Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 103.5 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava, Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1) E. A., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX/XX, Š., 2) C. A., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX/XX, Š., v konaní o zaplatenie 9.559,33 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/18/2020-101 zo dňa 11.01.2021 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 1.809,31 eura a v zvyšnej časti rozsudok vo výroku III. a vo výroku IV. o trovách konania zrušuje a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:
„I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 897,30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.987,80 eur od 23.03.2017 do 25.04.2017 zo sumy 3.917,80 eur od 26.04.2017 do 23.05.2017 zo sumy 3.847,80 eur od 24.05.2017 do 30.06.2017 zo sumy 3.777,80 eur od 31.06.2017 do 17.07.2017 zo sumy 3.707,80 eur od 18.07.2017 do 25.08.2017 zo sumy 3.637,80 eur od 26.08.2017 do 13.09.2017 zo sumy 3.567,80 eur od 14.09.2017 do 24.10.2017 zo sumy 3.497,80 eur od 25.10.2017 do 23.11.2017 zo sumy 3.427,80 eur od 24.11.2017 do 21.12.2017 zo sumy 3.357,80 eur od 22.12.2017 do 17.01.2018 zo sumy 3.287,80 eur od 18.01.2018 do 21.02.2018 zo sumy 3.217,80 eur od 22.02.2018 do 14.03.2018 zo sumy 3.207,30 eur od 15.03.2018 do 04.04.2018 zo sumy 3.137,30 eur od 05.04.2018 do 03.05.2018 zo sumy 3.067,30 eur od 04.05.2018 do 22.05.2018 zo sumy 2.997,30 eur od 23.05.2018 do 22.06.2018 zo sumy 2.927,30 eur od 23.06.2018 do 3.08.2018 zo sumy 2.857,30 eur od 04.08.2018 do 21.08.2018 zo sumy 2.787,30 eur od 22.08.2018 do 24.09.2018 zo sumy 2.717,30 eur od 25.09.2018 do 22.10.2018 zo sumy 2.647,30 eur od 23.10.2018 do 21.11.2018
zo sumy 2.577,30 eur od 22.11.2018 do 19.12.2018 zo sumy 2.507,30 eur od 20.12.2018 do 16.01.2019 zo sumy 2.437,30 eur od 17.01.2019 do 22.02.2019 zo sumy 2.367,30 eur od 23.02.2019 do 21.03.2019 zo sumy 2.297,30 eur od 22.03.2019 do 24.04.2019 zo sumy 2.227,30 eur od 25.04.2019 do 17.05.2019 zo sumy 2.157,30 eur od 18.05.2019 do 21.6.2019 zo sumy 2.087,30 eur od 22.06.2019 do 18.07.2019 zo sumy 2.017,30 eur od 19.07.2019 do 22.08.2019 zo sumy 1.947,30 eur od 23.08.2019 do 20.09.2019 zo sumy 1.877,30 eur od 21.09.2019 do 18.10.2019 zo sumy 1.807,30 eur od 19.10.2019 do 19.11.2019 zo sumy 1.737,30 eur od 20.11.2019 do 20.12.2019 zo sumy 1.667,30 eur od 21.12.2019 do 20.01.2020 zo sumy 1.597,30 eur od 21.01.2020 do 18.02.2020 zo sumy 1527.30 eur od 19.02.2020 do 18.03.2020, zo sumy 1457.30 eur od 19.03.2020 do 21.04.2020, zo sumy 1387.30 eur od 22.04.2020 do 20.05.2020 zo sumy 1317.30 eur od 21.05.2020 do 22.06.2020, zo sumy 1247.30 eur od 23.06.2020 do 20.07.2020, zo sumy 1177.30 eur od 21.07.2020 do 14.08.2020, zo sumy 1107.30 eur od 15.08.2020 do 22.09.2020, zo sumy 1037.30 eur od 23.09.2020 do 21.10.2020, zo sumy 967.30 eur od 22.10.2020 do 23.11.2020, zo sumy 897,30 eur od 24.11.2020 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok. II. Z a s t a v u j e konanie v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 630,- eur s prísl.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Stranám náhradu trov n e p r i z n á v a.“
2. Citoval ustanovenia § 4 ods. 1 až 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 303, § 306 ods. 1, § 497, § 499, § 502, § 503, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že zmluvný vzťah strán založený na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a úvere zo dňa 01.03.2010 posúdil ako spotrebiteľský, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je všeobecne definovaný ako absolútny obchod. Na daný vzťah je potrebné aplikovať tak ustanovenia Obchodného zákonníka ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu zároveň posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že z obsahu zmluvy, časť IV. bod 3 vyplýva, že úver napriek jeho účelovému určeniu vyplývajúcemu z bodu I bod b /nadobudnutie vlastníctva bytu, výstavba, nadstavba a.i. bol použitý prednostne na splatenie iných čerpaných medziúverov, teda spĺňa preto podmienky spotrebiteľského úveru. Dospel k záveru, že uvedená zmluva neobsahuje zákonné náležitosti a to konečnú splatnosť úveru, celkové náklady spotrebiteľa, počet splátok, údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN. Úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalovaní nie sú povinní platiť žalobcovi úrok z úveru, ani akékoľvek poplatky v zmysle sadzobníka s výnimkou poistenia, keďže toto bolo dojednané ako súčasť zmluvného vzťahu. Žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť sumu poskytnutého úveru 8.867,40 eura teda sumu, ktorá im bola reálne poukázaná a uhradiť nedoplatok poistného vo výške 118,80 eura (33 x 3,60 eura), celkom teda 8.986.20 eura. Žalovaní na úhradu medziúveru splatili sumu 8.088.90 eura. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi celkom 897,30 eura ako rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou čiastkou s pripočítaním poistného. V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa § 144 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca si bez úrokov uplatnil sumu 9.559,33 eura, pričom úspešným bol v sume 897,30 eura, ku ktorej sa pripočítala suma 630 eur uhradená počas priebehu konania, v ktorej súd konanie zastavil pre správanie žalovaných. Náhrada trov by takto prislúchala v pomere úspechu strane žalovanej, avšak žalovaní si náhradu trov neuplatnili a trovy konania nevyplývajú v ich prospech ani z obsahu spisu. Preto v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodol priamo tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva.
5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III. a IV. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere - sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na predmetnú zmluvu o úvere a to len z toho dôvodu, že časť peňažných prostriedkov bola použitá na vyplatenie skorších úverov poskytnutých žalobcom žalovaným. Bol toho názoru, že tieto úvery boli poskytnuté v zmysle zákona č. 310/1992Zb. o stavebnom sporení a boli použité na stavebný účel v zmysle tohto zákona. Zostatok peňažných prostriedkov bol vyplatený žalovaným na účet žalovanej v 1. rade v zmysle žiadosti o poskytnutie úveru a bol riadne vydokladovaný účel ich použitia. Súd prvej inštancie tak nepostupoval správne, keď na predmetný vzťah aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalobcovi priznal len rozdiel medzi poskytnutým úverom a vykonanými vkladmi, teda úver posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že v priebehu celého konania nebol spochybňovaný charakter zmluvy o úvere, žalobca tak nemal možnosť sa k uvedenému vyjadriť a preukázať skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vyčíslil sumu, ktorú žalovaní doposiaľ zaplatili na sumu vo výške 8.088,90 eura, no uvedené vyčíslenie v zásade žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobcovi nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sume vo výške 4.898,82 eura ako sume zaplatenej do vyhlásenia splatnosti, či súd zohľadnil aj sumy vyplatených exekúcií, sumy zablokované súdnymi exekútormi, alebo ktoré vklady celkovo započítal do tejto sumy. Z výpisu konta medziúveru je zrejmé, že na konte medziúveru do vyhlásenia splatnosti boli započítané vklady vo výške 3.841,96 eura a na konte sporenia bola v zásade len suma vo výške 99,58 eura a 10,50 eura, nakoľko zvyšné nasporené prostriedky boli buď už poukázané v prospech exekúcií na základe exekučných príkazov, resp. boli exekúciami blokované. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok III. a IV. rozsudku zmenil, po zohľadnení nároku priznaného vo výroku I. predmetného rozsudku, a to tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.637,32 eura spolu s príslušným príslušenstvom.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaní odvolaním nenapadli, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v konaní, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
10. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
12. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
16. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti nad vo výroku I. priznanú istinu úveru vo výške 897,30 eura s prísl. v dôsledku posúdenia poskytnutého medziúveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.3.2010 ako bezúročného a bez poplatkov v dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 1.3.2010 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 9.000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, pri dodržaní všeobecných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 5.400 eur.
18. Podľa bodu I. čl. II Predmet a účel Zmluvy, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, účelom tohto mimoriadneho úveru, ako aj stavebného úveru je okrem iného nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich časti, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba, stavebné úpravy bytu, rodinného domu, modernizácia a obnova rodinného domu, bytového domu.
19. Podľa bodu IV. Podmienky vyplatenia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, prostriedky z poskytnutého medziúveru č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX budú prednostne použité na splatenie medziúveru č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX a XXXXXXXX X XX v T., E..L.., s čím klient výslovne súhlasí. Prípadný zostatok finančných prostriedkov z poskytnutého úveru je možné vyplatiť na účet klienta uvedený v žiadosti až po úplnom splatení horeuvedených predchádzajúcich úverov v T., E..L..
20. Listom zo dňa 22.03.2017 žalobca oznámil žalovaným, že k tomuto dňu nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom vo výške 9.473,59 eura.
21. Nebolo sporné, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby (fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti), ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a sporný vzťah treba posúdiť aj vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
22. Sporným však bolo posúdenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, ktorý sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Žalobca tvrdí, že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy nie je spotrebiteľským úverom s prihliadnutím na účel poskytnutého medziúveru, ktorým je refinancovanie predchádzajúcich medziúverov poskytnutých na stavebné účely. Dôkazné bremeno v tomto smere však zaťažuje žalobcu, ktorý ak tvrdí, že prostriedky z poskytnutého medziúveru boli použité na úvery poskytnuté v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a boli použité na stavebné účely, je povinný toto svoje tvrdenie dokázať.
23. Charakter úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej s fyzickými osobami nepodnikateľmi a uvedenie zákonných náležitostí v zmluve o úvere v spotrebiteľských veciach, resp. ich správnosť súdy skúmajú ex offo, preto im žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí poskytnúť dostatok informácií na vyhodnotenie zmluvy o úvere z hľadiska splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane účelu, na ktorý sa poskytuje úver. Sankciou za nesplnenie uvedeného je neunesenie dôkazného bremena a s tým spojený neúspech v spore.
24. Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu . Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
26. Odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že úver napriek jeho účelovému určeniu vyplývajúcemu z bodu I. čl. II. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol použitý prednostne na splatenie iných čerpaných medziúverov, ku ktorým však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že boli prednostne použité na stavebný účel. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru o spotrebiteľskom úvere poskytnutého žalovaným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.3.2010. Žalobca v odvolaní výslovne nenamietal závery súdu prvej inštancie o absencii jednotlivých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Zmluve
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.3.2010 (konečná splatnosť úveru, celkové náklady spotrebiteľa, počet splátok, údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN), a preto sa s týmito závermi odvolací súd stotožnil. Rovnako aj o závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
27. Na základe uvedeného záveru žalovaní nie sú povinní platiť žalobcovi úrok z úveru, ani akékoľvek poplatky v zmysle sadzobníka, s výnimkou poistenia, keďže toto bolo dojednané ako súčasť zmluvného vzťahu. Ako zistil súd prvej inštancie, žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť sumu poskytnutého úveru 8.867,40 eura, teda sumu, ktorá im bola reálne poukázaná a uhradiť nedoplatok poistného vo výške 118,80 eura, (33 x 3,60 eura), celkom teda 8.986.20 eura. Tento záver súdu prvej inštancie z hľadiska odvolania žalobcu nebol namietaný.
28. Namietaným zo strany žalobcu však bol záver súdu prvej inštancie o výške celkovej úhrady žalovaných v prospech žalobcu vo výške 8.088,90 eura, a to pokiaľ ide o započítanie vkladov žalovaných na účte medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uhradenie sumy 2.450 eur do dňa podania žaloby, sumy 630 eur do mesiaca december 2020, zúčtovanie sumy 99,58 eura ku dňu zosplatnenia z účtu stavebného sporenia a napokon sumy 10,50 eura v roku 2018 nebolo sporné. Podľa súdu prvej inštancie žalovaní do zosplatnenia pohľadávky uhradili sumu 4.898,82 eura. Odvolaciemu súdu sa javí, že v rámci tejto sumy súd prvej inštancie nezohľadnil sumy vyplatených na exekúcie, ktoré podľa výpisu z účtu stavebného sporenia predstavujú celkovo sumu 1.809,31 eura, ako to napokon aj sám súd prvej inštancie konštatoval v bode 17. odôvodnenia svojho rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nasporenými finančnými prostriedkami, ktoré boli vyplatené v prospech oprávneného v exekučnom konaní, a teda nepredstavujú finančné prostriedky, ktoré žalovaní uhradili v prospech žalobcu. Nevysporiadanie sa s týmito skutočnosťami spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, čím sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 1.809,31 eura a vo zvyšnej časti rozsudok vo výroku III., ako aj vo výroku IV. o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne prejednať vec v rozsahu, v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vysporiadať s úhradami žalovaných na účte medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v súvislosti s nasporenými finančnými prostriedkami vo výške 1.809,31 eura, ktoré boli vyplatené v prospech oprávneného v exekučnom konaní. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ust. § 220 CSP, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).