Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/273/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. J. K. - B. nar. XX.X.XXXX a K. N. K. - B. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: matky K. K. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Q. na E. ulici č. X zastúpenej JUDr. Michaelou Šterbákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Zvonárskej ulici č. 8 a otca E. R. B. nar. X.X.XXXX naposledy bývajúceho na XXA D. D. N. XXXX na V. O. t.č. na neznámom mieste v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. - 341 zo dňa 24.5.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti K. J. a K. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. K. J. za obdobie od 21.4.2016 do 31.8.2020 mesačne sumou 120 Eur a od 1.9.2020 do budúcna mesačne sumou 150 Eur, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 21.4.2016 do 31.5.2021 v sume 7.630 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu mal. K. N. za obdobie od 21.4.2016 do 31.8.2019 mesačne sumou 80 Eur a od 1.9.2019 do budúcna mesačne sumou 120 Eur, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 21.4.2016 do 31.5.2021 v sume 5.746,66 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o výchove odôvodnil tým, že o deti sa výlučne stará iba matka, otec o deti neprejavuje záujem, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva, preto priznal matke právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vychádzal z toho, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní neboli preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, nepodarilo sa zistiť jeho možnosti a schopnosti platiť výživné a tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, určené výživné považoval za dostatočné na uspokojenie nevyhnutných potrieb detí s prihliadnutím aj na skutočnosť, že matka svoje príjmy za predchádzajúce obdobia (čo sa týka r. 2016-2019, keď bola zamestnaná ako obchodný zástupca, zdokladované len čiastočne) nezdokladovala a nezdokladovala ani svoje výdavky vrátane pravidelných výdavkov ohľadne bývania a takisto ani výdavky na strane maloletých detí. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí odo dňa podania návrhu,

t.j. od 21.4.2016 do budúcna, nakoľko matka nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 1.1.2015, predovšetkým neuviedla skutočnosti, ktoré jej bránili podať návrh skôr. Výživné na mal. K. J. určil za obdobie od 21.4.2016 do 31.8.2020 v sume 120 Eur, následne od 1.9.2020 ho zvýšil na sumu 150 Eur, keďže K. J. nastúpil na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, vzrástli náklady na stravu, na oblečenie. U mal. K. N. určil výživné za obdobie od 21.4.2016 do 31.8.2019 v sume 80 Eur, následne od 1.9.2019 ho zvýšil na sumu 120 Eur, kedy mal. K. N. nastúpila do 5. triedy základnej školy a vzrástli výdaje na jej výchovu, výživu a mimoškolské aktivity. Dlžné výživné zo strany otca na mal. K. J. vypočítal na sumu 7.630 Eur a na mal. K. N. na sumu 5.746,66 Eur. Pri zaplatení dlžného výživného otcovi nepovolil splátky, lebo ani matka nebola zvýhodnená splátkovými výhodami pri plnení si vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. .

3. Proti výrokom tohto rozsudku o určení výživného zo strany otca pre maloleté deti a o dlžnom výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že napadnuté rozhodnutie trpí podstatnými vadami, je vnútorne rozporné, obsahuje interpretáciu, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti, nijako sa nezaoberá pre vec významnými argumentmi, ktoré v konaní predkladala ona a kolízny opatrovník a vôbec nereflektuje na povinnosť súdov pri rozhodovaní vykladať ustanovenia právnych predpisov v súlade s ústavnými predpismi a ľudskými právami. Je pre ňu zarážajúce, že súd prvej inštancie konštatoval, že nepreukázala svoje príjmy a výdavky za roky 2016 - 2021 napriek tomu, že tieto doručila súdu dňa 10.5.2021 elektronickou formou. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že sa mu nepodarilo preukázať osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, teda bez ďalšieho sa uspokojil s nezisteným stavom a to napriek tomu, že ona podala tri sťažnosti na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázala na neprimeranú dobu trvanie konania. Konštatovala, že pri odôvodnení rozhodnutia súd nebral do úvahy ňou predložené dôkazy. Z rozhodnutia jej nie je zrejmé akým spôsobom ustálil výšku výživného, ktoré uložil otcovi uhrádzať, z toho dôvodu namietala nesprávne skutkové zistenia i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu syna za obdobie od 1.1.20105 do budúcna mesačne sumou 400 Eur a dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 31.5.2021 v sume 26.000 Eur ho zaviaže zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na výživu dcéry zaviaže otca prispievať mesačne sumou 300 Eur a to od 1.1.2015 do budúcna a dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 31.5.2021 v sume 19.500 Eur zaviaže otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Výrok rozsudku o výchove maloletých detí nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , , účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, kolízny opatrovník, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

17. K namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Z obsahu spisu je zrejmé, že súdu prvej inštancie sa ani po vykonanom šetrení nepodarilo zistiť majetkové pomery otca. Nevedela ich preukázať ani matka. Nepreukázanie schopností, možností a majetkových pomerov otca, ktorý sa nachádza na neznámom mieste, nemôže matka klásť za vinu súdu. Je práve jej povinnosťou v zmysle a okrem označenia účastníka (otca) aj pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie, pretože súd musí mať poznatky súvisiace s vecou, o ktorej má rozhodnúť. Tieto poznatky sa rozdeľujú na skutkové a právne. A práve skutkové poznatky súd získa splnením subjektívnej povinnosti účastníka konania, a to povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. V nadväznosti na povinnosť tvrdenia má navrhovateľ ďalšiu procesnú povinnosť, a to povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. V danom prípade súdu neboli preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, nepodarilo sa zistiť jeho možnosti a schopnosti platiť výživné. Matka v návrhu označila miesto, kde by mal otec žiť a pracovať, avšak súd prvej inštancie počas konania šetrením zistil, že otec sa na tomto mieste nezdržiava, mal sa presťahovať do USA na bližšie neuvedené miesto. Iné informácie o otcovi neuviedla ani matka. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu matky musel súd prvej inštancie vychádzať len z dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Majetkové pomery otca sa dokazovaním preukázať nepodarilo. Matka svoj príjem a majetkové pomery za rozhodné obdobie preukázala. Taktiež za rozhodné obdobie preukázala nevyhnutné výdavky detí súvisiace s ich školskou dochádzkou a to na mal. K. J. v priemernej sume 108 Eur mesačne a na mal. K. N. v priemernej sume 126 Eur mesačne. K tomu je však potrebné pripočítať aj ich oprávnené náklady na stravu, bývanie, oblečenie, kultúrne, športové a spoločenské vyžitie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie pre mal. K. J. v sume 120 Eur mesačne od 21.4.2016 do 31.8.2020, následne od 1.9.2020 v sume 150 Eur a pre mal. K. N. v sume 80 Eur mesačne za obdobie od 21.4.2016 do 31.8.2019, následne od 1.9.2019 v sume 120 Eur je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie. Ako odôvodnené posúdil aj diferencované určenie výživného do 31.8.2019 a od 1.9.2019, kedy mal. K. J. nastúpil na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, vzrástli náklady na stravu, na oblečenie a mal. K. N. nastúpila do 5. triedy základnej školy, čím vzrástli výdaje na jej výchovu, výživu a mimoškolské aktivity. Súčasne poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletým deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a zabezpečuje im dobrovoľne a spontánne všetky ich potreby tak, ako vznikajú. Odvolací súd zároveň ako vecne správne posúdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zaviazať otca prispievať na výživu mal. detí odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 21.4.2016 do budúcna, nakoľko matka v zmysle Zákona o rodine počas konania (vrátane odvolacieho konania) nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 1.1.2015, predovšetkým nepreukázala žiadne relevantné dôvody, ktoré jej bránili podať návrh skôr.

19. Odvolací súd následne posúdil aj výroky o dlžnom výživnom, pričom konštatuje ich správny matematický výpočet. Stotožňuje sa aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať mu výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami a musela ich potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. detí.

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného a dlžnom výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).