Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: SLER Plastic s.r.o., so sídlom Strojnícka 14215/11 J, Prešov, IČO: 47 812 354, zastúpený: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6, Košice, IČO: 44 323 760 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3891 O-424/2019 zo dňa 21. novembra 2019, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 04.09.2018 Inšpektorát práce Prešov vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce číslo IPV-9-50-2.4/P-A24,28-18 úloha číslo A18 117 z kontroly u žalobcu, ktorá bola vykonaná v dňoch 19.12.2017 u žalobcu a 04.09.2018 a 24.09.2018 na Inšpektoráte práce Prešov. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona číslo a dodržiavanie ustanovení zákona číslo . Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že predmetom činnosti zamestnávateľa je okrem iných činností aj výroba výrobkov z gumy a výrobkov z plastov, ktorú v čase kontroly realizoval prostredníctvom šiestich zamestnancov. Boli zistené nedostatky: žalobca porušil zákaz prijať službu tým, že na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená v Prešove dňa 24.02.2017 podľa ustanovenia so spoločnosťou GLORES Sp. z o.o. v období mesiacov október 2017, november 2017 do 19. decembra 2017 prijímal služby pri výrobe a finalizácii produktov z gumy, plastov a kovov (kontrola kvality, balenie, triedenie, vyrábanie a kompletizovanie plastových výrobkov a komponentov) od právnickej osoby GLORES Sp. z o.o. poskytovateľa služby, pričom zo strany poskytovateľa služby bola služba poskytovaná dňa 19.12.2017 prostredníctvom piatich fyzických osôb štátnych príslušníkoch Ukrajiny, ktoré poskytovateľ služby v uvedenom období na pracovisku Budovateľská 34H, Prešov nelegálne zamestnával podľa ustanovenia v nadväznosti na zákona číslo V uvedenom prípade sa jednalo o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby, čo je v rozpore s ustanovením zákona číslo Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u poskytovateľa služby

bolo zistené dňa 19.12.2018 o 09:45 hod. na pracovisku žalobcu Budovateľská 34H, Prešov. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa týkalo piatich fyzických osôb, štátnych príslušníkov Ukrajiny, zamestnancov spoločnosti GLORES Sp. z o.o. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 24.09.2018 so štatutárnymi zástupcami, ktorí uviedli, že sa vyjadria v stanovenej lehote.

2. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dňa 11.10.2018 bol vyhotovený Dodatok číslo 1 k Protokolu číslo IPV-9-50-2.4/P-A24,28-18.

3. V administratívnom spise sa nachádza Zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená podľa medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou GLORES Sp. z o.o. ako poskytovateľom, na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť pre objednávateľa nasledovné služby: a) práce pri výrobe a finalizácii výrobkov z gumy, plastov a kovov, b) iné služby špecifikované v objednávke objednávateľa potvrdenej poskytovateľom. Presný rozsah poskytnutých služieb mal byť uvedený vždy v objednávke objednávateľa zasielanej poskytovateľovi podľa článku 4 tejto zmluvy. Miestom poskytnutia služieb bude sídlo prevádzkové a výrobné priestory žalobcu, pričom presná špecifikácia bude zadaná objednávateľom v objednávke objednávateľa.

4. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov osôb, ktoré vykonávali prácu u žalobcu, a to U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 22.02.2018, V. S., právoplatne dňom 23.02.2018, D., právoplatne dňom 23.02.2018, J.-R., právoplatné dňom 22.02.2018.

5. Národný inšpektorát práce doručil Inšpektorátu práce Prešov oznámenie podmienok vyslania vo veci žalobcu zo dňa 26.04.2018, v ktorom uviedol, že v zmysle odpovede príslušného poľského justičného orgánu boli zamestnanci prijatí do pracovného pomeru na Ukrajine a na Slovensku vykonávajú prácu ako zamestnanci spoločnosti GLORES Sp. z o.o. na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou žalobcu. Podľa poskytnutých informácii majú zamestnanci platné pracovné povolenie na výkon práce v okrese v Poľsku. Uvedené osoby uzavreli so spoločnosťou GLORES Sp. z o.o. komisionárske zmluvy (občianskoprávne zmluvy). Poľský justičný orgán zároveň oznámil, že uvedené osoby boli poistené v systéme sociálneho zabezpečenia Poľska - formuláre vydané ZUS.

6. Dňa 18.02.2019 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. Dňa 28.02.2019 žalobca doručil vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty.

7. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím číslo P:203/2018-R S/2019/706/4918 zo dňa 08.04.2019 podľa ustanovenia zákona číslo uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 000 eur. Na odvolanie žalobcu Národný inšpektorát práce rozhodnutím číslo PO/BEZ/2019/3891 O-178/2019 zo dňa 24.06.2019 napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa 08.04.2019 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

8. Inšpektorát práce Prešov oznámením zo dňa 12.08.2019 oznámil žalobcovi pokračovanie o začatom správnom konaní vo veci uloženia pokuty. V tomto oznámení, okrem iného uviedol, že opätovne žalobcovi umožňuje realizovať procesné právo podľa zákona číslo nahliadnutia do spisu číslo P: 181/2018 vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania GLORES Sp. z o.o. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nahliadnuť do spisu a vyhotovovať si odpisy fotokópie bude môcť na treťom poschodí Konštantínova 6, Prešov, č. dv. 328 v termíne dohodnutom na základe telefonickej alebo e-mailovej komunikácie, okrem 30.08.2019.

9. Dňa 19.08.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nahliadol do spisu číslo P: 181/2018, o čom bol vyhotovený záznam. Bolo mu umožnené nahliadnuť do dokumentov spisu (okrem písomných častí dokumentov, ktoré podliehajú zachovaniu mlčanlivosti) na základe telefonickej dohody zo dňa 15.08.2019 za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, bolo mu umožnené po oboznámení sa s obsahom predmetného spisu vyhotoviť fotografickú dokumentáciu jednotlivých dokumentov tvoriacich súčasť spisu.

10. Žalobca sa písomne vyjadril k pokračovaniu konania vo veci uloženia pokuty vyjadrením zo dňa 20.08.2019.

11. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím číslo P: 203/2018-R2 S/2019/706/13575 zo dňa 02.10.2019 žalobcovi uložil pokutu vo výške 8 000 eur za porušenie zákazu prijať službu podľa v nadväznosti na zákona číslo účinného v čase vzniku nedostatku, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce platného v čase vzniku nedostatku tým, že v období mesiacov október 2017, november 2017 do 19. decembra 2017 prijímal cezhraničné poskytovanie služby pri výrobe a finalizácii výrobkov z gumy, plastov a kovov - kontrola kvality, balenie, triedenie, vyrábanie a kompletizovanie plastových výrobkov a komponentov po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby na pracovisku Budovateľská 34H, Prešov od právnickej osoby GLORES Sp. z o.o., ktorú poskytla na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 24.02.2017 v Prešove so spoločnosťou žalobcu prostredníctvom v tomto rozhodnutí vymedzených fyzických osôb, štátnych príslušníkoch Ukrajiny, ktorí mali poľské vízum typ D, ktoré právnická osoba GLORES Sp. z o.o. nelegálne zamestnávala, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce dňa 19.12.2017 o 09:45 hod. na pracovisku žalobcu.

12. V administratívnom spise sú založené listiny z administratívneho konania vo veci uloženia pokuty spoločnosti GLORES Sp. z o.o. a to: Protokol číslo IPV-8-50-2.4/P-A24,28-18 úloha číslo A18 117 zo dňa 02.07.2018, vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 16.08.2018, Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 04.09.2018, oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 12.10.2018 ,vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 22.10.2018, rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov číslo konania P:181/2018-R S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.2018, odvolanie proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov o uložení pokuty zo dňa 19.11.2018, stanovisko inšpektora k odvolaniu účastníka konania zo dňa 28.11.2018, oznámenie o odstúpení odvolania zo dňa 12.12.2018, zaslanie odvolania účastníka konania Národnému inšpektorátu práce zo dňa 12.12.2018, rozhodnutie Národného inšpektorátu práce číslo PO/BEZ/2018/6369 O-650/2018 zo dňa 9.01.2019.

13. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím číslo P:181/2018-R S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.201 rozhodol, že účastník konania GLORES SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na zákona číslo platného v čase vzniku nedostatku tým, že dňa 19.12.2017 o 09:45 hod. využívala závislú prácu piatich štátnych príslušníkov Ukrajiny a to: U., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, poľské vízum typ D s dobou platnosti 29.09.2017 do 18.08.2018, V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, poľské vízum typ D s dobou platnosti od 03.10.2017 do 16.07.2018, M. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, poľské vízum typ D s dobou platnosti od 03.10.2017 do 16.07.2018, D., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, poľské vízum typ D s dobou platnosti od 19.10.2017 do 12.07.2018, J.-R., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, poľské vízum typ D s dobou platnosti od 01.06. 2017 do 23.04.2018, ktorí sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom zákon číslo , a ktorí vykonávali závislú prácu v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Na základe odôvodnenia uvedeného v právoplatných rozhodnutiach Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov piatich fyzických osôb, štátnych príslušníkov Ukrajiny, poľské MULT vízum typ D s dobou platnosti do 180 dní neoprávňovalo cudzincov zdržiavať sa na území Slovenskej republiky za účelom výkonu práce (zamestnania), alebo podnikania. Čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zistené - inšpekciou práce na pracovisku spoločnosti SLER Plastic s.r.o. dňa 19.12.2017 o 09:45 hod. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019 a vykonateľnosť dňa 30.01.2019.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ust. a ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci odvolania zo dňa 15.10.2019, ktoré podal žalobca, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 203/2018-R2, S/2019/706/13575 zo dňa 02.10.2019, ktorým správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 000 eur za porušenie zákazu prijať službu podľa v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku nedostatku (ďalej „zákon o NP a NZ“), podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“) zmenil napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce č. k.: P: 203/2018-R2, S/2019/706/13575 zo dňa 02.10.2019 vo výrokovej časti tak, že podľa ust. zákona o NP a NZ, uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 000 eur za porušenie zákazu prijať službu podľa ust. zákona o NP a NZ, ktorého sa dopustil tým, že v období mesiacov október 2017, november 2017 do 19.decembra 2017 prijímal cezhraničné poskytovanie služby pri výrobe a finalizácii výrobkov z gumy, plastov a kovov - kontrola kvality, balenie, triedenie ,vyrábanie a kompletizovanie plastových výrobkov a komponentov, po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby na pracovisku Budovateľská 34H, 080 01 Prešov, od právnickej osoby GLORES SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA, UL. STANISLAWA KUNICKIEGO 5/201, 30-134 KRAKÓW (ďalej „GLORES Sp. z o. o.“), ktorú právnická osoba GLORES Sp. z o. o. poskytla na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 24.02.2017 v Prešove žalobcovi prostredníctvom fyzických osôb:

- U. U. (štátny príslušník Ukrajiny, udelené poľské vízum typ D s dobou platnosti od 29.09. 2017 do 18.08.2018),

- V. S. (štátny príslušník Ukrajiny, udelené poľské vízum typ D s dobou platnosti od 03.10. 2017 do 16.07.2018),

- M. Z. (štátny príslušník Ukrajiny, udelené poľské vízum typ D s dobou platnosti od 03.10. 2017 do 16.07.2018),

- D. (štátny príslušník Ukrajiny, udelené poľské vízum typ D s dobou platnosti od 19.10.2017 do 12.07.2018),

- J.-R. (štátny príslušník Ukrajiny, udelené poľské vízum typ D s dobou platnosti od 01. 06.2017 do 23.04.2018) - prostredníctvom menovaného žalobca prijímal cezhraničné poskytovanie služby v období od novembra 2017 do 19. decembra 2017,ktoré právnická osoba GLORES Sp. z o. o. nelegálne zamestnávala v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o NP a NZ, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce dňa 19.12. 2017 o 09:45 h na pracovisku žalobcu, Budovateľská 34H, Prešov.

15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 24.02.2017 uzatvorená medzi žalobcom v pozícii objednávateľa a spoločnosťou GLORES Sp. zo. o. v pozícii poskytovateľa. Z jej obsahu vyplýva záväzok poskytovateľa zabezpečiť objednávateľovi poskytovanie služieb - práce pri výrobe a finalizácii výrobkov z gumy, plastov a kovov, a to v zmysle požiadaviek objednávateľa špecifikovaných v objednávke. Miestom poskytnutia týchto služieb je podľa dojednania sídlo, prevádzkové a výrobné priestory žalobcu, ktorých presná špecifikácia bude zadaná v príslušnej objednávke. Služby je možné v zmysle bodu 8.5 tejto zmluvy poskytovať aj pracovníkmi z krajín mimo EU, pričom poskytovateľ je povinný sám a na svoje náklady obstarať všetky nevyhnutné povolenia, potvrdenia alebo iné dokumenty, ktoré sú pre plnenie zmluvy potrebné. Z bodu 8.4 zmluvy taktiež explicitne vyplýva povinnosť poskytovateľa zamestnávať všetky osoby, prostredníctvom ktorých bude plniť predmet tejto zmluvy, vrátane preverenia toho, že tieto môžu vykonávať činnosť u objednávateľa v jeho prevádzkach na území SR. Zmluva zo dňa 24.02.2017 bola medzi stranami uzatvorená na dobu neurčitú.

16. Pri výkone inšpekcie práce v spolupráci s Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Prešov bolo dňa 19.12.2017, na pracovisku žalobcu: Budovateľská 34H, Prešov skontrolovaných viacero fyzických osôb, medzi inými aj päť dotknutých štátnych príslušníkov Ukrajiny (U., V. S., M. Z., D., J.-R.), ktorí vykonávali práce pri výrobe a finalizácii výrobkov z gumy, plastov a kovov (kontrola kvality, balenie, triedenie, vyrábanie a kompletizovanie plastových výrobkov a komponentov). Žalobca ich činnosť dokladoval predložením vyššie spomenutej zmluvy zo dňa 24.02.2017 (uzatvorenej so spoločnosťou GLORES Sp. zo. o.) a dokumentácie preukazujúcej zamestnávanie menovaných spoločnosťou GLORES Sp. zo. o., a tiež oprávnenosť ich pobytu na území Slovenskej republiky v dôsledku vydania národných víz Poľskej republiky, typ D.

17. Nakoľko vzniklo podozrenie, že tieto osoby vykonávajú na území Slovenskej republiky inú činnosť, než na akú im bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, boli všetci menovaní predvedení na príslušné oddelenie cudzineckej polície, kde s nimi bola spísaná zápisnica podľa § 22 ods. X Správneho poriadku vo veci ich administratívneho vyhostenia. Po vykonanom dokazovaní Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Prešov rozhodlo dňa 19.12.2017 o administratívnom vyhostení všetkých dotknutých osôb v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 22.02.2018 (v prípade p. U., p. G.), resp. dňa 23.02.2018 (v prípade p. S., p. Z., p. S.). Dôvody, o ktoré sa príslušné oddelenie Policajného zboru pri rozhodovaní opieralo, sú rozvedené v odôvodneniach týchto aktov (vrátane upotrebiteľnosti vydaných víz), ktoré, neboli napadnuté žiadnym opravným prostriedkom, teda zostávajú aj naďalej právoplatné a vykonateľné.

18. Z uvedeného je teda zrejmé, že inšpektorát práce mal v procese rozhodovania o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania spoločnosťou GLORES Sp. zo. o. legitímny podklad pre vydanie rozhodnutia - právoplatné rozhodnutia o administratívnom vyhostení dotknutých osôb, ktoré jasne deklarujú, že U., V. S., M. Z., D. a J.-R. (štátni príslušníci Ukrajiny) sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným zákonom - o pobyte cudzincov. Skutočnosť využívania ich závislej práce je pritom jasne zdokumentovaná v spomenutých zápisniciach spísaných s menovanými po ich predvedení na oddelenie cudzineckej polície (zápisnice zo dňa 19.12.2017, v ktorých sa menovaní za prítomnosti tlmočníka vyjadrujú k okolnostiam ich zamestnávania spoločnosťou GLORES Sp. z o. o.), ktoré spoločne s predloženou evidenciou pracovného času za mesiace november 2017 a december 2017 jednoznačne dokazujú, že k poskytovaniu služby žalobcovi prostredníctvom dotknutých osôb dochádzalo v období tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (a teda po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby).

19. Rozhodnutie inšpektorátu práce č. P: 181/2018-R, S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.2018 o uložení pokuty spoločnosti GLORES Sp. zo. o. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o NP a NZ vo vzťahu k dotknutým piatim osobám (U., V. S., M. Z., D. a J.-R.) nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019. Inšpekčné orgány neevidujú úkon smerujúci k preskúmaniu zákonnosti predmetného rozhodnutia, teda tento správny akt, rovnako ako aj rozhodnutia o administratívnom vyhostení menovaných, možno naďalej považovať za vecne správne a zákonné.

20. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou postupu príslušného oddelenia cudzineckej polície pri administratívnom vyhosťovaní menovaných, a v nadväznosti naň aj rozhodnutia inšpektorátu o nelegálnom zamestnávaní týchto osôb podľa zákona o NP a NZ, žalovaný upriamil pozornosť žalobcu na dikciu Správneho poriadku. V zmysle o pobyte cudzincov je kompetentným orgánom pre posúdenie oprávnenosti zdržiavania sa cudzincov - štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky príslušný policajný útvar ( ); ak ten po posúdení okolností prípadu právoplatne rozhodol o administratívnom vyhostení dotknutých osôb, jeho rozhodnutia predstavujú pre inšpekčné orgány vyriešenie predbežnej otázky spôsobom, ktorým sú viazané (vzhľadom k tomu, že dozor nad dodržiavaním uskutočňujú príslušné útvary polície, javil sa žalovanému návrh žalobcu na doplnenie dokazovania za zjavne nadbytočný). Teda ak inšpektorát práce opierajúc sa o predmetné akty následne právoplatne rozhodol o nelegálnom zamestnávaní U., V. S., M. Z., D. a J.-R., nijako nepochybil, nakoľko mal na základe právoplatných rozhodnutí kompetentného orgánu za preukázané, že tieto osoby sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným prepisom ( o pobyte cudzincov), vykonávajúc závislú prácu tak, ako to predpokladá dikcia zákona o NP aNZ. A keďže sankcionovaný delikt porušenia zákazu prijatia služby v zmysle zákona o NP aNZ nadväzuje na konštatované nelegálne zamestnávanie dotknutých osôb, je aj žalovaný povinný sa predostretými právoplatnými rozhodnutiami príslušných orgánov riadiť, a to v záujme zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti správneho rozhodnutia, na ktorý poukazuje i ustálená súdna prax.

21. Dikcia § 7b ods. 6 zákona o NP a NZ, jasne počíta s aktivitou prijímateľa služby zameranou na preverenie si legálnosti zamestnávania osôb, ktorými mu je poskytovaná služba, pričom za týmto účelom je súčasne uložená povinnosť poskytovateľovi predložiť prijímateľovi na požiadanie všetky rozhodujúce doklady. Teda v záujme eliminovania negatívnych dôsledkov prípadného protiprávneho konania jeho zmluvného partnera mal žalobca možnosť pristúpiť k vyžiadaniu si relevantných podkladov týkajúcich sa dotknutých osôb ešte pred začatím ich pracovnej činnosti v jeho prevádzke, čo však preukázané nebolo. Naproti tomu žalobca v zmluve zo dňa 24.02.2017, v bode 8.4 dojednal, že spoločnosť GLORES Sp. zo. o. (ako poskytovateľ) je v celom rozsahu zodpovedná za akékoľvek sankcie, pokuty alebo škodu, ktorá účastníkovi konania vznikne v prípade, ak poskytovateľ nezabezpečí všetky nevyhnutné povolenia, potvrdenia alebo iné dokumenty potrebné pre poskytovanie služieb žalobcovi, alebo ak sa tieto ukážu ako nepravdivé. Teda žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy počítal s možnosťou pochybenia jeho

zmluvného partnera pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom skutočnosť, že túto situáciu vyriešil takýmto dojednaním namiesto využitia oprávnenia v zmysle § 7b ods. 6 zákona o NP a NZ, mu aj vzhľadom na zásadu „ignorantiaiuris non excusat“, nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako poľahčujúca okolnosť na účely jeho prípadnej liberácie zo spáchania deliktu, za ktorý nesie absolútnu objektívnu zodpovednosť.

22. Splnomocnenému zástupcovi bolo dňa 19.08.2019 (po vrátení veci odvolacím orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie) umožnené nahliadnuť do správneho spisu vo veci nelegálneho zamestnávania jeho zmluvného partnera, vrátane vyhotovenia fotografickej dokumentácie jednotlivých dokumentov tvoriacich tento spis (viď záznam o nazretí do spisu dňa 19.08.2019, ktorý je opatrený podpisom poverených zamestnancov správneho orgánu, ako aj splnomocneného zástupcu).

III.

Zhrnutie argumentov žalobcu

23. Žalobca namietal, že odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov. Aj keď sa odvolací orgán snažil odstrániť niektoré spochybniteľné formulácie výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu, naďalej aj v rozhodnutí vo výrokovej časti hovorí o nesprávnom ustanovení na základe ktorého má ukladať pokutu. Správny orgán v rozhodnutí uvádza, že podľa ust. ukladá žalobcovi pokutu vo výške 8000,- Eur. V čase vydania rozhodnutia však ust. obsahuje zákonný výklad pojmu „dodávka práce". Dodávka práce nebola v žiadnom smere podstatná pre konanie, meritum veci nespočívalo v pojme dodávka práce a preto je zmätočné, ak na základe tohto ustanovenia zákona je žalobcovi uložená pokuta. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

24. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, najpodstatnejšia v celom konaní je skutočnosť, či mali dotknutí vyslaní zamestnanci správne víza, a či na základe nich mohli pracovať aj na Slovensku. Žalovaný sa odvoláva na odôvodnenia právoplatných rozhodnutí Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov o administratívnom vyhostení. Z nich malo vyplynúť, že poľské MULT vízum typ D s dobou platnosti do 180 dní neoprávňovalo cudzincov zdržiavať sa na území SR za účelom výkonu pracovnej činnosti. Inšpektorát práce dopĺňa, že vo všeobecnosti platí, že národné vízum (D) oprávňuje držiteľa zdržiavať sa na území Poľska počas doby určenej vo vízach, nie však dlhšie ako 12 mesiacov a tiež dodatočne cestovať na územie ostatných členských štátov Schengenskéhopriestoru počas prvých troch mesiacov v jednom polroku. Odôvodnenie rozhodnutí Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov o administratívnom vyhostení jednak nemá logicky ukončenú vetu ani myšlienku, čo je však podstatnejšie, je natoľko stručné, že z neho žiadnym spôsobom nemôžu vyplývať tvrdenia uvádzané Inšpektorátom práce. Ako mohli vychádzať z rozhodnutí o vyhostení, ak v nich chýba vôbec základne zdôvodnenie skutočnosti. V rozhodnutiach o administratívnom vyhostení nie sú uvedené žiadne dôvody vyhostenia a ani žiadne informácie o vízach daných osôb. Preto informácia, s ktorou operuje správny orgán, že na základe daného typu víz nemohli predmetní zamestnanci vykonávať prácu na Slovensku považuje za arbitrárne, ničím nepodložené svojvoľné konštatovanie, na ktorom je postavené sporné rozhodnutie. Žalobca nebol účastníkom konania o administratívnom vyhostení zamestnancov, preto nemohol žiadnym spôsobom zvrátiť vydané rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Je však absurdné, ak na základe nedôvodných a nezákonných rozhodnutí bude v inom konaní žalobcovi uložená pokuta, ide o porušenie ústavných práv žalobcu.

25. Z rozhodnutí cudzineckej polície teda nevyplývajú tvrdenia o tom, aké sú poľské víza typu D, vôbec sa neuvádza o aké víza išlo, či vôbec subjekt mal víza alebo nemal víza, prípadne mal len nesprávne víza. Žalobca nevie, odkiaľ správny orgán prebral konštatovanie, že by daný typ víza neoprávňoval vyslať zamestnancov dočasne z Poľska na územie Slovenskej republiky, ak sme v režime práva EÚ, nariadení a smerníc v tejto oblasti, ktoré garantujú cezhraničné poskytovanie služieb. Oddelenie cudzineckej polície odkazuje na Policajný útvar môže administratívne vyhostiť

- nemusí, ale len môže. Naviac teda platí spornosť uloženia pokuty, ak správny orgán sa rozhodol využiť prostriedok, ktorý nemusel použiť. Občania tretích krajín nemuseli byť administratívne vyhostení a v takom prípade by úplne odpadol predpoklad pre uloženie pokuty. Na základe predmetných arbitrárnych a neodôvodnených rozhodnutí Cudzineckej polície vôbec nemalo dôjsť k vyhosteniu, aj keby boli riadne

odôvodnené, a to z dôvodu, že zamestnanci jednoznačne mohli byť na Slovensko dočasne vyslaní. Žalobca si nie je vedomý žiadnej inej listiny alebo podkladu, ktorý by oprávňoval Inšpektorát práce uvádzať tvrdenia o tom, že poľské MULT vízum typ D s dobou platnosti do 180 dni neoprávňovalo cudzincov zdržiavať sa na území SR za účelom výkonu pracovnej činnosti. Toto netvrdí ani samotné Oddelenie cudzineckej polície ani žiadny iný listinný dôkaz. Ak tieto skutočnosti netvrdí Oddelenie cudzineckej polície, potom na Slovensku niet orgánu, ktorý by mohol konštatovať, že poľské víza neboli určené na prácu na Slovensku. Konštatovať by to mohli jedine orgány Poľskej republiky, ktoré dané víza vydávajú. Vyššie uvedené tvrdenia potvrdzujú dôvody podania žaloby v tom smere, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

26. Ak by sa správny súd stotožnil s argumentom, že správny orgán nemohol posúdiť otázku administratívneho vyhostenia inak, potom je práve v tomto preskúmavacom konaní správny súd oprávnený posúdiť otázku inak. Žiadal, aby správny súd podrobil prieskumu aj predbežnú otázku administratívneho vyhostenia zamestnancov, či toto vyhostenie bolo namieste a či zamestnanci boli oprávnení pracovať ako vyslaní zamestnanci na území Slovenskej republiky. Ako druhú predbežnú otázku bude potrebné posúdiť následné vydanie rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č. P: 181/2018- R, S/2018/865/15225 zo dňa 6.11.2018 o uložení pokuty spoločnosti GLORES Sp. z o. o., ktoré nadobudlo právoplatnosť l4.1.2019. Toto rozhodnutie je dôležitým medzičlánkom pri ukladaní pokuty žalobcovi, nakoľko na základe uloženia pokuty zamestnávateľovi, spol. GLORES bola následne uložená pokuta žalobcovi za porušenie zákazu prijať službu podľa Aj pri ukladaní pokuty spoločnosti GLORES však správny orgán vychádzal jedine z rozhodnutí Cudzineckej polície o vyhostení zamestnancov. Preto je potrebné posúdiť reťazenie rozhodnutí správnych orgánov vedúce k uloženiu pokuty žalobcovi, a to konkrétne zákonnosť rozhodnutí Cudzineckej polície a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov o uložení pokuty spol. GLORES.

27. Na cezhraničné vysielanie zamestnancov sa vzťahuje celý rad právnych predpisov, najmä smernice a nariadenia EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES zo 16.decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie a pod. Sloboda pohybu služieb, pracovníkov je základným pilierom fungovania spoločného vnútorného trhu EÚ. V tomto smere platí, že ak pracovník legálne vykonáva prácu na území členského štátu, môže byť vyslaný za splnenia zákonných podmienok dočasne na územie iného členského štátu. Presne to sa v tomto prípade stalo. Ukrajinskí občania mali udelené víza a splnili všetky podmienky na prácu v Poľsku. Následne boli poľským zamestnávateľom vyslaní na územie Slovenskej republiky. Neexistuje v Poľskej republike taký typ víza, ktoré by zakazovalo vyslanie zamestnancov. V tomto smere správne orgány zrejme zásadne nesprávne vyhodnocujú inštitút víz, ktoré umožňuje prácu v danej krajine a inštitút vyslania zamestnanca. Ak by aj platilo, že na základe poľského víza typu D môže príslušník tretej krajiny pracovať len na území Poľskej republiky, a na území iných členských štátov môže len cestovať (nie pracovať), potom by toto v žiadnom prípade nevylučovalo možnosť dočasne vyslať zamestnanca s vízami typu D na územie iného členského štátu podľa príslušných právnych predpisov a právnych aktov EÚ. Vyslanie je iba dočasné na splnenie určitých služieb napr. podľa (alebo w/) . Pri vyslaní zamestnanca ten nie je zamestnancom podľa Slovenského práva, naďalej pracuje v Poľsku, pre poľského zamestnávateľa, len je dočasne vyslaný na plnenie služieb do iného členského štátu. V tomto dočasnom vyslaní nemôžu brániť žiadne typy víz z Poľskej republiky. Žalobca si dostatočne preveril legálnosť zamestnávania dotyčných pracovníkov. Mal za to, že zamestnanci sa nachádzajú na území Slovenskej republiky legálne a v zmysle nepotrebujú mať udelený prechodný pobyt. Poukázal na ust. , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, jeho článok 6 ods. 1 písm. b) (zamestnanci mali v zmysle tohto bodu platné dlhodobé vízum), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (pobyt zamestnancov na Slovensku bol úplne legálny), .

28. Žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EU, najmä na rozsudky:C-244/04 Komisia vs. Nemecko z 19.1.2006, C-168/04 Komisia vs. Rakúsko z 21.9.2006. Ak v prípadoch, kde došlo k vážnejšiemu porušeniu práva poskytol Súdny dvor EÚ ochranu a konštatoval porušenie, potom v prejednávanom prípade o to viac je namieste konštatovať nezákonnosť postupu správnych orgánov. Výkonom právomocí Cudzineckej polície a Inšpektorátom práce bolo nezákonne obmedzené právo na

poskytovanie služieb spoločnosti Glores v zmysle primárnych prameňov práva EÚ. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.05.2018.

29. Dal do pozornosti list Inšpektorátu práce pre Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov zo dňa 22.05.2018 (v administratívnom spise), kde sa Inšpektorát práce vyjadruje, že: nevie sa vyjadriť k otázke, či uvedený cudzinec bol oprávnený vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky na základe udeleného pobytu v Poľskej republike s tým, že Inšpektorát práce Prešov nedozoruje zákon o pobyte cudzincov. Ide o rozporuplné konanie, keď na jednej strane inšpektorát práce hovorí, že sa nevie vyjadriť, či uvedení cudzinci bolí oprávnení vykonávať činnosť na území SR a na druhej strane vydáva rozhodnutie, ktorým ukladá žalobcovi pokutu za údajne nelegálne zamestnávanie. Rovnako tak sa jeden správny orgán odvoláva na konanie toho druhého: Inšpektorát práce na Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov a Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov sa vo svojom rozhodnutí na konanie Inšpektorátu práce a teda ani jeden orgán zrozumiteľne v odôvodnení neuviedol dôvody svojho rozhodnutia, čim sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné a teda aj nezákonné.

30. Žalobca písomne požiadal aj vo svojom vyjadrení zo dňa 22.2.2019 o zaslanie všetkých zadovážených listinných podkladov, na podklade ktorých správny orgán rozhoduje. Napriek upozorneniu na toto pochybenie odvolacím orgánom, správny orgán listinné podklady nezaslal a porušil tak ustanovenia Správneho poriadku o tom, že účastníkovi majú byť známe všetky podklady rozhodnutia (§ 33 Správneho poriadku). Právny zástupca žalobcu bol nahliadnuť do spisu správneho orgánu a urobil si fotokópie niektorých listín. V tomto smere ide o samostatný inštitút nahliadnutia do spisu, ktorý automaticky neznamená, že správny orgán nemusí zaslať písomne podklady, o ktoré účastník pred vydaním rozhodnutia požiadal. Právny zástupca si pri nahliadaní do spisu ofotil niektoré listiny, no nie všetky, pretože sa spoliehal v zmysle pokynu žalovaného, že Inšpektorát práce Prešov si splní jemu uloženú povinnosť. Správne orgány nerešpektovali ust. Správneho poriadku, najmä základné pravidlá konania podľa § 3 Správneho poriadku. Žalobca to považuje za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

31. Na podporu svojich tvrdení navrhol, aby správny orgán vykonal dokazovanie na Ministerstvo vnútra Poľskej republiky a tiež na orgány, ktoré vydali víza občanom Ukrajiny v tejto veci s otázkou, či naozaj ich vízum typu D bránilo vyslaniu príslušníkov tretích krajín na územie SR za splnenia ostatných právnych predpisov. Rovnako navrhol v rámci dokazovania dopyt na Ministerstvo zahraničných vecí SR s totožnou otázkou, či poľské víza, ktoré mali udelené občania Ukrajiny v Poľsku, ich oprávňovali/ neoprávňovali byť vyslanými dočasne na práce na územie Slovenskej republiky. Keďže správny orgán tieto dôkazy nevykonal, navrhol, aby ich zabezpečil konajúci súd a aby tak následne ich mohol použiť na posúdenie predbežnej otázky - možnosti vyslať dočasne zamestnancov z Poľska na Slovensko, zabezpečenie administratívneho spisu Inšpektorátu práce Prešov č. P: 181/2018-R, zo dňa 6.11.2018 o uložení pokuty spoločnosti GLORES Sp. z o.o. Slovenské orgány môžu posudzovať len z pracovnoprávneho hľadiska, či vyslanie bolo v poriadku, avšak patrí už do právomoci poľských úradov riešiť ostatné skutočnosti, pretože zamestnanci na Slovensku nepracovali na základe im udelených víz, ale na základe vyslania.

32. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Inšpektorátu práce Prešov na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný zdôraznil, že Inšpektorát práce Prešov, ako aj žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu mali k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov zo dňa 19.12.2017, ktorými bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení všetkých dotknutých osôb v zmysle (žalovaný naďalej zotrváva na tom, že dôvody, o ktoré sa príslušné oddelenie Policajného zboru pri rozhodovaní opieralo, sú rozvedené v odôvodneniach týchto aktov, vrátane posúdenia upotrebiteľnosti vydaných víz), vrátane právoplatného rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č. P: 181/2018-R, S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.2018, ktorým bola spoločnosti GLORES Sp. z o. o. (poskytovateľovi služby) uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na

vo vzťahu k dotknutým piatim osobám. Tieto meritórne akty v čase rozhodovania o postihu žalobcu neboli napadnuté žiadnymi opravnými prostriedkami (teda ich možno považovať za vecne správne a zákonné), a preto v záujme zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti správneho rozhodnutia, za súčasného prihliadnutia aj na dikciu § 40 ods. 1 Správneho poriadku, bolo nevyhnutné pridržiavať sa právneho názoru vysloveného príslušnými orgánmi v týchto aktoch.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti týchto rozhodnutí a potreby posúdenia veci v nich rozhodnutej ako prejudiciálnej otázky v zmysle , žalovaný má za to, že minimálne pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci nelegálneho zamestnávania, takýto postup súdu nie je prípustný. Podľa názoru žalovaného tu totiž existuje absolútna prekážka nedostatku právomoci správneho súdu, a to v kontexte s posledná veta . Je zrejmé, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. P: 181/2018-R, S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.2018 o uložení pokuty spoločnosti GLORES Sp. z o. o. (poskytovateľovi služby) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nemôže byť predmetom tohto konania, odhliadnuc od nedostatku žalobnej legitimácie žalobcu, aj vzhľadom na uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty stanovenej v (rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/6369, O-650/2018 zo dňa 09.01.2019, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené vyššie spomenuté rozhodnutie inšpektorátu práce, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019).

35. Žalovaný je toho názoru, že postupoval vecne správne, keď rozhodol o uložení pokuty žalobcovi na základe ust. Riadil sa pritom dikciou SR. Keďže v prejednávanom prípade sa žalobcovi vytýka prijatie služby prostredníctvom dotknutých nelegálne zamestnávaných osôb v období mesiacov október 2017, november 2017 do 19. decembra 2017, pričom definícia pojmu „dodávka práce“ bola do zákona zakomponovaná až s účinnosťou od 01. 01. 2018, bolo nevyhnutné postupovať tak, ako to inšpekčné orgány vo svojich rozhodnutiach urobili (teda uložiť pokutu žalobcovi s poukazom na dikciu ).

36. Žalovaný odmieta aj obranu žalobcu spočívajúcu v upretí jeho procesných práv inšpektorátom práce, a to v dôsledku nezaslania dokladov, o ktoré žiadal. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, právnemu zástupcovi bolo dňa 19.08.2019 (po vrátení veci odvolacím orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie) umožnené nahliadnuť do správneho spisu vo veci nelegálneho zamestnávania poskytovateľa služby, vrátane vyhotovenia fotodokumentácie dokladov tvoriacich tento spis, čo aj využil (viď záznam o nazretí do spisu dňa 19.08.2019, ktorý je opatrený podpisom poverených zamestnancov správneho orgánu, ako aj právneho zástupcu). Uvedené žalobca v žalobe nijako nespochybňuje, uvádza len, že si odfotil iba niektoré listiny, pretože sa spoliehal, že mu budú všetky zaslané. Na margo tejto argumentácie je vhodné podotknúť, že inšpektorát práce umožnením žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si fotokópie dokladov zachoval jeho právo na spravodlivý proces, vrátane práva byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkými podkladom pred vydaním rozhodnutia tak, ako o tom pojednáva dikcia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Totižto žalobca sa k pokračovaniu správneho konania vyjadril listom zo dňa 20.08.2019 (vypracovanom hneď nasledujúci deň po nahliadnutí do spisu), čo zároveň naznačuje i účelovosť jeho obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa „spoliehal“, že mu budú po nahliadnutí do spisu ešte všetky podklady zaslané.

37. Navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

38. Krajský súd v Prešove ako správny súd , vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie ktoré mu predchádzalo na pojednávaní dňa 27. januára 2022.

39. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Podľa

(1)Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2)Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

43. V zásade platí, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom prieskum zákonnosti administratívneho konania je oprávnený vykonať len z dôvodov uplatnených v žalobe ( ). V preskúmavanej veci išlo o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie aj mimo žalobných bodov z dôvodov podľa , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie nezákonnosťou podľa tohto ustanovenia netrpí.

44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt - porušenie zákazu prijať službu podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“), ktorého sa dopustil tým, že prijímal cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby od právnickej osoby GLORES Sp. z o.o. na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 24.02.2017, prostredníctvom fyzických osôb, štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorým bolo udelené poľské vízum typ D, ktorých právnická osoba GLORES Sp. z o.o. nelegálne zamestnávala v rozpore s ust. v nadväznosti na

45. Z výroku rozhodnutia žalovaného je nepochybné a ani nebolo sporné, že žalobca bol potrestaný za správny delikt upravený v z dôvodu prijatia služby, ktorú mu dodala právnická osoba na základe zmluvy prostredníctvom fyzických osôb, ktorých nelegálne zamestnávala a išlo o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12-tich mesiacov od prvého poskytnutia služby.

46. Podľa tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

47. Podľa (1)Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a)nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo b)je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. (2)Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a)fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b)fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo

c)štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. (3)Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.

48. Podľa (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2)Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

49. Podľa ( osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a)o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b)o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. (6)Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. (7)Dodávka práce na účely tohto zákona je a)vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu, b)cezhraničná dodávka práce, ktorou je 1.dočasné pridelenie fyzickej osoby z iného štátu ako Slovenskej republiky na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky, 2.vyslanie fyzickej osoby z iného štátu ako Slovenskej republiky na územie Slovenskej republiky uskutočnené medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami.

50. bol novelizovaný o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých priniesla do právneho poriadku Slovenskej republiky nový inštitút objektívnej zodpovednosti odberateľa za prijatie služby alebo práce vykonávanej nelegálne.

51. Dôvodová správa k v osobitnej časti k čl. III uvádza : ,,Vo väzbe na bod 27 preambuly smernice, ktorý zdôrazňuje potrebu prispieť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu v kontexte vysielania zamestnancov, sa navrhujú ustanovenia zabezpečujúce účinnejší boj s nelegálnym zamestnávaním najmä v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré môžu mať aj charakter vyslania.“ K bodu 2: ,,V navrhovaných odsekoch 4 až 6 ustanovenia sa upravuje odchýlny postup vo vzťahu k odseku 2, teda od všeobecného prechodu zodpovednosti podľa a , ktorý sa týka širokého okruhu obchodnoprávnych vzťahov založených na dodávke práce, tovaru alebo služby a ktorý je založený na vedomosti odberateľa o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom.

52. Odchýlnou úpravou sa navrhuje povinnosť odberateľa zaplatiť pokutu za porušenie zákazu prijať od dodávateľa službu alebo prácu (v návrhu sa používa pojem „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní alebo o vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi). Táto odchýlna úprava sa uplatní, len ak odberateľom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ. Nová povinnosť odberateľa služby sa obmedzuje na poskytovanie tej služby, ktorá v priebehu bežného roka trvá viac ako päť dní, a to aj v prípade „reťazenia“ viacerých zmlúv a viacerých zamestnancov, ktorí ju vykonávajú v rôznom čase v danom referenčnom období. Účelom je chrániť podnikateľov pred nežiaducim administratívnym zaťažením a ukladaním pokuty pri krátkodobom poskytovaní služby.

53. Odchýlna úprava spočíva v tom, že bude možné ukladať a vymáhať dve pokuty; jednu od dodávateľa za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú od odberateľa za to, že prijal službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával dodávateľ. Odberateľ bude povinný zaplatiť pokutu bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Predpokladá sa, že odberateľ o porušení vedel alebo vedieť mal a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Na ten účel sa v zákone upravuje povinnosť dodávateľa, resp. poskytovateľa služby poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu poskytuje službu alebo dodáva prácu, ktoré sú potrebné na to, aby si odberateľ mohol skontrolovať, či neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. V zásade pôjde o situácie, keď odberateľ na základe takýchto dokladov zistí, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov predtým ako prostredníctvom nich prijme službu alebo prácu a na základe tohto zistenia od nich službu alebo prácu neprijme. Ak raz odberateľ prijme službu alebo prácu od nelegálne zamestnaného zamestnanca, dopustí sa porušenia „zákazu prijímať službu alebo prácu zamestnancami, ktorí sú nelegálne zamestnaní“, za čo mu bude uložená pokuta.

54. Účelom návrhu je pri uvedených obchodnoprávnych vzťahoch (cezhraničné poskytovanie služby, cezhraničná alebo vnútroštátna dodávka práce) zabezpečiť účinnejší boj s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ide totiž o tie obchodnoprávne vzťahy, pri ktorých dochádza častejšie k úmyselnému porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania po dohode zmluvných partnerov, napr. cezhraničné obchodnoprávne vzťahy vyznačujúce sa zakladaním schránkových spoločností.

55. Vzhľadom na uvedené prípady a v záujme účinného predchádzania nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje model absolútnej objektívnej zodpovednosti. Slovenskí odberatelia sa budú musieť vysporiadať s touto zodpovednosťou v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov, tzn. v zmluvách s dodávateľmi si napr. upraviť náhradu škody a pod.“

56. Účelom právnej úpravy, prijatím novely , bolo zabezpečiť efektívnejší boj s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním pri obchodnoprávnych vzťahoch cezhraničným poskytovaním služby, cezhraničnou dodávkou práce, zneužívaním inštitútu vyslania.

57. Zákaz prijať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, sa týka cezhraničného poskytovania služby po dobu presahujúcu päť dní, t.j. služby, ktorá v priebehu bežného roka trvá viac ako päť dní, a to aj v prípade reťazenia viacerých zmlúv a viacerých zamestnancov, ktorí službu vykonávajú v rôznom čase v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby.

58. Predpokladá sa, že odberateľ služby alebo práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania alebo nelegálnej práce vedel, alebo vedieť mal, a od dodávateľa nemal prijímať služby a prácu vykonávanú nelegálne zamestnanými zamestnancami. Na ten účel sa v upravuje ako nástroj na ochranu odberateľa, povinnosť dodávateľa, resp. poskytovateľa služby.

59. je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

60. Odberateľ služby má tak zákonnú možnosť požiadať poskytovateľa služby o doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu poskytuje službu alebo dodáva prácu, ktoré sú potrebné na to, aby si odberateľ mohol skontrolovať, či neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Odberateľ na základe takýchto dokladov má možnosť zistiť, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov, predtým, ako prostredníctvom nich prijme službu alebo prácu a na základe tohto zistenia od nich službu alebo prácu neprijať.

61. Ak odberateľ prijme službu alebo prácu od nelegálne zamestnaného zamestnanca, dopustí sa porušenia zákazu prijať službu alebo prácu zamestnancami, ktorí sú nelegálne zamestnaní, za čo mu bude uložená pokuta.

62. Inštitút objektívnej zodpovednosti odberateľa za prijaté služby alebo prácu znamená, že odberateľ , ktorý prijal službu alebo prácu od nelegálne zamestnaného zamestnanca svojho dodávateľa, má v plnom rozsahu zodpovedať za porušenie predpisov a povinnosť zaplatiť pokutu akoby nelegálne zamestnával sám. Príslušný inšpektorát práce nebude skúmať to, či odberateľ o nelegálnom zamestnávaní svojho dodávateľa vedel. Zo zákona sa bude predpokladať, že vedieť mal, pretože má na to nástroj - požadovať na tento účel všetky potrebné informácie od svojho dodávateľa.

63. Právna úprava zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie pri cezhraničnej dodávke služby tak umožňuje ukladať a vymáhať dve pokuty, a to jednu od dodávateľa za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú od odberateľa za to, že prijal prácu alebo službu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ zamestnával nelegálne. Na základe uvedeného by sa mohla naskytnúť otázka, či takýto postup nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Takúto úvahu je potrebné rezolútne odmietnuť, pretože, každý z páchateľov sa dopustil porušenia inej právnej povinnosti. Poskytovateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a odberateľ zákaz prijatia služby od poskytovateľa služby, ktorý zamestnáva nelegálne.

64. Skutková podstata správneho deliktu podľa , jej objektívna stránka, spočíva na prijatí práce alebo služby od poskytovateľa služby zamestnávajúceho nelegálne zamestnanca. Objednávateľ nesie zodpovednosť za to, že jeho dodávateľ zamestnáva nelegálne. V danom prípade išlo o cezhraničné poskytovanie služieb, t. j. dodávateľ služby z iného členského štátu poskytol službu odberateľovi v tuzemsku.

65. Nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie upravuje Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať. V prípade, že poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, dopúšťa sa správneho deliktu a môže jej byť uložená pokuta. Zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie upravuje

66. V prejednávanej veci podstatnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že poskytovateľ služieb spoločnosť GLORES Sp. z o.o. neporušila ustanovenia o nelegálnom zamestnávaní, zamestnanci spoločnosti GLORES Sp. z o.o. boli zamestnaní v Poľskej republike a dočasne vyslaní na územie Slovenskej republiky, teda územie iného členského štátu EÚ.

67. Žalobca namietal, že správny orgán mal ako predbežnú otázku posúdiť otázku administratívneho vyhostenia vyslaných zamestnancov a ako druhú otázku nelegálneho zamestnávania zamestnancov spoločnosťou GLORES Sp. z o.o.

68. Ak by sa súd nestotožnil s takýmto právnym názorom žalobcu, navrhol súdu posúdiť tieto otázky ako predbežné.

69. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím číslo P:181/2018-R S/2018/865/15225 zo dňa 06.11.2018 rozhodol, že spoločnosť GLORES SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na zákona číslo tým, že dňa 19.12.2017 o 09:45 hod. využívala závislú prácu piatich štátnych príslušníkov Ukrajiny a to: U., V. S., M. Z., D., J.-R., ktorí sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom číslo . Poľské MULT vízum typ D s dobou platnosti do 180 dní neoprávňovalo cudzincov zdržiavať sa na území Slovenskej republiky za účelom výkonu práce (zamestnania), alebo podnikania. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené inšpekciou práce na pracovisku žalobcu dňa 19.12.2017 o 09:45 hod. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019 a vykonateľnosť dňa 30.01.2019.

70. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na konanie podľa , , a , ísm. d), , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

71. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

72. Podľa správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

73. V konaní tak pred súdom ako aj správnym orgánom, sa vyskytujú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej, tzv. prejudiciálne otázky. Súd môže posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. V ust. však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Týmto okruhom otázok je súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.

74. V zmysle ust. súd je viazaný rozhodnutím o inom správnom delikte.

75. Viazanosť sa vzťahuje na výrok. Rozsah viazanosti rozhodnutím o inom správnom delikte je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty správneho deliktu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie prejednávanej veci. V danom prípade je pre rozhodnutie o tom, či žalobca sa dopustil správneho deliktu, rozhodujúce, či prijal službu od poskytovateľa prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov.

76. Súd vzal do úvahy právnu a skutkovú časť výroku o inom správnom delikte spoločnosti GLORES Sp. z o.o., ktorá konštatuje naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na konaním - využívaním závislej práce piatich štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorí sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore so , čo bolo zistené na pracovisku žalobcu dňa 19.12.2017.

77. Vzhľadom k tomu, že o inom správnom delikte spoločnosti GLORES Sp. z o.o. už bolo právoplatne rozhodnuté, súd je ním viazaný, rozhodnutie vo výroku výslovne konštatuje nelegálne zamestnávanie zamestnancov, čo bolo zistené pri výkone kontroly na prevádzke žalobcu, nemôže súd v tomto konaní ako prejudiciálnu otázku legálnosť zamestnávania dotknutých zamestnancov spoločnosti GLORES Sp. z o.o. založenú na tých istých skutkových okolnostiach ako spočíva právoplatné rozhodnutie o správnom delikte posudzovať s poukazom na ust. .

78. Postup žalovaného bol správny, pokiaľ tiež vychádzal z rozhodnutia o inom správnom delikte spoločnosti GLORES Sp. z o.o., s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Inú možnosť správne orgány ani nemali, t.j. nemohli si urobiť iný úsudok o otázke, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Správny orgán vychádzal z právoplatných rozhodnutí o administratívnom vyhostení dotknutých zamestnancov a uložení pokuty za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania spoločnosti GLORES Sp. z o.o., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Preto nie je dôvodná námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.

79. Z týchto vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa súd ani posúdením správnosti víz vyslaných zamestnancov a ich pracovaním na území Slovenskej republiky, a teda predbežnou otázkou posúdenia administratívneho hodnotenia, ktorá nie je podstatná pre naplnenie objektívnej stránky prejednávaného správneho deliktu žalobcu - prijatia služby od poskytovateľa prostredníctvom osoby ktorú nelegálne zamestnáva, keď už otázka nelegálneho zamestnávania bola s konečnou platnosťou vyriešená v rozhodnutí o inom správnom delikte spoločnosti GLORES Sp. z o.o., ktorým je súd viazaný.

80. Žalobca namietal porušenie práv, pretože nebol účastníkom konania o administratívnom vyhostení dotknutých zamestnancov ani o uložení pokuty spoločnosti GLORES Sp. z o.o. a nemohol zvrátiť vydané rozhodnutia. Skutková podstata správneho deliktu podľa práve spočíva na potrestaní odberateľa služby za prijatie služby od takého poskytovateľa služby, ktorý nelegálne zamestnáva zamestnancov. Skutková podstata je teda formulovaná ako zodpovednosť za prijatie služby, ktorú odberateľ prijal napriek jej nelegálnosti. S poukazom na cieľ - bojovať proti nelegálnemu zamestnávaniu, preventívne pôsobiť na odberateľov služby a viesť ich k opatrnosti aj s poukazom na možnosť odberateľa podľa preveriť si okolnosti zamestnávania zamestnancov poskytovateľom služby a v prípade pochybnosti možnosť ju odmietnuť, nepovažuje súd za porušenie práv žalobcu nemožnosť ovplyvniť spomínané rozhodnutia, keď skutková podstata správneho deliktu bola jasne naformulovaná v čase jeho spáchania, žalobca mal vedieť, že prijatím takejto služby sa môže dopustiť aj on správneho deliktu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. 8.4 zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou GLORES Sp. z o.o. dňa 24.02.2017 o zodpovednosti za sankcie alebo škodu.

81. Právnymi predpismi Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval, by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by mohol posúdiť otázku nelegálneho zamestnávania spoločnosťou GLORES Sp. z o.o. inak.

82. Predmetom súdneho prieskumu v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.05.2018 bolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení vyslaného zamestnanca na územie Slovenskej republiky. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v čase jeho vydania rozhodnuté nebolo o tom, žeby išlo o nelegálnu prácu zamestnanca na území Slovenskej republiky (bod 47. posledná veta). V čase vydania rozhodnutia o správnom delikte žalobcu, rozhodnutie o správnom delikte spoločnosti GLORES Sp. z o.o. bolo právoplatné a záväzné pre správny orgán aj súd.

83. Súd mal za to, že bol zákonný dôvod k vyrubeniu pokuty žalobcovi za porušenie zákazu prijať službu od dodávateľa spol. GLORES sp. z o.o., ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ služby nelegálne zamestnával.

84. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný uložiť trest podľa ust. účinného v čase rozhodnutia o správnom delikte, pretože v čase vydania rozhodnutia žalovaného ust. upravovalo výklad pojmu dodávka práce, čo nebolo podstatné pre konanie.

85. Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

86. V súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z . Pri rozhodovaní o tom, ktorý zákon je pre páchateľa priaznivejší, je potrebné konkrétny prípad posúdiť podľa všetkých ustanovení zákona so zreteľom na všetky ustanovenia o podmienkach trestnosti a trestu.

87. Medzi časom výkonu inšpekcie a spáchania skutku, ako i rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt, a časom rozhodovania správneho súdu, nedošlo k takej zmene právnej úpravy, aby nebolo konanie žalobcu deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre žalobcu ako páchateľa, ktorá by dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, ani k novej pre žalobcu priaznivejšej právnej úprave vo vzťahu k výške sankcie (pokuty) uloženej žalobcovi za správny delikt, ktorého sa dopustil, na ktoré skutočnosti musí súd prihliadnuť ex lege. Preto správne rozhodol žalovaný podľa zákona účinného v čase spáchania správneho deliktu v súlade s ust. a vo výroku rozhodnutia použil správne ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol.

88. Žalobca namietal, že žiadal vo vyjadrení zo dňa 22.02.2019 o zaslanie listinných podkladov, ktoré mu však správny orgán nezaslal. Ak bol žalobca nahliadnuť do spisu, neznamená to, že správny orgán nebol povinný zaslať požadované listiny.

89. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 26.02.2019 žalobca žiadal, aby všetky podklady dodatočne zistené v konaní mu boli v kópii zaslané na vyjadrenie.

90. Po zrušení rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č. P: 203/2018-R S/2019/706/4918 zo dňa 08.04.2019 rozhodnutím žalovaného č. PO/BEZ/2019/3891 O-178/2019 zo dňa 24.06.2019, Inšpektorát práce Prešov žalobcovi oznámil pokračovanie v začatom správnom konaní vo veci uloženia pokuty a upozornil ho na možnosť realizovať procesné právo nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si odpisy. Žalobca dňa 19.08.2019 nazrel do spisu a po oboznámení sa s obsahom spisu, vyhotovil si fotokópie dokumentov tvoriacich súčasť spisu.

91. Podľa § 23 Správneho poriadku (1)Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2)Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3)Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4)Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

92. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

93. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zmyslom a účelom ust. nie je teda naprávať všetky chyby administratívneho konania. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

94. Žalobca ako účastník správneho konania mal plné právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku). Z administratívneho spisu vyplýva, že požiadal o vyhotovenie a zaslanie podkladov rozhodnutia. Jedným z procesných dôvodov zrušenia skôr vydaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov bola aj skutočnosť nezaslania podkladov rozhodnutia žalobcovi. Následne po zrušení rozhodnutia, správny orgán umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si fotokópie listín. Z administratívneho spisu nevyplýva, aby žalobca sa tohto svojho práva domáhal aj po nahliadnutí do spisu a bolo mu zo strany správneho orgánu prvého stupňa nezákonne odopreté.

95. Nezaslanie podkladov rozhodnutia žalobcovi, je porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, avšak súd ho posudzuje podľa okolnosti prípadu, a to či porušenie je podstatné a mohlo ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Náprava tejto vady nemôže mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca nahliadol do administratívneho spisu, vyhotovil si fotokópie zo spisu a podstatný pre rozhodnutie bol výrok rozhodnutia o správnom delikte spoločnosti GLORES sp. z o.o. Žalobca netvrdil, aby nebol s týmto kľúčovým rozhodnutím oboznámený a nemal o ňom vedomosť. Z týchto dôvodov nebolo možné takejto námietke vyhovieť.

96. Žalobcom navrhnuté dôkazy súd nevykonal a to s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, keďže nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať skutočnosť, o ktorej bolo rozhodnuté príslušným orgánom o tom, že bol spáchaný správny delikt nelegálneho zamestnávania. Žalobcom navrhnuté dôkazy by mali

viesť k preukázaniu skutočnosti, že spol. GLORES sp. z o.o. zamestnávala zamestnancov legálne a že dotknutí zamestnanci sa na území Slovenskej republiky zdržiavali z dôvodu vyslania oprávnene.

97. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

98. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nemal úspech súd v súlade s ustanovením náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania v zmysle na strane žalovaného a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

99. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (ustanovenie ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.