Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/19/2020

Identifikačné číslo spisu: 3517010063 Dátum vydania rozhodnutia: 07.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3517010063.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného G. T. pre zločin lúpeže podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. apríla 2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. T. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 16. mája 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného G. T. sa odmieta.

Odôvodnenie

I.

Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „prvostupňový súd“) zo dňa 16. mája 2017, sp. zn. , bol obvinený G. T. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu lúpeže podľa a v bode 2) rozsudku zo zločinu lúpeže podľa , na tom skutkovom základe, že

1) dňa 3. júna 2016 v čase asi od 22.30 hod. do 23.00 hod. v Novom Meste nad Váhom pri garážach nachádzajúcich sa pri obchodnom dome R. na ulici M. R. Štefánika sa poškodenému D. T. vyhrážal, aby mu dal retiazky, náramky a hodinky, ktoré mal poškodený na sebe a ak tak nespraví, tak ho doláme, pričom ho začal udierať päsťami oboch rúk do oblasti tváre, no poškodený mu požadované veci nechcel odovzdať, tak ho obžalovaný pritlačil chrbtom o stenu garáže a pokračoval v úderoch päsťami do jeho tváre, stiahol poškodeného za oblečenie na zem a kričal na poškodeného, aby mu dal požadované veci, na čo mu poškodený zo strachu z pokračovania útoku obžalovaného odovzdal pánske ručičkové náramkové hodinky zn. Nautica s čiernym ciferníkom a strieborným kovovým náramkom v hodnote 120,- eur, dva strieborné náramky o dĺžke asi 20 cm a šírke asi 0,5 cm v hodnote 150,- eur a čiernu kapsičku na úschovu kľúčov, a počas útoku poškodenému vzal veci z ruksaku, a to parfum zn. Versace v hodnote 22,- eur, hnedú koženú peňaženku v hodnote 10,- eur, holiaci strojček zn. Braun v hodnote 200,- eur, zamestnanecké karty, kartu poistenca a občiansky preukaz všetky na meno D. T., finančnú

hotovosť 3,- eurá, čím poškodenému D. T. spôsobil škodu vo výške 505,- eur a zranenia, a síce, hematómy v oblasti pravého oka a v oblasti nosa, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie,

2) dňa 16. novembra 2016 v čase asi o 19.00 hod. v Novom Meste nad Váhom v priestoroch budovy železničnej stanice Nové Mesto nad Váhom žiadal od poškodeného A. G., nar. X. E. XXXX, aby mu dal nejaké peniaze na víno a keď mu poškodený odmietol peniaze dať s odôvodnením, že peniaze nemá, tak ho obžalovaný začal prehľadávať, čo mu poškodený nechcel dovoliť a chcel od neho ustúpiť, na čo ho obžalovaný udrel čelom do hlavy nad ľavé oko a bezprostredne po tomto údere rozopol poškodenému bundu a z vnútorného vrecka bundy mu vybral drobné mince v celkovej hodnote asi 5,- eur a následne poškodenému prehľadal aj ďalšie vrecká na bunde s úmyslom nájsť a prisvojiť si ďalšie peniaze, no žiadne ďalšie peniaze už nenašiel, čím poškodenému spôsobil škodu asi 5,- eur, a drobné zranenie, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie.

Za to mu prvostupňový súd podľa s použitím , , , , , , uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 42,04 eur a poškodenému D. T., nar. XX. C. XXXX v F., trvale bytom B. XXX, XXX XX G. M., škodu vo výške 385,- eur a podľa poškodeného D. T. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. mája 2017.

II.

Dovolanie

a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom podal obvinený G. T. dovolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Petra Volocha podaním z 29. júla 2019, doručeným prvostupňovému súdu 31. júla 2019, z dôvodov uvedených v , , .

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa obvinený odôvodnil tým, že súd rozhodoval v nezákonnom zložení, pretože trestná sadzba za skutok v bode 2) rozsudku bola v rozmedzí 8 - 12 rokov, čo znamená, že konanie malo v predmetnej veci prebiehať pred senátom, nie pred samosudcom. Z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu však vyplýva, že konanie bolo vedené pred samosudcom, ktorý podpísal aj predmetný rozsudok s označením samosudca a nie predseda senátu. Obvinený zároveň uviedol, že ak prokurátor v predchádzajúcom konaní uviedol, že údajne išlo iba o zjavnú pisársku chybu, ak by tomu skutočne tak bolo, prvostupňový súd by vydal uznesenie o oprave podľa , k čomu však doteraz nedošlo, nakoľko mu takéto uznesenie nebolo doručené. Týmto postupom je obvinenému zároveň obmedzená možnosť podať odvolanie proti rozsudku, pretože takáto oprava by sa dotkla obsahu celého rozsudku, vrátane výroku o treste a obvinenému by tak vzniklo právo podať odvolanie proti výroku o treste prvostupňového rozsudku.

Dovolací dôvod podľa je podľa obvineného naplnený tým, že jeho obhajca nenamietal, že ide o senátnu trestnú vec, pričom touto nečinnosťou obvinený ostal v podstate bez relevantnej obhajoby, čím došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl obvinený v tom, že prvostupňový súd nesprávne použil priťažujúce okolnosti podľa , , pretože podmienky na ich použitie neboli v predmetnej veci splnené. Použitie priťažujúcej okolnosti podľa podľa názoru obvineného vylučuje súčasné použitie upravujúceho ukladanie trestu za dva alebo viac trestných činov, pretože týmto spôsobom dochádza k jeho duplicitnému potrestaniu za tú istú okolnosť. Nesprávne použitie priťažujúcej okolnosti podľa je podľa obvineného dané tým, že tresty uložené v predchádzajúcich trestných konaniach riadne vykonal, na základe čoho sa osvedčil a má sa na neho hľadieť akoby nebol odsúdený.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený taktiež namietal, že prvostupňový súd ho v bode 2) rozsudku uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa , s poukazom na , teda že čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Obvinený podľa svojich slov v čase spáchania skutku nevedel o vyššom veku poškodeného, jeho skutočný vek sa na ňom nedal rozpoznať a skutok nespáchal s vedomím, že poškodený je osobou vyššieho veku. Z tohto dôvodu sa domnieva, že v predmetnej veci nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa , s poukazom na .

Nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia vidí obvinený aj v tom, že prvostupňový súd neprihliadol na ustanovenie , , o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody na základe jeho vyhlásenia o uznaní viny podľa na hlavnom pojednávaní dňa 16. mája 2017. Obvinený v tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, týkajúceho sa možnosti mimoriadneho zníženia trestu v prípade uznania viny podľa , . Hoci prvostupňový súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok približne mesiac pred prijatím vyššie uvedeného stanoviska, obvinený je toho názoru, že právna úprava vyhlásenia o vine, mimoriadneho zníženia trestu i konania o dohode o vine a treste bola v čase vyhlásenia rozsudku totožná s právnou úpravou v čase prijatia stanoviska a z tohto dôvodu mal prvostupňový súd už v čase vyhlásenia rozsudku brať do úvahy všetky skutočnosti uvádzané v tomto stanovisku, čo však neurobil. Obvinený zároveň zdôraznil, že podľa vyššie uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia je možnosť mimoriadneho zníženia trestu v prípade vyhlásenia obvineného o vine ešte dôvodnejšia ako v prípade dohody o vine a treste, pretože na rozdiel od dohody o vine a treste obvinený uznáva svoju vinu bez garancie alebo predpokladu určitého, pre neho priaznivejšieho, rozhodnutia o treste.

Napokon, z dôvodu opatrnosti, obvinený uviedol, že ak by jeho dovolanie bolo z akýchkoľvek dôvodov považované za neprípustné alebo podané neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu odmietnuté, žiada o to, aby bolo jeho podanie považované za podnet ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania v jeho prospech podľa a aby bol tento podnet predložený ministrovi spravodlivosti.

Na základe uvedeného obvinený požiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a v súlade s vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, súčasne podľa zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 19. mája 2017, sp. zn. a v súlade s prikázal Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa podaním z 28. januára 2020 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. V prejednávanej veci

z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený G. T. sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania, rovnako tak aj jeho obhajca. Z uvedeného je podľa prokurátora zrejmé, že obvinený v predmetnej veci nevyužil svoje zákonné právo podať proti rozsudku riadny opravný prostriedok v miere predpokladanej ustanovením , respektíve sa tohto práva výslovne vzdal a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum jeho veci na dovolacom súde.

Nakoľko v predmetnej veci nie je splnená podmienka dovolania podľa , pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani postupom podľa , prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. T. podľa na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci uznesením odmietol.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 30. marca 2020.

III.

Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), s uvedením dovolacích dôvodov podľa , , . Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Na úvod je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci už najvyšší súd o dovolaní obvineného G. T. rozhodoval, a to uznesením zo 16. októbra 2018, sp. zn. , ktorým dovolanie obvineného podľa odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Rovnako ako v prípade predchádzajúceho rozhodnutia o dovolaní obvineného, i v rámci tohto rozhodnutia najvyšší súd poukazuje na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený G. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. mája 2017 urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe (č. l. 282 spisu). Toto jeho vyhlásenie bolo prvostupňovým súdom podľa , prijaté s tým, že dokazovanie o skutku v rozsahu, v akom sa k jeho spáchaniu obvinený priznal, sa nevykoná, a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení (č. l. 282 spisu). Po vykonaní dokazovania v tejto časti prvostupňový súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým obvineného uznal za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu lúpeže podľa a v bode 2) rozsudku zo zločinu lúpeže podľa , na vyššie uvedenom skutkovom základe. Po vyhlásení tohto rozsudku obvinený priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že sa vzdáva práva na podanie odvolania a nesúhlasí ani s tým, aby iná oprávnená osoba podala v jeho prospech odvolanie (č. l. 284 spisu). Keďže práva na podanie odvolania sa po vyhlásení rozhodnutia, počas lehoty na podanie odvolania, vzdal aj prokurátor, prvostupňový súd v súlade s vyhotovil zjednodušený rozsudok, ktorý neobsahoval odôvodnenie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. mája 2017.

Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa , , , a a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Podľa dovolanie z dôvodov uvedených v podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v .

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Ustanovenie nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami a a (veta prvá) . V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny ( ) môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [, , ] - porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12, roč. 2017.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia o vine obvineného (v časti týkajúcej sa výroku o vine) je iba minister spravodlivosti, pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa - na rozdiel od obvineného a generálneho prokurátora, ktorí sú v zmysle oprávnenými osobami na podanie dovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Oprávnenie ministra spravodlivosti na podanie dovolania je v tomto prípade limitované uplatnením jediného dovolacieho dôvodu, a to dovolacieho dôvodu podľa , v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Vo vzťahu k predmetnej veci teda možno zosumarizovať, že na podanie dovolania proti výroku o vine (po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe) je oprávnenou osobou len minister spravodlivosti z dôvodu nemožnosti podania odvolania ani dovolania obvineným, o čom bol tento prvostupňovým súdom pred vykonaním jedného z vyhlásení podľa poučený (viď č. l. 282 spisu). Vo vzťahu k výroku o treste však obvinený mohol využiť svoje právo na podanie odvolania, čo ale neurobil a tohto svojho práva sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdal. Z tohto dôvodu vo vzťahu k tomuto výroku nesplnil podmienku uvedenú v (využitie práva podať riadny opravný prostriedok) a preto sa najvyšší súd nemohol zaoberať ani dovolacími námietkami vzťahujúcimi sa k výroku o treste.

Napokon, pokiaľ obvinený v podanom dovolaní žiadal, aby v prípade odmietnutia jeho dovolania bolo toto považované za podnet ministrovi spravodlivosti a aby mu bol tento podnet predložený, najvyšší súd mu dáva do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť dovolacieho súdu predkladať podnety na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti. Naopak, ustanovenie výslovne predpokladá podanie podnetu niektorou z tam uvedených osôb priamo ministrovi spravodlivosti, ktorý následne na základe takéhoto podnetu podáva v súlade s dovolanie na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Keďže v posudzovanom prípade bolo dovolanie podané neoprávnenou osobou (obvineným), dovolací súd ho na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.