Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

republiky (ďalej aj „najvyšší súd") uznesením z 28. apríla 2020, sp. zn. 4 Tdo 33/2019, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol. V poradí druhým dovolaním, ktorékonaní pod sp. zn. 3T/50/2017, ale aj v rámci dovolacieho konania pod sp. zn. 4 Tdo 33/2019, pričom nie je daný dôvod na záver o nesprávnom použití ustanovenia § 47 odspoukázať na skutočnosť, že touto sa už najvyšší súd zaoberal pod sp. zn. 4 Tdo 33/2019, kedy obvinený prezentoval obsahovo úplne rovnakú argumentáciu. Najvyšší súd

januára 2019 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Tdo 33/2019 z 28. apríla 2020 takto rozhodol: 1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcuuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Tdo 33/2019 z 28. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“). Sťažovateľ k. 4 To 126/2018 zo 17. januára 2019 a uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4 Tdo 33/2019 z 28. apríla 2020. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle §