Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžk/21/2019

Identifikačné číslo spisu: 1015201307 Dátum vydania rozhodnutia: 14.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015201307.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. L.. L. G., U. XX, P., 2. U.. Y. F., F. XX, P., obaja právne zastúpení: JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, Košice, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava- Dúbravka, Stavebný úrad, Žatevná 2, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 19. septembra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného o d m i e t a .

Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -60 zo dňa 19. septembra 2017 podľa (ďalej len „SSP“ alebo „“) uložil žalovanému povinnosť v lehote do 60 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia konať a rozhodnúť o návrhu žalobcov 1. a 2. zo dňa 18.novembra 2014 na povolenie zmeny v užívaní stavby- nebytového skladového priestoru č. X-XXX, X. P. bytového domu R. X/D, V., súpisné č. XXXX, na pozemkoch parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, katastrálne územie Y., V., na nebytový priestor „prechodné ubytovanie- apartmán“ a zároveň doručiť krajskému súdu predmetné rozhodnutie do 30 dní od jeho vydania. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, že žalobcom 1. a 2. priznal voči žalovanému spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalovaný podal proti uvedenému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 19. októbra 2017 v ktorej žiadal, aby kasačný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 19. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia 1. a 2. sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrili podaním zo dňa 1. augusta 2018, v ktorom navrhli, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol ako neprípustnú v zmysle a , alternatívne, aby ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle .

Žalobcovia zároveň požadovali, aby im kasačný súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.

4. Dňa 27. decembra 2017 doručil žalovaný krajskému súdu rozhodnutie č. SU- /Hr zo dňa 27. novembra 2017, ktorým rozhodol o návrhu žalobcov 1. a 2. na povolenie zmeny v užívaní stavby zo dňa 18. novembra 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odstránil svoju nečinnosť a začal vo veci konať, krajský súd uznesením č. k. -121 zo dňa 23. apríla 2019 konanie v súlade s ustanovením zastavil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný v zmysle prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako neprípustnú odmietnuť v zmysle ustanovenia .

6. Podľa , sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

7. Podľa , povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

8. Podľa , kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa .

9. Podľa , za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

10. Vo všeobecnosti platí, že sťažovateľ musí byť v kasačnom konaní, obdobne ako v konaní pred krajským súdom, za účelom dosiahnutia profesionality konania, povinne zastúpený advokátom, pričom požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania kasačnej sťažnosti a jej samotné spísanie. Právne zastúpenie advokátom v konaniach o kasačnej sťažnosti je obligatórne s výnimkou, ak má kasačný sťažovateľ právnické vzdelanie sám, prípadne jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach či vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, resp. ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

11. Z obsahu spisu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 19. septembra 2017 o uložení povinnosti žalovanému rozhodnúť v stanovenej lehote o návrhu žalobcov bolo žalovanému doručené dňa 2. októbra 2017, pričom uznesenie obsahovalo riadne poučenie podľa a .

12. Žalovaný podal proti uvedenému uzneseniu kasačnú sťažnosť zo dňa 19. októbra 2017, ktorá bola podpísaná RNDr. U. K., starostom mestskej časti Bratislava- Dúbravka. V hlavičke kasačnej sťažnosti v kolónke „vybavuje“ je uvedené meno JUDr. X., pri ktorom sa však nenachádza podpis menovanej. Z obsahu kasačnej sťažnosti pritom nie je zrejmé, že by ju uvedená zamestnankyňa žalovaného spísala a podpísala. Žalovaný taktiež opomenul spolu s kasačnou sťažnosťou predložiť krajskému súdu poverenie udelené konkrétnemu zamestnancovi, vzťahujúce sa na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie žalovaného v konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj doklad preukazujúci dosiahnutie požadovaného

vzdelania daným zamestnancom (napr. diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte a o priznaní akademického titulu magister).

13. Z dôvodu absencie vyššie špecifikovaných náležitostí krajský súd uznesením č. k. -83 zo dňa 9. januára 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júla 2018, vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil kasačnú sťažnosť tak, že predloží potvrdenie (poverenie, vysokoškolský diplom), že zamestnanec žalovaného, ktorý za neho na správnom súde koná a zastupuje ho, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Krajský súd zároveň poučil žalovaného o možnosti odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej ( ).

14. Dňa 17. júla 2018 bolo krajskému súdu doručené podanie žalovaného zo dňa 11. júla 2018, v ktorom uviedol, že kasačnú sťažnosť dopĺňa o potvrdenie (vysokoškolský diplom) zamestnanca žalovaného. Prílohu tohto podania tvorila fotokópia vysokoškolského diplomu, potvrdzujúceho dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania JUDr. R. X., pričom v podaní absentoval doklad o poverení konkrétneho zamestnanca konať v konaní o kasačnej sťažnosti v mene žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva v tejto súvislosti taktiež do pozornosti, že vysokoškolský diplom, preukazujúci dosiahnutie zákonom požadovaného vzdelania povereným zamestnancom, bol predložený iba vo forme fotokópie, bez príslušného úradného overenia.

15. V zmysle v spojení s sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom, resp. jeho členom alebo zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný v prejednávanej veci tieto skutočnosti nepreukázal, keď nielen že na výzvu krajského súdu nepredložil doklad o poverení konkrétneho zamestnanca konať za žalovaného v konaní o kasačnej sťažnosti, ale taktiež jednoznačne a nesporne nepreukázal, že kasačná sťažnosť bola spísaná jeho, na tento účel povereným zamestnancom s príslušným právnickým vzdelaním.

16. Z hľadiska sudcovských limitov pri sudcovskej tvorbe práva ohľadne výkladu ustanovenia a je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak je kasačným sťažovateľom orgán verejnej správy, musí taktiež spĺňať procesnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná osobou s právnickým vzdelaním, ktorou je v danom prípade zamestnanec žalovaného, pretože pri opačnom výklade tohto ustanovenia by sa vytvorilo diskriminačné prostredie vo vzťahu ku správnym orgánom, ktoré nezamestnávajú osobu s právnickým vzdelaním druhého stupňa.

17. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky podľa , a to napriek riadnemu poučeniu žalovaného o povinnosti podľa a . Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalovaného podľa ako neprípustnú odmietol. Záverom kasačný súd dodáva, že v tomto štádiu konania, keď žalovaný odstránil vzniknutú nečinnosť vydaním (aj keď zamietajúceho) rozhodnutia zo dňa 27. novembra 2017, by i v prípade meritórneho prejednania kasačnej sťažnosti žalovaného kasačným súdom, nebolo možné dospieť k inému právnemu záveru ako je zamietnutie kasačnej sťažnosti.

18. Žalovaný procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, keď napriek riadnemu poučeniu nesplnil povinnosti podľa . Z uvedeného dôvodu kasačný súd podľa a analogicky podľa a rozhodol tak, že žalobcom 1. a 2. priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( v spojení s ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.