Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. R. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpený: JUDr. Martin Tomas, advokát, ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Eurosolution, s. r. o., Studenohorská 2079/42, 841 03 Bratislava, IČO: 46 321 756, o zaplatenie 890,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -181 zo dňa 12. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -181 zo dňa 12. decembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom prvým výrokom zamietol žalobu s poukazom na ust. , (ďalej len „“). Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s poukazom na ust. , , (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 890,- eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 26.08.2013.

3. Uznesením č.k. -128 zo dňa 20.06.2019 odvolací súd zrušil rozsudok súdu č.k. -105 zo dňa 14.03.2018, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a opätovne posúdil nárok žalobcu s ohľadom na všetky predložené listinné dôkazy. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na okamžité ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle ods. 7 písm. c) tejto zmluvy. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca opustil pracovisko svojvoľne, nie na základe zdravotných problémov, čím došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy. Súd k tomuto záveru dospel na základe listinných dôkazov predložených tak žalobcom ako aj žalovaným. Žalobca vo svojich tvrdeniach uviedol, že zdravotný stav sa mu zhoršil 16.12.2013. Toto tvrdenie vyplýva tak zo žaloby, ako aj z následných vyjadrení žalobcu, ale aj storno letenky, kde sa uvádza, že ide o chorobu, ktorá trvá od 16.12.2013. Potvrdenie o návšteve lekára však bolo F.. B. vyhotovené až dňa 18.12.2013, kedy mal

byť žalobca u neho na celodennom vyšetrení. Súd uviedol, že 16.12.2013 bol pondelok, považoval za nepochopiteľné, prečo by žalobca navštívil lekára až 18.12.2013, t.j. v stredu, keď náhle zhoršenie zdravotného stavu, pre ktorý nemohol pracovať prišlo už v pondelok. Z výpisu z účtu poistenca č. XXXXXXXXXXXX navyše vyplýva, že na lekárskom vyšetrení u všeobecného lekára F.. B. bol žalobca až dňa 20.12.2013, pričom ako diagnóza je uvedené číslo M54.5, čo podľa zdravovedy predstavuje diagnostikovanú bolesť v dolnej časti chrbta. Taktiež výdaj liekov potvrdzuje predpisy zo dňa 20.12.2013, pričom malo ísť o lieky na tú istú diagnózu. Rovnako tak zo storna letenky vyplýva, že F.. B. ako dátum, kedy žalobca ochorel, uviedol dátum 20.12.2013, pričom diagnóza bola psoriáza a choroba vysokého krvného tlaku. Vzhľadom na tieto informácie vyplývajúce z uvedených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že dôvodom prečo žalobca odišiel z pracoviska dňa 16.12.2013 boli zdravotné problémy. Naopak, z týchto listinných dôkazov vyplýva, že potvrdenie od F.. B. zo dňa 18.12.2013 bolo antidatované dňa 20.12.2013, a to účelovo pre poistenie storna letenky. Zo spomínaného výpisu z účtu poistenca taktiež vyplýva, že na dermatologickom vyšetrení bol žalobca až dňa 20.01.2014, pričom od decembra 2013 až do 20.01.2014 na žiadnom inom všeobecnom či odbornom vyšetrení nebol. Z uvedeného vyplýva, že aj potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 09.01.2014 s dátumom od 07.01.2014 bolo vyhotovené účelovo. Z tohto potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti navyše nevyplýva dokedy bol žalobca práceneschopný, vyplýva z neho však diagnóza L-40.9, t.j. choroby kože - psoriáza. Žalobca navyše nepreukázal, že potvrdenie o práceneschopnosti žalovanému doručil, nakoľko tento tvrdil, že mu nikdy doručené nebolo, na rozdiel od potvrdenia o návšteve lekára zo dňa 18.12.2013 a potvrdenia od dermatológa zo dňa 20.01.2014, ktoré mu doručené boli. Z potvrdenia o dermatologickom vyšetrení navyše vyplýva, že dermatológ odporúča PN, avšak ak by žalobca už na PN bol, prečo by dermatológ opätovne PN odporúčal. Navyše poslednú liečbu problému, pre ktorý mal prestať žalobca pracovať, dermatológ uviedol v roku 2009, malo ísť o psoriázu, ktorá mala byť dôvodom PN už od 07.01.2014. Vzhľadom na uvedené, súd lekárske potvrdenia v spojení s výpisom s účtu poistenca č. XXXXXXXXXXXX a stornom letenky považoval za zmätočné, a teda nepreukazujúce zdravotné dôvody, ktoré by mali viesť k náhlemu odídeniu z pracoviska.

4. Súd navyše poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 15.12.2013, kde sa žalobca nesťažoval na zdravotné problémy, ale na problémy s ubytovaním, keď bez ohlásenia prišli k nemu bývať ďalší dvaja pracovníci. Žalobca v tomto emaile uviedol, že bude požadovať kompenzáciu, alebo spoluprácu ukončí. Následne mailom 31.01.2014 oznámil žalobca žalovanému, že z práce bol nútený odísť z dôvodu neúctivého a neprofesionálneho správania zo strany žalovaného a z dôvodu, aby neurobil hanbu sebe ani firme. Žalobca síce v následnom emaile zo dňa 12.02.2014 uviedol, že zdravotný stav sa mu zhoršil od situácie s ubytovaním, avšak opätovne poukázal na to, že pre prácu musia byť vytvorené podmienky na normálne fungovanie, čo ubytovanie troch chlapov v mini priestore určite nie sú. Aj táto mailová komunikácia dokazuje fakt, že žalobca z pracoviska odišiel nie zo zdravotných dôvodov, ale z dôvodu hnevu, ktorý vyplynul z ubytovania s ďalšími dvoma pracovníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca svojvoľne opustil pracovisko, čím boli splnené podmienky na okamžité skončenie zmluvy v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy.

5. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy, a teda žalobca nemal nárok na odmenu za celý mesiac, pre úplnosť sa zaoberal aj prípadným nárokom žalobcu na odmenu za odpracovaný čas v mesiaci december 2013, a to do dňa jeho údajného odchodu 16.12.2013. Poukázal na odsek 5 zmluvy, z ktorého vyplýva, že cena práce je závislá od odpracovaných hodín a platené sú iba skutočne odpracované hodiny. Dohodnutú cenu mal žalovaný uhrádzať na základe fakturácie mesačne, a to po predchádzajúcom odsúhlasení a prevzatí služieb od GMS. Súd poukázal na potvrdenie spoločnosti GMS zo dňa 02.09.2016, v ktorom bolo uvedené, že žalobca v mesiaci december 2013 nedokončil pracovnú úlohu a odišiel z pracoviska bez upozornenia, preto mu nebola vyplatená príslušná časť fakturovanej ceny. Súd v tejto súvislosti uviedol, že z emailu zo dňa 18.12.2013 navyše vyplýva, že žalovaný žalobcu vyzval, aby odovzdal jeho pracovný výkaz za mesiac december s rozpisom na jednotlivé dni, pričom uviedol, že uprednostňuje jeho zaslanie emailom. Žalobca však nepreukázal, že by výkaz žalovanému zaslal, pričom takýto výkaz tak zo strany žalobcu, ako ani žalovaného súdu predložený nebol. Vzhľadom na to, že výkaz mal byť odoslaný emailom, je predpoklad, že žalobca by ho mal mať k dispozícii v prípade, ak ho žalovanému posielal. Nakoľko však žalobca takýto výkaz ako dôkaz súdu nepredložil, súd nemal preukázanú jeho pracovnú činnosť za mesiac december 2013, čo potvrdila aj spoločnosť GMS, ktorá faktúru č. 02/12/2013 neodsúhlasila, práve naopak potvrdila, že práce za mesiac december 2013 neboli dokončené.

6. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na odmenu za mesiac december 2013 fakturovaný faktúrou č. 02/12/2013, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa a . Namietal, že súd zamietol žalobu z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.08.2013, k čomu došlo v dôsledku svojvoľného opustenia pracoviska žalobcom. V napádanom rozsudku v bode 8. súd prvej inštancie uviedol, že k záverom, na základe ktorých rozhodol v merite veci, dospel na základe listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom, aj žalovaným. Súd zaujal názor, podľa ktorého si nevie vysvetliť dôvod návštevy žalobcu u lekára F.. B. až dňa 18.12.2013, keď náhle zhoršenie zdravotného stavu, pre ktorý nemohol žalobca pracovať, nastalo už dňa 16.12.2013. Žalobca považoval za nelogické, že súd nevzal do úvahy čas, ktorý žalobca venoval cestovaniu z Francúzska na Slovensko, až do Popradu. Uviedol, že dňa 16.12.2013, kedy nastalo náhle zhoršenie zdravotného stavu, žalobca zakúpil letenku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa nijakým spôsobom nevyhýbal lekárskym vyšetreniam a nejde o vykonštruovanie danej situácie zo strany žalobcu, ako to jednostranne vyhodnotil súd prvej inštancie. Vyslovil názor, že ak mal súd pochybnosti, resp. našiel rozpor v predložených listinných dôkazoch, mal predmetný rozpor odstrániť a vyžiadať si stanovisko od F.. B., ktorým by tento všeobecný lekár vysvetlil túto nezrovnalosť, a teda v ktorý deň sa žalobca dostavil k F.. B. na lekárske vyšetrenie, príp. mal tento rozpor odstrániť samotným výsluchom F.. B. k predmetnej otázke. Na rozdiel od toho súd prvej inštancie si bez vyriešenia predmetného rozporu účelovo vyložil túto skutočnosť ako mu to prišlo vhod, a to v neprospech žalobcu bez náležitého odôvodnenia a preskúmania tejto skutočnosti. Žalobca uviedol, že dňa 18.12.2013 u F.. B. bol a tento mu uviedol, že jeho zhoršený zdravotný stav môže byť okrem iného aj zo stresu, odporučil mu kľudový režim a že má k nemu na vyšetrenie prísť dňa 20.12.2013 nalačno na odber krvi a ďalšie vyšetrenia. Z uvedeného preto vyplýva tá skutočnosť, že vo výpise z účtu poistenca je uvedené, že na vyšetrení bol žalobca dňa 20.12.2013. Súd ďalej spochybňoval zdravotné dôvody žalobcu na základe toho, že žalobca od decembra 2013 do 20.1.2014 nebol na žiadnom inom všeobecnom, ani inom lekárskom vyšetrení. Žalobca poukázal na to, že nikde nie je ustanovené to, ako často sa má osoba podrobovať lekárskym vyšetreniam v prípade zlého zdravotného stavu a poznamenal, že sudca pri rozhodovaní v merite veci sa má riadiť a posudzovať skutkový stav podľa preukázaných skutočností, dôkazov a tvrdení, a je povinný vysvetliť ako ich vyhodnotil a z čoho vychádzal. V žiadnom prípade súd nemá posudzovať zdravotný stav žalobcu, spochybňovať lekárske potvrdenia, či iné s tým súvisiace dôkazy, nakoľko sudca nie je lekár, aby sa mohol vyjadriť k zdravotnému stavu žalobcu bez predloženia akýchkoľvek dôkazov od odborníka (lekára) v danom odbore, ktoré by tomu nasvedčovali.

9. Žalobca ďalej v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že spochybnil potvrdenie o práceneschopnosti žalobcu zo dňa 09.01.2014 a jeho vyhotovenie považoval za účelové. Tak ako súd uviedol, z uvedeného potvrdenia vyplýva diagnóza L-40.9, t.j. choroba kože - psoriáza, teda súd nespochybnil zlý zdravotný stav žalobcu, ale je nepochopiteľné, prečo spochybňuje dôvod odchodu žalobcu z pracoviska, keď v priebehu konania bolo preukázané zo strany žalobcu, že po príchode na Slovensko sa v reálnych časoch podrobil viacerým lekárskym vyšetreniam, na základe ktorých bol uznaný za práceneschopného odo dňa 07.01.2014. Navyše žalobca považoval za neprijateľné takéto vyjadrenie a zaujatie postoja súdu prvej inštancie, nakoľko súd nemá predpoklady, odborné znalosti a vedomosti z odboru lekárstva na posudzovanie daných okolností ohľadom zdravotného stavu žalobcu, ale má vychádzať z preukázaných predložených dôkazov. Žalobca ďalej poukázal na fakt, že jeho zdravotný stav (po jeho príchode z Francúzka) bol tak vážny, že jeho práceneschopnosť cca 9 mesiacov trvala od 07.01.2013 do 30.09.2013. Aj z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie súdu, ktoré uvádza v napádanom rozsudku, že potvrdenie o PN zo dňa 09.01.2014 s dátumom od 07.01.2014 bolo vyhotovené účelovo.

10. Žalobca uviedol, že tzv. „svojvoľné“ opustenie pracoviska dňa 16.12.2013 sa možno javilo ako iracionálne a ako následok hnevu so situáciou s ubytovaním, ale súviselo aj s aktuálnym vyhodnotením nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mohol priamo ovplyvniť výkon práce vo výškach a na elektroinštaláciách a ktorý sa následne potvrdil aj dlhodobo trvajúcou PN - až do 30.9.2014. Zhoršený zdravotný stav sa následne komplikoval a vyústil aj do hospitalizácie v Nemocnici s poliklinikou v Poprade v dňoch od 22.4.2014 do 05.05.2014 (je to potvrdené F.. B. aj v Hlásení o poistnej udalosti zo dňa 21.07.2014, kde sa vyjadroval k stornovaniu spiatočnej letenky zo dňa 20.12.2013). Táto spiatočná letenka, ktorá bola rezervovaná dňa 6.11.2013 so začiatkom cesty v Nice dňa 20.12.2013 cez Viedeň a spiatočnou cestou dňa 05.01.2014 z Viedne do Nice, bola stornovaná až 19.12.2013 - t.j. po návšteve u lekára F.. B., dňa 18.12.2013, ktorý sa vyjadril, že zdravotné problémy môžu súvisieť s prepracovanosťou a so stresom, zároveň sa však vyjadril, že problém môže byť aj závažnejší a k zdravotným problémom budú potrebné aj ďalšie vyšetrenia - preto bol objednaný na komplexnejšie vyšetrenie 20.12.2013.

11. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že nemá preukázanú jeho pracovnú činnosť za mesiac december 2013, čo spoločnosť GSM potvrdila, nakoľko žalobca odpracoval určené dni tak, ako mu boli stanovené a v prípade, žeby tomu tak nebolo, bola by mu vyvodená zodpovednosť za neplnenie si pracovných úloh už na začiatku mesiaca december 2013. Uviedol, že súdu predložil e-mail, z ktorého je zrejmé, že ho žalovaný vyzýval na to, aby vyhotovil a predložil faktúru, ktorú spolu s výkazom, ako vyplýva z prílohy k e-mailu zo dňa 18.12.2013 aj predložil. Poukázal na to, že žalovaný v predsúdnom konaní nikdy nespochybňoval, že by žalobca nevykonával prácu do dňa 16.12.2013.

12. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že sa pri rozhodovaní neriadil právnym názorom vysloveným v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. -128 zo dňa 20.6.2019 a napádané rozhodnutie považoval za arbitrárne. Mal za to, že súd sa nezaoberal dôsledne vecnými a právnymi argumentmi žalobcu, nedal žalobcovi odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec význam a ktorými by bolo dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia, neuvádza dostatočne dôvody, na ktorých sa napádané rozhodnutie zakladá, a teda napádané rozhodnutie je nepresvedčivé. Z predložených listinných dôkazov nevyplývajú závery, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže riadne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Napádaný rozsudok súdu nie je v súlade s ust. , nakoľko síce vysvetľuje akými úvahami sa pri hodnotení skutkového stavu riadil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, avšak tieto úvahy sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

13. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle ust. 191 sa súdne konanie musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (IV. ÚS1/02). V súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, a aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne rozhodnutie. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Žalobca poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. , sp. zn. II. ÚS85/06, sp. zn. -30, sp. zn. .

14. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že nedošlo k naplneniu, resp. porušeniu ustanovenia ods. 7 písm. c) zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.8.2013 zo strany žalobcu, pretože v danom prípade nešlo o svojvoľné trvalé opustenie pracoviska, ktoré by malo charakter jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Táto skutočnosť (svojvôľa) zo strany žalobcu v konaní nebola preukázaná, práve naopak, aj napriek tomu, že žalobca mal za 12/2013 odpracované dni do 16.12.2013, žalovaný mu svojvoľne bez opory v zmluvnom vzťahu nevyplatil odmenu za odpracované dni vo výške 890,- eur. Žalobca bol toho názoru, že dôkazy, ktoré predložil tvoria logický celok, ktorý má zmysel a jednotlivo tieto do seba zapadajú, takže nemôže vzniknúť nijaká pochybnosť o tom, z akých dôvodov (nie svojvoľne) odišiel na Slovensko. Z uvedeného dôvodu má nárok na zaplatenie ním odpracovaných dní za mesiac 12/2013 v zmysle jeho fakturácie.

15. Záverom žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa , preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -181 zo dňa 12. decembra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

18. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19. Podľa základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa základných princípov , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

24. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 890,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a .

25. Súd prvej inštancie ustálil, že na základe vykonaných dôkazov v konaní bolo preukázané, že žalobca opustil pracovisko svojvoľne, nie na základe zdravotných problémov, čím došlo k ukončeniu zmluvného

vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy. Napriek tomu, že súd mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy, a teda žalobca nemal nárok na odmenu za celý mesiac, pre úplnosť sa zaoberal aj prípadným nárokom žalobcu na odmenu za odpracovaný čas v mesiaci december 2013, a to do dňa jeho údajného odchodu 16.12.2013. Poukázal na odsek 5 zmluvy, z ktorého vyplýva, že cena práce je závislá od odpracovaných hodín a platené sú iba skutočne odpracované hodiny. Dohodnutú cenu mal žalovaný uhrádzať na základe fakturácie mesačne, a to po predchádzajúcom odsúhlasení a prevzatí služieb od GMS. Nakoľko však žalobca takýto výkaz ako dôkaz súdu nepredložil, súd nemal preukázanú jeho pracovnú činnosť za mesiac december 2013, čo potvrdila aj spoločnosť GMS, ktorá faktúru č. 02/12/2013 neodsúhlasila, práve naopak potvrdila, že práce za mesiac december 2013 neboli dokončené. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na odmenu za mesiac december 2013 fakturovaný faktúrou č. 02/12/2013, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že žalobca namietol aj nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku a považoval ho za arbitrárne. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

27. Zistenia súdu prvej inštancie v prevažnej miere majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

29. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. v prevažnej časti odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

30. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. -128 zo dňa 20.06.2019. Ako je zrejmé z bodov 8. až 10. odôvodnenia, konajúci súd postupoval v súlade s ust. .

31. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, spočívajúcou v ust. , t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

33. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné, že bola uzavretá zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 26.08.2013, predmetom ktorej bolo realizovať služby pri elektroinštaláciách na stavbách v rámci GMS zo strany žalobcu pre žalovaného, na dobu určitú od 01.09.2013 do 28.02.2014. Sporným bolo, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu za mesiac december 2013 v zmysle ods. 5 a či došlo k okamžitému ukončeniu zmluvného vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy, či žalobca svojvoľne trvalo opustil pracovisko. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie posúdil, že žalobca nepreukázal v konaní nárok na uplatnenú odmenu za mesiac december 2013 a došlo k okamžitému ukončeniu zmluvného vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu aj odvolací súd považoval za preukázané, že žalobca svojvoľne trvalo opustil pracovisko vo Francúzsku. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu je zrejmé, že dňa 16.12.2013 žalobca absolvoval let z Francúzska na Slovensko. Žalobca ako dôvod opustenia pracoviska uviedol zhoršenie zdravotného stavu. Ako dôkaz predložil aj VÝMENNÝ LIST - POUKAZ na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie vystavený dňa 18.12.2013, v ktorom F.. D. B. potvrdil, že žalobca bol dňa 18.12.2013 na lekárskom vyšetrení celý deň.

34. Žalobca v odvolaní vytýkal rozhodnutiu, že súd nevzal do úvahy čas, ktorý žalobca venoval cestovaniu z Francúzska na Slovensko, až do Popradu. Uviedol, že dňa 16.12.2013, teda kedy malo nastať náhle zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, žalobca zakúpil letenku, pričom let trval cca 2 hodiny, s odletom z mesta Nice dňa 16.12.2013 o 14:40 hod. s príletom do Viedne dňa 16.12.2013 o 16:10 hod. Následne sa žalobca dopravil do Bratislavy, kde zakúpil lístok na vlak, a to 17.12.2013 o 00:00 hod., odkiaľ cestoval vlakom do Žiliny, pretože priamy spoj do Popradu (z Bratislavy) nešiel. Zo Žiliny pricestoval do Popradu až dňa 17.12.2013 v doobedňajších hodinách, a v nasledujúci deň, teda dňa 18.12.2013 bol na lekárskom vyšetrení u F.. B.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nespochybňuje, že žalobca sa dňa 18.12.2013 a následne dňa 20.12.2013 zúčastnil na lekárskom vyšetrení a nespochybňuje bez ďalších dôkazov ani potvrdenie o práceneschopnosti žalobcu zo dňa 09.01.2014 od 07.01.2014. Súhlasí s názorom žalobcu, že súd nemá posudzovať zdravotný stav žalobcu, spochybňovať lekárske potvrdenia, či iné s tým súvisiace dôkazy, nakoľko sudca nie je lekár, aby sa mohol vyjadriť k zdravotnému stavu žalobcu bez predloženia akýchkoľvek dôkazov od odborníka (lekára) v danom odbore, ktoré by tomu nasvedčovali, súd nemá predpoklady, odborné znalosti a vedomosti z odboru lekárstva na posudzovanie daných okolností ohľadom zdravotného stavu žalobcu, ale má vychádzať z preukázaných predložených dôkazov.

35. Žalobca ďalej v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že síce súd nespochybnil jeho zlý zdravotný stav, ale považoval za nepochopiteľné, prečo spochybňuje dôvod jeho odchodu z pracoviska, keď v priebehu konania žalobca preukázal, že po príchode na Slovensko sa v reálnych časoch podrobil viacerým lekárskym vyšetreniam, na základe ktorých bol uznaný za práceneschopného odo dňa 07.01.2014. Žalobca tvrdil, že aj keby zotrval vo Francúzsku od 16.12.2013 do 19.12.2013 (kedy mal zakúpenú letenku späť na Slovensko, a to odo dňa 6.11.2013, o čom bol žalovaný upovedomený), teda 3 dni, ani napriek zotrvaniu by nemohol vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, keďže by chodil po lekárskych vyšetreniach a s ohľadom na to, že neovláda cudzí jazyk, potreboval by sprievod tlmočníka, ktorý k dispozícií nebol.

Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že živnostník je zodpovedný sám za seba, za svoje konanie a nedodržanie zásad BOZP môže mať následky nielen na ohrození zdravia, života a majetku živnostníka, ale aj tých, ktorí s ním spolupracujú. Aspekty BOZP neraz živnostníci zanedbávajú, pričom si neuvedomujú, že dodávatelia, pre ktorých pracujú, nie sú zo zákona za nich zodpovední. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobca sám tvrdí, že živnostník je zodpovedný sám za seba a na druhej strane tvrdí, že neovláda cudzí jazyk a napriek tejto skutočnosti ide vykonávať pracovnú činnosť do zahraničia, zároveň s nutnosťou uvedomiť si fakt, že v prípade potreby neodkladnej pomoci, bude musieť prekonať rečovú bariéru. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v konaní preukázal, že pre žalobcu zabezpečil zdravotné poistenie s asistenčnou službou, ktoré mohol vo Francúzsku v prípade zhoršenia zdravotného stavu využiť. Nakoľko žalobca tieto služby nevyužil, ani v konaní nepreukázal, že by žalovanému oznámil ukončenie dohodnutých služieb a opustenie pracoviska, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca svojvoľne trvalo opustil pracovisko vo Francúzsku. Žalobca nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie za nevyužitie žalovaným poskytnutého zdravotného poistenia a opustenie pracoviska bez oznámenia žalovanému a následný skorší odlet na Slovensko. Pokiaľ sa žalobca rozhodol, že neabsolvuje lekárske vyšetrenia vo Francúzsku a ani neoznámil žalovanému opustenie pracoviska, nesie za svoje rozhodnutie, ktoré za danej situácie a za daných okolností možno posúdiť ako svojvoľné, zodpovednosť. Následné lekárske vyšetrenia na Slovensku žalobcu nezhojili následný dôsledok svojvoľného opustenia pracoviska, ktoré malo charakter jednostranného odstúpenia od zmluvy, ktorým bolo v súlade s ods. 7 písm. c) zmluvy ukončenie zmluvného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby. Nakoľko v uvedenom ustanovení bolo dohodnuté, že v takom prípade žalobca nemá nárok na odmenu za celý mesiac, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi odmenu za mesiac december 2013 z uvedených dôvodov nepriznal.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na bod 9. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie prihliadal na všetky okolnosti prípadu a poukázal aj na mailovú komunikáciu zo dňa 15.12.2013, 31.01.2014, 12.02.2014, z ktorej vyplývajú žalobcove problémy vzniknuté s ubytovaním ďalších dvoch pracovníkov v zariadení, a v celom rozsahu naň odkazuje. Ako správne podotkol konajúci súd, v mailovej komunikácii nie je uvedený žiadny zdravotný dôvod, pričom vzhľadom na časové súvislosti sa javí logické, že keby žalobca mal v tom čase vážne zdravotné problémy, ktoré by boli dôvodom jeho náhleho odchodu z pracoviska, bol by sa o nich svojmu zmluvnému partnerovi zmienil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy o poskytnutí služieb, a teda žalobca nemal nárok na odmenu za celý mesiac december 2013.

37. K námietke žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že nemal preukázanú jeho pracovnú činnosť za mesiac december 2013, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na bod 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd pre úplnosť zaoberal aj prípadným nárokom žalobcu na odmenu za odpracovaný čas v mesiaci december 2013, a to do dňa jeho údajného odchodu 16.12.2013. Z ods. 5 zmluvy vyplýva, že cena práce je závislá od odpracovaných hodín a platené sú iba skutočne odpracované hodiny. Dohodnutú cenu mal žalovaný uhrádzať na základe fakturácie mesačne, a to po predchádzajúcom odsúhlasení a prevzatí služieb od GMS. Súd prvej inštancie poukázal na potvrdenie spoločnosti GMS zo dňa 02.09.2016, v ktorom bolo uvedené, že žalobca v mesiaci december 2013 nedokončil pracovnú úlohu a odišiel z pracoviska bez upozornenia, preto mu nebola vyplatená príslušná časť fakturovanej ceny. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ani počas odvolacieho konania hodnoverne nepreukázal, že by bol predložil výkazy vykonaných služieb za mesiac december 2013, ani odsúhlasenie a prevzatie služieb zo strany GMS. Žalobcovi tak nevznikol ani prípadný nárok na odmenu v súlade s bodom 5.

38. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) odvolací súd uvádza, že žalobca uvedený odvolací dôvod bližšie neodôvodnil. Treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že by mu vznikol nárok na odmenu za mesiac december 2013 fakturovaný faktúrou č. 02/12/2013. Odvolací súd sa stotožnil s

názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcovom nároku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

40. Odvolací súd záverom dodáva, že ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neupovedomil žalobcu, že došlo k zmene zákonného sudcu v priebehu konania. O zmene zákonného sudcu sa žalobca dozvedel najneskôr z predvolania na pojednávanie zo dňa 21.10.2019, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.10.2019.

41. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

42. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

43. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -181 zo dňa 12. decembra 2019 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).