Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_18CoCsp-26-2021.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské novy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 36 815 256, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.250,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6Csp/27/2019 - 204 zo dňa 02.12.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. do sumy 2.049,37 eur s príslušenstvom a povolenými splátkami a ich splatnosťou.
Zrušuje rozsudok vo výroku I. nad sumu 2.049,37 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.250,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 25. 07. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 14. 12. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42,- eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 27. 09. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.957,86 eur od 13. 10. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,51 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 80,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“ 2. Citoval ustanovenia § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 489, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 1, § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení iných zákonov.
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné a žalovanou spochybnené, že na základe zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 12.09.2017 sa žalovaná stala odberateľkou plynu na odbernom mieste E. XXX/XX, XXX
XX D.. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je tiež spotrebiteľská zmluva, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Konštatoval, že povinnosťou žalovanej vyplývajúcou jej zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti bolo platiť za dohodnutú dodávku plynu a poskytnuté služby podľa aktuálneho cenníka žalobcu. Žalobca predloženými dokladmi a faktúrami preukázal, kedy a koľko plynu žalovanej dodal a aké služby jej poskytol, pričom jej za ne k zaplateniu vyúčtoval sumu spolu 2.250,55 eura. Súd vzhľadom na predložené dôkazy zo strany žalobcu nemal pochybnosti o vzniku jeho nároku ako dodávateľa na zaplatenie sumy za dodaný zemný plyn vo výške 2.049,37 eura, poskytnuté služby vo výške 116,09 eur a za upomienky vo výške 15 eur, preto žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú. K žalovanou uvádzanému nájomnému vzťahu a užívaniu nehnuteľnosti nájomcami, aj keď odber bol v tom čase napísaný na jej osobu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná toto tvrdenie nepreukázala žiadnymi dôkazmi, čo by na druhej strane aj tak nemalo vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o dodávke plynu, nakoľko tento zmluvný vzťah užívaním odberného miesta treťou osobou nezaniká.
4. Súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach po 80 eur mesačne. Mal za to, že výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv podľa čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, keď zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie tak rozhodol z dôvodu finančnej situácie žalovanej preukázanej odpoveďou na lustráciou v Sociálnej poisťovni, keď žalovaná má mesačný príjem vo výške cca 800,- eur, pričom tak vysokú sumu, na ktorej úhradu ju zaviazal súd by z tohto platu nedokázala uhradiť hneď po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Konštatoval, že prípadné nevyhovenie žiadosti žalovanej o splátky by malo horší dopad na jej celkové majetkové postavenie v porovnaní s dopadom na žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou s vlastným kapitálom vo výške 2.422.987.000 eur. Na druhej strane žalovaná nie je schopná uhradiť celú žalovanú sumu jednorazovo bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie jej základných životných potrieb.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. V odvolaní uviedla, že predmetnú spotrebu zemného plynu naozaj nespotrebovala, ale spotrebovali ju nájomníci predmetnej nehnuteľnosti. Avšak dodala, že nemá o tom sudu predložiť žiaden dôkaz, len ak tak výpoveď nájomníkov, ktorí v tomto čase nehnuteľnosti obývali. Je si vedomá, že zmluvu so žalobcom uzatvorila na svoje meno, a teda žalobca vzniknutú podlžnosť žalobca vymáha od nej. V časti výroku I. rozsudku žiada, aby súd zmenil termín začatia platenia dlhu, ktorý má začať po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a posunul jej termín začatia splácania mesačnej splátky po zrušení epidemickej situácie na Slovensku. Kvôli núdzovému stavu sú jej príjmy a príjmy jej rodiny veľmi malé a ledva vystačia na živobytie v tomto krízovom čase. Týmto dáva váženému súdu aj čestne prehlásenie, že hneď po skončení núdzového stavu bude poctivo a pravidelne platiť uvedenú dlžobu súdom predpísanej výške. Ako dôvod odvolania voči II. výroku rozsudku o trovách konania uviedla, že nebola špecifikovaná presná suma nákladov žalobcu a obava sa, že si žalobca zaúčtuje náhradu trov v takej sume, ktorá ju a jej rodinu finančne a sociálne zruinuje. Preto navrhla, aby súd znížil odmenu zo 100 % nároku na náhradu trov konania na výšku 50 %, ktorá by bola zahrnutá v mesačných splátkach, ktoré by platila pravidelne k určitému dátumu.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že odvolaniu žalovanej nemožno vyhovieť, keďže odvolanie odporuje ustanoveniu § 363 CSP. Žalovaná neuviedla konkrétnu vadu napadnutého rozsudku, čo však žalovaná urobiť mala. Žalovaná neuviedla konkrétny odvolací dôvod, čo však žalovaná urobiť mala. Podľa žalobcu tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní sčasti spĺňajú definíciu novôt v odvolacom konaní (hoci ich je nutné považovať za vo veci irelevantné), bez toho, aby tu bola daná zákonná možnosť ich použitia. Žalobca uviedol, že v tomto spore si uplatňuje nárok voči osobe, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu. Existencia a trvanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nie sú v tomto konaní sporné. Pokiaľ sa žalovaná domnieva, že môže mať nejaký nárok voči tretej osobe, nič jej nebráni v tom, aby si voči tejto osobe tento nárok uplatnila. Namietal, že posunutie splatnosti splátky na bližšie neurčený čas po zrušení pandemickej situácie nie je možné, takéto určenie povinnosti plnenia je nevykonateľné.
Upriamil pozornosť na to, že najstarší nedoplatok z vyúčtovania dodávok zemného plynu je ešte za obdobie od 21.09.2017 do 18.04.2018, pričom tento bol splatný dňa 31.05.2018, teda pred viac ako 3 rokmi. Žalovaná sa tak snaží odďaľovať plnenie svojich povinností voči žalobcovi, pričom možno dôvodne predpokladať, že iné svoje záväzky, novšie, si žalovaný riadne plní. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania je v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a aby žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
9. Predmetom odvolacieho prieskumu je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel v plnom rozsahu žalobe, ktorú žalobca po skutkovej stránke odôvodnil tak, že so žalovanou ako odberateľom uzatvoril 12.09.2017 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti s odberným miestom na ul. E. XXX/XX, D. a to na dobu určitú do 31.12.2017, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej za dodaný zemný plyn zaplatiť dohodnutú cenu. V zmluve sa strany dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“ (ďalej len „OP“) a Cenník plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť“ (ďalej len „cenník“), ktoré sú zverejnené na internetovej stránke dodávateľa.
10. Žalobca v žalobe vyčíslil pohľadávku voči žalovanej v výške 2.049,37 eura istiny za dodaný zemný plyn, ktorú špecifikoval s poukazom na faktúru č.XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2018 a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2018. Z listinných dôkazov (faktúra č. XXXXXXXXXX z 08.03.2018, č. XXXXXXXXXX z 08.03.2018, č. XXXXXXXXXX z 12.09.2018, doklady č. XXXXXXXXXX z 10.07.2018 a č. XXXXXXXXXX z 29.11.2018, upomienky z 10.07.2018 a 29.11.2018) k žalobe pripojených je zrejmé, že skutkovo v rámci žalovanej sumy uplatňoval tiež úhrady za administratívne prerušenie dodávky plynu do odberného miesta, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa/zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky plynu do odberného miesta, v celkovej výške 186,18 eura (72,09 eura+72.09 eura +42 eur), ako aj poplatky za upomienky v celkovej výške 15 eur. Žalobca si tak celkovo uplatňoval istinu 2.250,55 eura (2.049,37 eura + 186,18 eura + 15 eur) s príslušnými úrokmi z omeškania.
11. V zmysle § 47 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu. Medzi stranami sporu tak vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého bola žalobca povinný dodávať žalovanej zemný plyn na určené odberné miesto a žalovaná bola povinná uhrádzať za dodaný plyn dohodnutú cenu, ktorú žalobca žalovanej vyfakturoval vystavením vyúčtovacích faktúr. Žalovaná tieto faktúry riadne a včas neuhradila. Nakoľko si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas neplnila, t.j. úhrady za odber dodávaného plynu, aj napriek jej spotrebe riadne nehradila, došlo na jej strane k neoprávnenému odberu plynu.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaná sa v rozhodnom období nemala zdržiavať v nehnuteľnosti, do ktorej bol plyn dodávaný, ale podľa jej slov sa tam zdržiavali nájomníci, ju nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť cenu dodaného plynu. Inými slovami, pokiaľ trval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca dodával žalovanej plyn, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi cenu dodaného plynu bez ohľadu na to, kto dodaný plyn reálne použil. Žalovaná už v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila, že nespotrebovala dodaný zemný plyn, ale mali ho spotrebovať nájomníci predmetnej nehnuteľností, ktoré bolo odberným miestom. Na preukázanie svojich tvrdení však nepredložila ani nenavrhla vykonať dôkaz, ktorým by uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Napokon i podľa jej vlastných slov nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými by mohla podložiť svoje tvrdenia. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
13. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Žalovaná žiadala v odvolaní posunúť termín začatia splácania mesačnej splátky na čas po zrušení epidemickej situácie na S., s tým, že po zrušení núdzového stavu bude pravidelne platiť splátky. Odvolací súd poukazuje na to, že výrok rozsudku musí byť jasný, určitý a presný, tak aby bol materiálne vykonateľný ako exekučný titul. Určenie dlhšej lehoty na plnenie, ktorá by bola viazaná na koniec pandemickej situácie na S., resp. núdzového stavu, a to v závislosti od rozhodovania štátnych orgánov, nespĺňalo by podmienku materiálnej vykonateľnosti, a takéto určenie povinnosti plnenia by bolo nevykonateľné. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd dodáva, že podaním odvolania zo strany žalovanej došlo k odloženiu právoplatnosti napadaného rozsudku a medzi vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodovaním odvolacieho súdu už ubehla doba vyše jedného roka, čiže takto prakticky už došlo k posunutiu termínu začatia splácania dlžnej pohľadávky splátkami a tak povediac k umožneniu zotavenia sa sociálnej situácie žalovanej v dôsledku pandémie.
15. Aj napriek tomu, že v danej veci právny vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 17 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka.
16. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
18. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
19. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva o dodávke zemného plynu spĺňa predpoklady, aby mohla byť predmetom súdnej kontroly, či nevyvolávajú hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka). Nemali by byť pochybnosti o tom, že zmluvu pripravoval žalobca, že tento typ zmluvy používa voči viacerým spotrebiteľom a tiež zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že by si niektorú zmluvnú podmienku a vôbec nie sporné poplatky žalovaná individuálne vyjednala.
20. Nemali by byť rovnako pochybnosti, že poplatky (za upomienky aj za administratívne prerušenie dodávky plynu do odberného miesta, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa/zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky plynu do odberného miesta) nespadajú pod hlavný predmet plnenia a ani cenu poskytnutej (plynovej) služby. Občiansky zákonník síce explicitne výlučne takéto poplatky nereguluje, no niet žiadnej zákonnej prekážky podrobiť súdnej kontrole sporné poplatky podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady (poplatok za upomienku) narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky, aj keby boli upravené v zmluve, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti vyhotovuje jednostranne dodávateľ, pričom sa javí, že žalobca v priebehu konania pred súdu prvej inštancie zatiaľ nepreukázal, žeby tieto poplatky boli individuálne dojednané.
22. Odvolaciemu súdu sa javí, že výška poplatku za upomienku má jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 15 eur (5 eur + 10 eur) zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky odberateľovi. Rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle. Zatiaľ žalobca nijakým spôsobom nepreukázal súdu, žeby mu za zaslanie týchto upomienok (5 eur + 10,- eur) vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov. Skutočnosti, že výška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška poplatkov sa líši upomienka 5 eur, upomienka 10 eur.
23. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd ešte poukazuje aj na to, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľov. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014)
24. Na základe uvedeného sa odvolací súd domnieva, že paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
25. Vo vzťahu k poplatkom za administratívne prerušenie a obnovenie dodávky plynu v celkovej 186,18 eura (72,09 eura + 72,09 eura + 42 eur), odvolací súd poukazuje na to, že nateraz z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca preukázal ich individuálne dojednanie. Cenník externých služieb a výkonov (teda cenník poplatkov žalobcu), na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je zmluvným dojednaním účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
26. V súvislosti s poplatkami za zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu sa javí problematický spôsob akým žalobca pristúpil k náhrade tejto ujmy tzv. paušalizovaným spôsobom prostredníctvom poplatkov. Pri tomto spôsobe vzniká vždy nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma nemusí vždy korešpondovať so skutočnými nákladmi. Niet pritom najmenšieho
dôvodu, aby spotrebiteľ platil popri cene za odobratý plyn ďalšie platby nad odobratý plyn a nad vzniknuté náklady. Ak sa zoberú do úvahy súčasné IT postupy a technické vymoženosti počítačom (účtovne) prerušiť a obnoviť vzťah so spotrebiteľom služby, tak celková žalovaná suma 186,18 eura za administratívne prerušenie a obnovenia je prima facie neprimeraná a prehnaná. V aplikačnej praxi súdov možno vysledovať pri podstatne nižších poplatkoch závery súdov o ich neakceptovateľnosti (napr. poplatok za vystavenie kvitancie 3 Eur; rozsudok Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht z 21.júna 2006 č.k. 7 U 17/06). Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
27. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods.1 CSP, konštatovaním, že žalobca mal v spore plný úspech, a rozsahu 100 % mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
28. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu trov všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.
29. Napriek uvedenému odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa ho nedotkne.
30. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.
31. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či súd prvej inštancie dostatočne skúmal (ne) existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a ako sa vysporiadal s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. § 257 CSP.
32. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. do sumy 2.049,37 eura s príslušenstvom a povolenými splátkami a ich splatnosťou v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP a zrušil rozsudok vo výroku I. nad sumu 2.049,37 eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania v zmysel § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
34. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na poplatky za administratívne prerušenie a obnovenie dodávky plynu a za upomienky z hľadiska ich neprijateľnosti v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyporiadať s možnosťou aplikácie § 257 CSP. Zisti dôsledne, či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ako aj pomery žalobcu, a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného
zákonného ustanovenia posúdi, či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP alebo nie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)