Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-74-2021.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému J. Z., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX T., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 474,50 Eur, úrok z omeškania vo výške 7,66 Eur, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 8.639,14 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, najviac do výšky 2 982,09 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorou by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 8 639,14 Eur istiny spolu s úrokom vo výške 497,85 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 16,52 Eur, úrokom vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 008,10 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8 639,14 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 497,85 Eur nezaplatených úrokov od 21. 11. 2014 do zaplatenia, poplatok vo výške 60,00 Eur a náhradu trov konania vo výške 518,00 Eur zaplateného súdneho poplatku.
2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 24. 04. 2013 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 43352, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10 000,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 23. 04. 2019. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 22. 10. 2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 13. 11. 2014. Napriek výzve pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa podania návrhu nebola uhradená. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia, t.j. ku dňu 22. 10. 2014, predstavovala 9 213,51 Eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 8 639,14 Eur, z úrokov vo výške 497,85 Eur, predstavujúcich dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, z úrokov z omeškania vo výške 16,52 Eur, z poplatkov za upomienky (za každú vo výške 15,00 Eur) a za výzvu na predčasné splatenie úveru (vo výške 30,00 Eur), spolu vo výške 60,00 Eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úroky z nezaplatenej istiny vo výške 13,90 % ročne, z nezaplatenej istiny vo výške 8 639,14 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8 639,14 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia a ďalej z nezaplatených úrokov 497,85 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia.
3. Súd rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/81/2015-40 zo dňa 08.12.2015 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 8 639,14 Eur istiny s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 21. 11. 2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v prevyšujúcej časti nad 8 639,14 Eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 02. 2016.
4. Predmetom tohto konania je zaplatenie úrokov z omeškania s prísl., z titulu neuhradených splátok úveru žalovaným, na základe Zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným.
5. Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalobca ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že trvá na podanom návrhu s výnimkou čiastočného späťvzatia návrhu v časti uplatnených poplatkov za upomienky vo výške 60,- Eur, v časti o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 23,35 Eur (pôvodne žalované úroky vo výške 497,85 Eur, teraz 474,50 Eur) a v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 8,86 Eur (pôvodne žalované úroky z omeškania vo výške 16,52 Eur, teraz 7,66 Eur). A zároveň žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
6. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - pripojeným spisom tunajšieho súdu 8C/81/2015, rozsudkom zo dňa 08. 12. 2015, právoplatným 03. 02. 2016, celým obsahom pripojeného spisu, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky, písomným vyjadrením žalobcu - špecifikáciou žaloby, lustráciou v REGO, správou Mestského úradu T., OO PZ SR T., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovné:
7. Z Úverovej zmluvy č. 43352 zo dňa 24.04.2013 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 01. 04. 2013 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 10 000,- Eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 72 mesačných anuitných splátkach po 206,35 Eur s termínom splatnosti splátky vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca, dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky 20. 05. 2013 a splatnosťou úveru dňa 23. 04. 2019, pričom ročná úroková sadzba predstavovala 13,90 % a bola fixná do splatnosti, ročná percentuálna miera nákladov 15,47%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu Úverovej zmluvy 12,92%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) 15 000,48 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 0,00 Eur a poplatok za správu úverového účtu 1,99 Eur mesačne. Podľa bodu 1, časti D Splácanie úveru, článku IV Platobné služby Všeobecných obchodných podmienok, splácanie úveru klientom je vykonávané formou anuitných splátok vo výške uvedenej v Úverovej zmluve, pričom posledná splátka - vo výške zostatku úveru s príslušenstvom musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru. V zmysle bodu 2 časti F Poplatky a náklady klienta, článku IV Platobné služby Všeobecných obchodných podmienok, banka má právo požadovať od klienta nasledovné druhy nákladov: a) istinu úveru, b) úroky úveru, pričom výška a typ úrokovej sadzby budú dojednané v Úverovej zmluve, c) poplatok za poskytnutie úveru, d) poplatok za správu úverového účtu, e) poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti so súhlasom banky, ak sa na daný prípad predčasného splatenia úveru vzťahuje, f) poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť, g) poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, h) poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet, i) poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na klientovu žiadosť, j) sankčné platby (úroky z omeškania, zmluvné pokuty za omeškanie, poplatky za upomienky / výzvy, pokuty za porušenie zmluvných podmienok). Poistenie schopnosti splácať úver v Úverovej zmluve nebolo dojednané.
8. Z Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že nakoľko žalovaný napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobcu neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy, rozhodol žalobca o predčasnej splatnosti celého úveru, čím žalovanému vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 9 071,99 Eur a zároveň poplatok za túto výzvu vo výške 30,00 Eur, t.j. spolu celý dlh vo výške 9 101,99 Eur, a to najneskôr do 13.11.2014.
9. Súd následne žalobu posúdil v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení:
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 53 prvá veta OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“).Podľa § 3 nariadenia výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo veci samej.
22. Žalobca podaním zo dňa 02. 06. 2016 zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu časti uplatnených poplatkov za upomienky vo výške 60,00 Eur, v časti o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 23,35 Eur (pôvodne žalované úroky vo výške 497,85 Eur, teraz 474,50 Eur) a v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 8,86 Eur (pôvodne žalované úroky z omeškania vo výške 16,52 Eur, teraz 7,66 Eur) a žiadal aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím časti žaloby, preto súd konanie v tejto časti v pôvodnom rozhodnutí zastavil.
23. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, podľa § 52 OZ.
24. Súd vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v zákonom požadovanej forme, obsahujúcu základné, ako aj osobitné podstatné obsahové náležitosti. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky úveru. Veriteľovi tak vzniklo podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj v spojení so zmluvnými dojednaniami žiadať predčasné splatenie úveru. V rozsahu kapitalizovaného úroku vo výške 474,50 Eur a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 7,66 Eur, súd považuje nárok žalobcu za dôvodný, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Čo sa týka zmluvného úroku, za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
26. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. 06. 2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za omeškania za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že je výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.“
27. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia zároveň Najvyšší súd skonštatoval, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží veriteľovi v dojednanej výške.
28. Súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti priznal žalobcovi zmluvný úrok z úveru vo výške 13,90 % ročne tak ako je uvedené vo výroku I., najviac však do výšky 2 982,09 Eur, keďže celková čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy platiť bola 15 000,48 Eur, poplatok za poskytnutie úveru bol
0,00 Eur, istina 10.000,- Eur, kapitalizovaná časť úrokov 474,50 Eur a z prehľadu splácania vyplynulo, že žalovaný na úrok zaplatil 1543,89 Eur, teda suma 2 982,09 Eur je zvyšná neuhradená časť úrokov dohodnutých v zmluve. V uvedenom rozsahu súd predmetný úrok z úveru priznal s poukazom na rozsudkom NS SR sp. zn. 5Cdo/42/200 zo dňa 16. 06. 2020, ktorý vyslovil právny názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako ,,cenu peňazí“.
29. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti pokiaľ sa domáhal žalobca zaplatenia tohto dohodnutého úroku do zaplatenia ako nedôvodný zamietol, keďže žalobca má nárok len na dohodnutý úrok v dojednanej výške.
30. V rozsahu úroku z omeškania z nezaplatených úrokov súd poukazuje na zákaz anatocizmu. Nejvyšší soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) na to veriteľ nemá nárok, ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. V zmysle uvedeného súd žalobcovi nepriznal ani úrok z omeškania z nesplatených úrokov a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II.)
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP a priznal nárok žalobcovi ako úspešnej strane sporu, keďže žalobca bol v konaní úspešný v prevažnej časti, neúspešný v nepatrnej časti. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.