Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urtos/2/2020

Identifikačné číslo spisu: 7019200737 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7019200737.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného I. E. pre trestný čin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2020 v Bratislave sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Košice proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. decembra 2019, sp. zn. , a takto

rozhodol:

I.) Podľa sa uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18. decembra 2019, sp. zn. , zrušuje.

II.) Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa návrh odsúdeného I. E., narodeného XX. S. XXXX v V. Z., trvale bytom N.. XXX, t. č. ÚVTOS Ružomberok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkami Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2018, sp. zn. a z 22. marca 2018, sp. zn. , zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 18. decembra 2019, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa v spojení s Tr. zák. odsúdeného I. E. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu krajským súdom v konaniach pod sp. zn. a sp. zn. . Podľa Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a zároveň nad jeho správaním nariadil probačný dohľad v trvaní 2 ( dvoch ) rokov. Podľa Tr. zák. súd odsúdenému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor“) ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným podaním z 20. februára 2020.

Uviedol, že odsúdený bol dosiaľ sedemkrát trestaný, pričom do posledného výkonu trestu odňatia

slobody nenastúpil dobrovoľne, ale musel byť predvedený. Ani jedenkrát nebol disciplinárne odmenený, naopak, raz bol disciplinárne potrestaný; okrem toho má evidovaný jeden ďalší negatívny poznatok. K svojej trestnej činnosti neprejavuje kritický postoj a obviňuje z nej poškodených. Ani vykonávanie čistiacich prác, ktoré mu bolo na oddiele pridelené, nie je na dostatočnej úrovni. V hodnotení ústavu sa konštatuje len čiastočné plnenie programu zaobchádzania a jeho podmienečné prepustenie sa preto neodporúča. Na záver uviedol, že súd dostatočne nezohľadnil § 66 ods. 2 Tr. zák. a pripomenul, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je nárokovou záležitosťou a je tak žiaduce, aby odsúdený skutočne preukázal zmenu svojho správania.

K sťažnosti prokurátora sa 20. februára 2020 vyjadril odsúdený E. tak, že „s rozhodnutím krajského prokurátora nesúhlasí a žiada najvyšší súd, aby zrušil jeho rozhodnutie a rozhodol podľa krajského súdu...“. Poukázal na to, že v ÚVTOS Ružomberok plní všetky pokyny a má tiež nadštandardné vystupovanie a správanie.

K sťažnosti, ako aj k vyjadreniu sa už žiadna zo strán ďalej nevyjadrila.

Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené 4. marca 2020. Následne najvyšší súd postupom podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto je dôvodná. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z 22. marca 2018, sp. zn. , podľa v spojení s o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznal rozsudok Okresného súdu Mladá Boleslav z 8. februára 2016, sp. zn. , v spojení s uznesením Okresného súdu Mladá Boleslav zo 14. augusta 2017, sp. zn. , ktorým bol odsúdený E. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi podľa ČR, za čo mu bol podľa ČR uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, na výkon ktorého ho krajský súd podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ďalej len „prvý rozsudok“) (zv. , č. l. 53).

Okrem toho, krajský súd podľa v spojení s uznal aj rozsudok Okresného súdu Mladá Boleslav z 19. apríla 2017, sp. zn. , v spojení s uznesením Okresného súdu Mladá Boleslav zo 6. septembra 2017, sp. zn. , ktorým bol odsúdený E. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa ČR, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho krajský súd podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ďalej len „druhý rozsudok“) (č. l. 10).

Dňa 25. septembra 2019 si odsúdený E. podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, ktorú odôvodnil tým, že polovicu trestu má už dávno vykonanú a rád by sa vrátil domov, nakoľko jeho matke sa výrazne zhoršil zdravotný stav a už ho viac nemôže navštevovať (č. l. 1); o podanej žiadosti rozhodol súd na verejnom zasadnutí po výsluchu odsúdeného (č. l. 29, 32).

Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu

spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

K formálnej podmienke najvyšší súd konštatuje, že v prípade skutku z prvého rozsudku, ktorý bol v Českej republike právne kvalifikovaný podľa ČR s trestnou sadzbou 1 - 5 rokov (pozn. ktorá kvalifikácia je pre páchateľa v porovnaní so slovenskou právnou úpravou priaznivejšia) ide o prečin, kým v prípade skutku z druhého rozsudku, ktorý bol kvalifikovaný podľa ČR s trestnou sadzbou 2 - 10 rokov ide (rovnako ako na Slovensku) o zločin (R 2/2016). Formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu oboch uložených trestov tak v zmysle Tr. zák. bude splnená po vykonaní 2 rokov a 2 mesiacov (1/2 z 1 roka a 2/3 z 2 rokov a 6 mesiacov). Keďže odsúdený E. nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 13. júna 2018 s tým, že do tohto výkonu sa mu uznesením krajského súdu zo 17. júla 2018 započítal výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Českej republike (pozn. od 30. novembra 2015 do 18. januára 2016 a následne od 20. novembra 2017 do 13. júna 2018), je zrejmé, že formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie spĺňa (zv. , č. l. 75, 79). Tu len kvôli úplnosti najvyšší súd dodáva, že v zmysle stabilnej judikatúry nemohol brať do úvahy bezprostredne predchádzajúci výkon trestu, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Mladá Boleslav z 22. mája 2017, sp. zn. , vo výmere 6 mesiacov (R 14/2016) (č. l. 6 - 7).

K materiálnej podmienke najvyšší súd uvádza, že odsúdený doterajším výkonom trestu nepreukázal polepšenie a nemožno od neho ani očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Ako na to správne poukázal prokurátor, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, ktorého by sa odsúdený mohol dožadovať ihneď, ako si vykoná trest v zákonom stanovenej dobe. Naopak, je úlohou odsúdeného, aby príkladným správaním a aktívnym prístupom vo výkone trestu prejavil účinnú snahu po náprave. V tomto kontexte najvyšší súd upozorňuje, že podľa hodnotenia ÚVTOS Ružomberok, odsúdený je nekritický k svojej trestnej činnosti (počas rozhovorov uvádza, že „on nič zlé neurobil“), počas takmer dvojročného výkonu trestu si nevytvoril podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny; naopak, jedenkrát bol za prechovávanie nepovolených predmetov disciplinárne potrestaný. Hoci verbálne deklaruje, že má záujem o prácu, z vnútorného pracoviska šitie bol pre slabé pracovné výkony vyradený; ani čistiace práce, ktoré na oddiele vykonáva, nie sú na požadovanej úrovni (č. l. 20).

Napokon, o pasivite odsúdeného svedčí aj tá okolnosť, že už v minulosti sa dožadoval preradenia do ústavu s nižším stupňom stráženia, ktorá žiadosť mu bola práve s poukazom na neplnenie programu zaobchádzania uznesením krajského súdu z 5. júna 2019 zamietnutá (č. l. 18).

Z pohľadu možnej recidívy je treba osobitne upozorniť na tú okolnosť, že odsúdený má sedem záznamov v registri trestov (č. l. 6 - 8). I keď je pravdou, že v troch prípadoch išlo o veľmi dávnu trestnú činnosť (z obdobia rokov 1991, resp. 1994), kde mu bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody a odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil (pozn. v ďalšom prípade bolo trestné stíhanie uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov z 30. septembra 2009 podmienečne zastavené), treba dodať, že skoro vo všetkých prípadoch išlo o trestnú činnosť s prvkami násilného charakteru [pozn. ublíženie na zdraví podľa , resp. , Tr. zák., krádež podľa , ], ku ktorej sa odsúdený v pomerne rýchlom slede navrátil (pozn. viď posledné tri odsúdenia z Českej republiky).

Zrejme tieto dôvody, rovnako ako jeho slabé sociálne ukotvenie (pozn. vôbec nejavil záujem o svoje deti ani o svojich súrodencov), už zmienená nekritickosť k vlastnej trestnej činnosti, nižšia úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj závažnosť trestného činu, za ktorý je aktuálne vo výkone trestu, viedol ÚVTOS Ružomberok k záveru o strednom riziku sociálneho zlyhania (č. l. 21 - 22).

K úvahe krajského súdu, podľa ktorého je treba dať odsúdenému „šancu zapojiť sa do riadneho života a postarať sa o chorú matku“, najvyšší súd upozorňuje, že toto jej ochorenie nebolo nijakým spôsobom objektivizované. Bez ohľadu na to, odsúdenému už v Českej republike (podobne ako opakovane predtým na Slovensku) bola daná životná šanca, ale nevyužil ju a k trestnej činnosti sa navrátil (pozn. obe vyššie označené tresty boli pôvodne podmienečne odložené, aby súd následne uzneseniami zo 14. augusta 2017 a 6. septembra 2017 nariadil výkon trestu). Ani starostlivosť o matku sa nateraz nejaví byť natoľko urgentná, keďže samotný odsúdený na verejnom zasadnutí potvrdil, že sa o ňu stará brat (č. l. 29).

Na podklade týchto skutočností najvyšší súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a návrh odsúdeného I. E. podľa , , , Tr. zák. zamietol.

Poučenie: