Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/50/2019

Identifikačné číslo spisu: 4218010214 Dátum vydania rozhodnutia: 07.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4218010214.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 7. apríla 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , o dovolaní obvineného O. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. z 12. marca 2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. z 22. novembra 2018, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. I. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. z 22. novembra 2018, bol obvinený O. I. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na na skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času v období od roku 2013 do presne nezisteného času v roku 2014 v D. na S. ulici XX v byte č. XX od presne nezisteného času od roku 2014 do presne nezisteného času mesiaca október roku 2017 v D. na ulici X.D. v byte č. XXX/XX a od presne nezisteného času mesiaca október roku 2017 do 21. novembra 2017 v D. na S. ulici XX, v byte č. XX, v ktorých žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou B. I., nar. XX. O. XXXX a ich spoločnými maloletými deťmi O.. I.., nar. XX. W. XXXX a B. I.., nar. XX. E. XXXX im fyzicky a psychicky ubližoval tým spôsobom, že poškodenú B. I. po tom, čo niečo neurobila presne podľa jeho predstáv alebo okamžite, najmä ak mu nezabezpečila cigarety, ju najmenej raz do týždňa presne nezisteným spôsobom udieral do rôznych častí jej tela, fackal a kopal do jej nôh, pričom jej kričiac vulgárne nadával, zakazoval jej vychádzať z bytu von, nútil ju k poskytovaniu sexuálnych služieb cudzím mužom za odplatu, ktorú ihneď utratil na hracích automatoch, pričom poškodená B. I. opakovane zo strachu pred ďalšími bitkami utekala k svojej matke G. I. alebo sestre G. S. a v presne nezistenom čase v decembri roku 2016 poškodenú B. I. presne nezisteným spôsobom fackal, v dôsledku čoho padla a udrela si hlavu o stôl, pričom lekárske

vyšetrenie nevyhľadala, pravdepodobne dňa 3. januára 2017 ju presne nezisteným spôsobom udieral do zadku, do oblasti bedier a stehien, čím jej spôsobil hematóm v oblasti lopaty panvovej kosti vpravo o veľkosti 10 x 10 cm, na zadku vpravo o veľkosti 5 x 5 cm, na pravom stehne veľkosti 5 x 5 cm a viacpočetné menšie hematómy stehna, pričom po tomto útoku spolu so svojimi maloletými deťmi odišla k svojej matke G. I. a následne sestre Hilde S., pričom dňa 4. januára 2017 po tom, ako sa vrátila do ich spoločného bytu pre svoje veci a veci maloletých detí, ju najprv silno chytil za vlasy a ucho a ťahajúc ju za ruku ju vytiahol z bytu von a takto s ňou bežal asi 100 metrov, pričom od presne nezisteného času od mesiaca apríl 2017 zakázal poškodenej navštevovať jej príbuzných, pri telefonátoch poškodenej s matkou G. I. musela dať telefón na hlasný odposluch, aby tento rozhovor počul aj on.

Za to bol obvinenému O. I. uložený podľa , trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. z 12. marca 2019 odvolanie prokurátora a obvineného O. I. proti rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. z 22. novembra 2018, na verejnom zasadnutí postupom podľa zamietol ako nedôvodné.

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre v spojení s rozsudkom Okresného súdu Komárno podal obvinený O. I. prostredníctvom obhajkyne Mgr. Daniely Oravczovej, advokátky v Komárne dovolanie z dôvodu dovolania podľa a teda, že bolo porušené právo na obhajobu obvineného zásadným spôsobom a podľa , že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného O. I. v ustanovení , , z dôvodu dovolania podľa , , a aby ďalej podľa napadnutý rozsudok okresného aj uznesenie krajského súdu zrušil a podľa prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom porušené nezákonným zabezpečením a následným nevyradením zo spisu listinných dôkazov, ktoré boli súdom oboznámené čítaním a použité ako podklad pre rozhodnutie, a to rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. z 2. apríla 2009 a znalecký posudok A. G., ktoré podľa úradného záznamu vyšetrovateľky zo 6. decembra 2017 boli zaradené do vyšetrovacieho spisu v ich kópii. Tento znalecký posudok znalkyne bol robený v konaní na obvineného ako na obeť trestného činu (poškodeného) a nie ako na páchateľa. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. nemal O. I. postavenie obvineného, nemohol realizovať právo na obhajobu napríklad vo vzťahu k zabezpečenému znaleckému posudku, ako ani k samotnému rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. , z ktorých vychádzal súd v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. .

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol primárne totožný argument a to, že pochádzajú z trestného spisu Okresného súdu Komárno vedenom pod sp. zn. proti obvinenému O. I., nar. v roku XXXX, ktorý bol otčimom obvineného, v ktorom konaní bol obvinený v postavení obete (poškodeného). Znalecký posudok A. G. bol vypracovaný v inom konaní na obvineného ako na obeť a nie páchateľa. Nezákonnosť znaleckého posudku A. G. a rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. spočíva aj v tom, že nie je zrejmé ako sa dostali do vyšetrovacieho spisu. Na obvineného boli v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. ako na poškodeného robené tri psychologické posudky tromi rôznymi znalcami a je otázne, prečo bol do trestného spisu vedenom na Okresnom súde Komárno vedenom pod sp. zn. zabezpečený len jeden znalecký posudok A. G. a samotný rozsudok. Nezákonnosť dvoch týchto listinných dôkazov spôsobila následnú nezákonnosť všetkých troch znaleckých posudkov D. A.,

X. A., P. D.. Znalkyňa P. D. v znaleckom posudku odkazuje na výňatky zo znaleckého posudku A. G., čo preukazuje, že s týmto listinným dôkazom pracovala ako so znaleckým posudkom. Rovnako X. A. vo svojom znaleckom posudku na tento posudok odkazuje, taktiež s ním evidentne pracoval ako so znaleckým posudkom. V prípade, ak by sa v spise tieto listiny (znalecký posudok A. G. a rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. ) nenachádzali, neboli by znalcom predložené a je možné, že ich závery by boli iné. Predmetným dvom dôkazom zaradeným do vyšetrovacieho spisu možno vyčítať, že nie je zrejmé, čo sa nimi malo dokazovať. Boli vybraté len niektoré z dôkazov o tomto týraní, keďže nebol predložený celý otčimov trestný spis a otázny ostal dôvod, pre ktorý boli z neho vybraté práve predmetné dva dôkazy. V spravodlivom procese by dokazovanie takto vedené a zamerané nemalo byť, keďže vyššie uvedené neobjasňuje skutkový stav, ale zvádza k prezumovaniu viny obvineného, lebo sa v prípade používala myšlienka, že ako obeť týrania v detstve získal predispozíciu tyrana voči jeho budúcej rodine v dospelosti. Krajský súd sa jasne nevyjadril, či posudok A. G. ako dôkaz spĺňa alebo nespĺňa kritériá pre dôkaz v trestnom konaní uvedené v a k spornému rozsudku sa nevyjadril vôbec. Keď už znalci s týmto listinným dôkazom pracovali, súd mal ich znalecké posudky vyhodnotiť ako nezákonné a nevykonať ich na hlavnom pojednávaní dňa 22. novembra 2018 prečítaním podľa (znalecký posudok PhDr. X. A. PhD., MUDr. P. D., Mgr. D. A.).

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno vo vyjadrení k dovolaniu obvineného z 10. júna 2019 navrhla dovolanie obvineného podľa odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou [ ], v zákonnej lehote ( ), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (, ) za splnenia podmienky podľa prvá veta .

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvineného O. I. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania ( ), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa , .

V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca

zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v , .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Obvinený v dovolaní špecifikoval, v čom vidí porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a to tým, že obvinený nemohol realizovať právo na obhajobu v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , z ktorého boli nezákonne zabezpečené a zaradené listinné dôkazy do konania vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. (rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn.2T/107/2004, znalecký posudok Doc. PhDr. A. G. CSc.), lebo v tomto konaní nemal postavenie obvineného, ale obete (poškodeného).

Takéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle . Na základe vyššie uvedeného je potrebné podotknúť, že obvinený bol počas celého trestného konania na Okresnom súde Komárno vedenom pod sp. zn. zastúpený obhajcom JUDr. Zoltánom Dekaňom a obhajkyňou Mgr. Danielou Oravczovou, ktorí aktívne pristupovali k výkonu obhajobných práv obvineného, pričom právo obhajoby mohol v plnom rozsahu realizovať.

Podstatnou vo veci je však skutočnosť, že pokiaľ obvinený vyvodzuje porušenie práva na obhajobu zo skutočnosti, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. nemal postavenie obvineného, ale postavenie poškodeného a nemohol v plnej miere uplatňovať právo na obhajobu, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že je nevyhnutné diferencovať jednotlivé trestné konania, pričom ide o rôzne trestné konania. Trestné konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. nie je predmetom dovolacieho konania. Naviac, ak obvinený nemal v tomto konaní postavenie obvineného, logicky nemohol uplatňovať ani právo obhajoby ( a nasl. ) a naopak vzhľadom na vyššie uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , ktoré je predmetom dovolacieho konania, bolo právo na obhajobu v plnej miere naplnené.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že dovolacím dôvodom podľa písmeno c) je len zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napríklad rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia, pričom povinná obhajoba z dôvodu podľa bola zachovaná. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení . Právo na obhajobu je zakotvené v článku 50 odsek 3 , v článku 40 odsek 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v článku 6 odsek 3 písmeno b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

ods. 1 písm. c) je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu, na uplatnenie každého práva na obhajobu. Tento dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať len vtedy, ak právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.

Pokiaľ obvinený rezignoval na možnosť využiť svoje práva a má "aktuálne pocit, že ich nevyužíval v pôvodnom konaní podľa svojich predstáv, resp. by ich realizoval inak", o ktorých bol riadne poučený, potom sa sám zbavuje práv, ktoré mu prináležia podľa , a preto sa nemôže v ďalšom konaní právne účinne domáhať porušenia svojich práv, ak sa sám o tieto svoje práva dostatočne nezaujíma a nestará (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010), lebo odhliadnuc od toho, že vina obvineného bola založená predovšetkým na dôkazoch, a to výpovediach svedkov (G. I., G. S., O. S., Z. Y., X. B., W. D., A. T. a pod.), ktoré obvinený nenamietal, tak znalecký posudok A. G., ktorý bol naviac do spisu založený ako listinný dôkaz (nie ako znalecký posudok), nemá charakter nezákonného dôkazu, pričom súdy z neho ani explicitne nevychádzali pri rozhodovaní o vine obvineného.

Dovolací dôvod podľa môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Pokiaľ ide o námietku obvineného, že listinný dôkaz má charakter nezákonného dôkazu, platí že súd nezistil v tomto smere porušenie žiadneho zákonného ustanovenia. V danom prípade listinný dôkaz má zákonný podklad ( ) a bol zaobstaraný už v prípravnom konaní po začatí trestného stíhania vyšetrovateľkou Policajného zboru z konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. . Ide preto o dôkaz zákonný.

Nebol preto naplnený ani dovolací dôvod podľa .

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené žiadne dôvody dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.