Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Bc. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1 , 08001 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 17 773,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -234 zo dňa 16. júna 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e. Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 17 773,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17 391,10 eura od 30.07.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , ,, , , , l) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , nar. vl. , , veta prvá . Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že dňa 10.03.2016 bola podaná žalovanou žiadosť o spotrebný úver s požadovanou výškou 25 000 eur, lehota splatnosti 96 mesiacov, typ úveru: refinančný. Súčasťou žiadosti boli údaje o príjmoch a ekonomickej situácii žalovanej, bolo v nej uvedené, že sa voči nej nevedie súdne konania pre pohľadávky iných veriteľov. Dňa 11.03.2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 629377, suma 25 000 eur, úroková sadzba 8,09% ročne fixná, úrok z omeškania 5,05%, splátka 357,23 eura, počet splátok 96 k 25. dňu mesiaca, prvá splátka 25.04.2016, doba trvania 25.03.2020, RPMN 8,4%, priemerná RPMN 10,78%, celková náklady s úverom 34 294,08 eur. Súd ďalej zistil, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, na čo bola upozornená listom žalobcu zo dňa 27.05.2019, podľa ktorého výška dlžných splátok činila sumu 428,75 eura. Zároveň bola upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy si žalobca uplatní zaplatenie celej dlžnej sumy podľa . Zásielka žalobcu bola odoslaná žalovanej poštou doporučene dňa 29.05.2019, pričom z jej strany nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená žalobcovi dňa 19.06.2019. Doručovanie zásielok bolo upravené vo VOP, čl. 19.6 písm. g); skutočnosť, že žalovaná zásielku neprevzala, považuje sa inak za doručenú tretím dňom nasledujúcom po dni jej podania na poštovú prepravu. Výzvou na predčasné splatenie úveru žalobcu zo dňa 29.07.2019 bolo žalovanej oznámené, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 29.07.2019. Celý dlh predstavoval sumu 17 858,18 eura, z doručenky, predloženej žalobcom, vyplýva, že tento list žalovaná

prevzala dňa 02.08.2019. Zo žalobcom predloženého prehľadu splácania úveru vyplynulo, že žalovaná na istinu uhradila sumu 7 608,90 eura, neuhradená istina predstavovala rozdiel medzi 25 000 eur a 7 608,90 eura, tj. 17 391,10 eura. Žalovaná sa do omeškania sa dostala so splátkami od 4/2019, pričom o tejto skutočnosti bola upovedomená. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 373,67 eura, ako dohodnutého zmluvného úroku vo výške 8,09 %, zo splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia, tj. do 29.07.2019. Okrem toho si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,43 eura za omeškania splátok do vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

1.2 Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na § 1 ods.2 zákona. Zmluva bola uzavretá písomne, obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom a preto súd nepovažoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k námietke žalovanej ohľadne konania banky v rozpore s § 7 ods. 1 zákona, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uvedené ustanovenie v žiadnom prípade neporušil a už v žiadnom prípade sa nejedná o hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná požiadala banku dňa 10.03.2016 o poskytnutie úveru, účel úveru bol vymedzený ako refinančný spotrebný úver. Banka preverila dostatočným spôsobom jej bonitu ako klienta, dopytom v jednotlivých registroch a až na základe takto získaných informácií došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Preto tvrdenie žalovanej, že by žalobca konal bez odbornej starostlivosti na základe toho, že poskytol úver žalovanej, ktorá už bola úverovo zaťažená aj ďalším úverom, je absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Práve v tomto prípade išlo o refinančný úver, tj. úver podľa žiadosti dlžníka. Veriteľ v tomto prípade posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vzal do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa. Z dôvodu, že banka si svoje povinnosti splnila, nedošlo k zneužitiu práva ani ku konaniu v rozpore so zákonom, tak ako to uvádzala žalovaná. Súd považuje zmluvu za platný právny úkon aj z tohto hľadiska, preto neprichádza do úvahy režim bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiaca námietka premlčania. 1.3 Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť zosplatnenia úveru, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že opakované upozornenie bolo žalovanej odoslané poštou dňa 29.05.2019, pričom si ho neprevzala v odbornej lehote. Súd ho v zmysle ustanovení VOP považoval za doručené. Samotná výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.07.2019 bola žalovanej doručená dňa 02.08.2019, čo vyplýva to priamo z doručenky predloženej žalobcom (č. l. 91). Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalovanej, že v zmluve je neplatné dojednanie o predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere súd uviedol, že samotná zmluva (čl. 4 bod 3 a 5) ako aj obchodné podmienky (čl. 8) obsahujú ustanovenia o právach a povinnostiach strán a dôsledkoch ich porušenia. Ak aj žalobca celú úpravy predčasnej splatnosti úveru nezahrnul priamo do zmluvy a odkazuje na listiny ako VOP a obchodné podmienky, je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok. Spravidla si zmluvné strany dohodnú obsah práv a povinností priamo v zmluve, ale nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. V danej veci žalobca postupoval podľa zmluvy a obchodných podmienok, keď z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom dodržal tak podmienky zmluvne dojednané, ako aj zákonom stanovené v . 1.4 Súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej dlžnej istiny vo výške 17 391,10 eura vyhovel. Okrem toho priznal žalobcovi aj uplatnený zmluvný úrok v sume 373,67 eura. V tejto časti súd uviedol, že ak dôjde k predčasnému alebo zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Žalobca si uplatnil zmluvný úrok 373,67 eur z nezaplatenej istiny do predčasného zosplatnenia, a to vo výške dohodnutej úrokovej sadzbe 8,09% ročne. Zároveň mu súd priznal aj sumu 8,43 eura, predstavujúci zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej splátky, a to podľa a čl. 4 bod 5 zmluvy. Keďže bola žalovaná v omeškaní s plnením, a to odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru, teda od 30.07.2019, súd priznal žalobcovi z dlžnej istiny vo výške 17 391,10 eura aj úrok z omeškania, a to podľa ustanovení a nar. vl. č. Žalobca bol v

konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. 2.1 Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho odvolania žalovaná poukázala na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, nakoľko vo svojom výklade sa súd prvej inštancie odkláňa od záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-565/12 a C-449/13, čo predstavuje rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, avšak tento odklon vôbec v žiadnom bode svojho odôvodnenia nezdôvodňuje. Zároveň uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K ich námietke ohľadom nekonania žalobcu s odbornou starostlivosťou poukázala na to, že žalobca ani len netvrdil, či a ako skúmal informácie o rodinnom stave žalovaného, hoci ust. s takýmto zlyhaním spája priamo sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Ak je úver bezúročný z dôvodu porušenia skúmania bonity, žalobca ani nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť, preto je tu dôvod na zamietnutie žaloby. Žalovaná ďalej poukázala na tvrdenie žalobcu, že o výdavkoch spotrebiteľa si zistil informácie zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Okrem týchto výdavkov žalobca nezisťoval žiadne iné výdavky žalovaného, čo celkom jednoznačne zakladá hrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru žalovanej v prvom rade je zrejmé, že veriteľmi podľa sú nielen banky, ale aj tzv. nebankoví poskytovatelia spotrebných úverov. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaný mal alebo nemal aj iné ako bankové úvery, ale rozhodujúce je, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a skúmal aj túto otázku v rámci preverovania bonity spotrebiteľa. Žalovaný splnomocnil žalobcu, aby si o ňom údaje overil aj v NRKI - nebankovom registri klientskych informácií. Žalobca však túto otázku neskúmal, teda uvedený nedostatok má nielen za následok nesprávne právne posúdenie veci, ale aj porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súd sa s týmto dôvodom bezúročnosti vôbec nevysporiadal. Zároveň skúmanie bonity spotrebiteľa predstavuje okrem skúmania rodinného stavu nielen skúmanie jeho príjmov, ale aj jeho reálnych výdavkov na život, pričom ako už žalovaná v zmysle judikatúry SD EÚ je práve a výlučne na veriteľovi, aby uvedené preukázal. Veriteľ však okrem bankových výdavkov neskúmal vôbec žiadne iné výdavky žalovaného. 2.2 Žalovaný ďalej argumentoval, že pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť platne, pretože - možnosť žalobcu, resp. pôvodného veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná; - vyhlásenie predčasnej splatnosti je v rozpore s ust. a ust. ; - právny predchodca žalobcu neposúdil úverovú bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou a teda žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovanej jednorázové splatenie spotrebného úveru. Uviedla, že pokiaľ súd odkazuje na dojednanie možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti v čl. 4 bod 3 a 5 Zmluvy, takéto zmluvné znenie je neurčité, neplatné a v rozpore s ustanovením . Akceptovateľné znenie dojednania možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti sa síce nachádzame v čl. 8 Obchodných podmienok, no žalovaná OP nikdy neprevzala, nikdy sa nimi neoboznámila, a preto nimi nemôže byť viazaná. Ďalej žalovaná zdôraznila, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie upozornenia podľa ust. 53 ods. 9 . Z doručenky predloženej žalobcom vyplýva, že zásielka bola v odbernej lehote neprevzatá, a teda žalovaná sa o možnosti zosplatnenia žiadnym spôsobom nedozvedela, čo má za následok neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. 3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postupoval v súlade so zákonom. Možnosť predčasného zosplatnenia bola platne dojednaná, a to priamo v Zmluve - čl. 4 v spojení s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov - čl. 8, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca predložil súdu doručenky - ako dôkaz o doručovaní upozornenia na možnosť zosplatnenia a samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca odosielal zásielky žalovanému prostredníctvom poštového podniku. Skutočnosť, že žalovaný neprevzal zásielku, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu a doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Ďalej uviedol, že čo sa týka všeobecných obchodných podmienok, tieto sú súčasťou zmluvy. Žalovaná jedným podpisom na konci zmluvy vyjadrila súhlas s podmienkami zmluvy, a teda aj súhlas s obsahom všeobecných obchodných podmienok, OP a ak nesúhlasila s podmienkami, nemusela zmluvu podpísať. Pokiaľ ide o bonitu žalovanej tak túto žalobca preveroval pred poskytnutím úveru, a to jednak v žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových pomeroch - aktívach i záväzkoch, lustráciou v Sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmu žiadateľa a lustráciou v registri bankových informácií za účelom preverenia záväzkov žiadateľa v bankových a nebankových spoločnostiach. Okrem toho žalovaný priamo v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol informácie o svojom rodinnom stave, a teda namietaná skutočnosť, že

uvedené žalobca neskúmal je bezpredmetná. Zastal názor, že povinnosti v zmysle splnila. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovanej v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 17 773,20 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.3.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 25 000 eur. Banka si s odbornou starostlivosťou preverila žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jej schopnosti splácania úveru v zmysle Pri posudzovaní bonity žalovanej vzala do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a následne preverila jej príjem. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušil svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 29.07.2019 v zmysle , v súlade s čl. 4 bod 3. a 5. zmluvy, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou (Opakovaným upozornením) zo dňa 27.05.2019. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 29.07.2019) predstavovala 17 888,18 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 17 391,10 eur (žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 25 000 eur; do dňa zosplatnenia uhradila na istinu sumu 7.608,90 eur), úrokov 373,67 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia, úroková sadzba vo výške 8,09 % p.a.), úrokov z omeškania 8,43 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a), poplatkov 114,98 eur (za upomienky -15 eur/za každú). 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami. 9. Na doplnenie odvolací súd uvádza: 9.1 Odvolanie žalovanej pozostávalo z dvoch odvolacích námietok. V prvom rade žalovaná namietala, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle , teda neskúmal riadne bonitu spotrebiteľa pri poskytnutí daného spotrebiteľského úveru. V písomnom odpore žalovaná najmä poukazovala na to, že mala aj ďalšie splátky existujúcich úverov celkovo vo výške 453 eur a spolu so splátkou spotrebiteľského úveru žalobcu vo výške 357,23 eura, tieto nepokrývali ani jej mesačné príjmy vo výške 666 eura. V priebehu konania však bolo preukázané, že účelom predmetného spotrebiteľského úveru bolo refinancovanie doterajších dlhov ( záväzkov ) žalovanej, ktoré uviedla vo svojej žiadosti o spotrebný úver. Žalovaná tiež argumentovala, že veriteľ neskúmal informácie o rodinnom stave žalovaného, čo je však vyvrátené informáciami uvedenými v Žiadosti o spotrebný úver, kde žalovaná výslovne uvádza, že je slobodná, nemá deti a býva u rodičov. Zároveň zo žiadosti vyplývajú aj údaje o tom, že žalovaná nemá žiadne náklady na bývanie a domácnosť, na ostatné mesačné náklady a žiadne náklady na poistenie. Nie je potom pravdivé tvrdenie žalovanej, že veriteľ nezisťoval žiadne výdavky žalovanej, a preto neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou. V tomto smere odvolací súd

poukazuje na ust. § 7 ods. 2, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Bolo teda povinnosťou žalovanej ako spotrebiteľa uviesť v predmetnej žiadosti pravdivé informácie na všetky dopytované otázky. Odvolací súd uvádza, že je nesporne v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná v súdnom konaní vytýka žalobcovi nepreskúmanie jej bonity a na druhej strane neuvedie úplné a presné informácie o svojom stave a jej záväzkoch vo vzťahu k iným bankovým či nebankovým inštitúciám. Je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že žalovaná k svojim príjmom uviedla nielen hrubý mesačný príjem 860 eur, ale aj „iné príjmy“ v sume 468 eur. 9.2 Napriek uvedeným dôvodom odvolací súd dopĺňa, že predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to poukazujúc aj na ust. § 7 ods. 16, v ktorom sa uvádza: „Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z dokazovania pritom vyplynulo, že veriteľ preveroval bonitu žalovanej lustráciou cez Sociálnu poisťovňu a tiež cez Register bankových informácií o prípadných záväzkoch žalovanej.“ Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v Žiadosti o spotrebný úver v časti „finančných záväzkov v inej inštitúcii“, žalovaná uviedla päť veriteľov, medzi nimi tri bankové inštitúcie ( dvakrát uviedla Štátnu pokladnicu). Samotná žalovaná teda neuviedla žiadne iné finančné záväzky, teda nesporne zavádzala veriteľa v otázke jej dlhov voči oným finančným subjektom a na druhej strane vytýkala veriteľovi, že nelustroval jej finančné záväzky v nebankovom registri klientskych informácií. Uvedenú odvolaciu námietku považoval odvolací súd vzhľadom na uvedené, za nedôvodnú. 10.1 Žalovaná sa v konaní ako aj v odvolaní tiež bránila tým, že pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť platne, pretože možnosť pôvodného veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná v čl. 4 bod 3 a 5 Zmluvy a toto je aj v rozpore s ust. a ust. . Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 27. rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. V čl. 4 bod 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo upravené predčasné splatenie na žiadosť banky (ak banka vyhlási predčasnú splatnosť úveru, pohľadávka bude splatná dňom uvedenom v oznámení; v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti z podnetu banky vzniká povinnosť zaplatiť pohľadávku banky s príslušenstvom). Zároveň v čl.4 bod 5 je uvedené, že ak nesplatí dlžník jednotlivé splátky úveru včas môže banka požadovať predčasnú splatnosť úver. Žalovaná prakticky namietala, že v týchto ustanoveniach nie je dodržaná zákonná podmienka uvedená v ( ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), táto je presnejšie špecifikovaná až v čl. 8.1 Obchodných podmienok. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s uvedenou námietkou žalovanej, pretože aj keď zmluvné dojednanie neobsahuje presné zákonné znenie podmienok zosplatnenia, podstatnou skutočnosťou je, že zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania splátok dojednané bolo a že veriteľ dodržal pri zosplatnení úveru zákonné podmienky vyjadrené v ust. . Zároveň poukazuje na čl. 9 bod 6 úverovej zmluvy, kde sa uvádza, že sa „zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva, sa riadia obchodnými podmienkami, VOP a sadzobníkom poplatkov. Podpisom na tejto zmluve spotrebiteľ potvrdzuje, že prevzal obchodné podmienky, VOP a sadzobník poplatkov platný v čase podpisu zmluvy.“ Preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovanej o tom, že nebola oboznámená s Obchodnými podmienkami.

10.2 Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie upozornenia podľa ust. 53 ods. 9 , keďže z doručenky vyplýva, že zásielka bola v odbernej lehote neprevzatá, a teda žalovaná sa o možnosti zosplatnenia žiadnym spôsobom nedozvedela, aj táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že zásielka žalobcu na zaplatenie dlžných splátok pod hrozbou zosplatnenia bola odoslaná žalovanej poštou doporučene dňa

29.05.2019, táto zo strany žalovanej nebola prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená žalobcovi dňa 19.06.2019. Doručovanie zásielok bolo upravené vo VOP, čl. 19.6 písm. g); skutočnosť, že žalovaná zásielku neprevzala, považuje sa inak za doručenú tretím dňom nasledujúcom po dni jej podania na poštovú prepravu. Odvolací súd považuje upozornenie na zosplatnenie úveru zo strany žalobcu za doručené žalovanej, a to na základe fikcie doručenia. V tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp.zn. , z ktorého vyplýva: „Ustanoveniu neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje ( ).

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).