Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžfk/65/2019

Identifikačné číslo spisu: 7016201290 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7016201290.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: K. Q., R. XX. K.O. XXXX, T. D. V. XX, XXXXX K., právne zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 801511/2016 z 20. septembra 2016 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -31 z 12. júna 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -31 z 12. júna 2019 podľa ust. (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 801511/2016 z 20. septembra 2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 18. 02. 2014 zn. 1095331/1/84858/2014, ktorým bol žalobcovi podľa Colného zákona (ďalej len „“)účinného v čase vzniku colného dlhu vymeraný ku dňu 18. 06. 2008 zo sumy colného dlhu v celkovej výške 2 661,16 eur, pozostávajúceho z DPH vo výške 2 189,79 eur a dovoznej prirážke vo výške 471,43 eur, nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 20. marca 1998, ale až 18. júna 2008, ktorá mu bola oznámená rozhodnutím z 10. marca 1998 ev. č. 530120800003, úrok z omeškania vo výške 5 289,65 eur a tento mu podľa uložil zaplatiť v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; súčasne žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd, po tom čo skonštatoval priebeh administratívneho konania (bod

8. - 16. rozsudku), ustálil, že podstatou a predmetom tohto sporu je žalobcom vznesená námietka premlčania úrokov z omeškania z colného dlhu v odvolaní.

3. Správny súd uviedol, že argumentáciu žalovaného, že až po oneskorenom zaplatení colného dlhu sa stane úplne známou doba omeškania a až od tohto okamihu je možné v plnom rozsahu a správne určiť výšku úroku z omeškania a tento písomným rozhodnutím účastníkovi vymerať, z čoho je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania by nemalo byť rovnaké s tým, že začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu zhodovať, nie je možné akceptovať. Pre clo ako aj pre úroky z omeškania z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 10 ročná premlčacia lehota uvedená v . V danom prípade začala plynúť premlčacia lehota pre úroky z omeškania prvým dňom od splatnosti colného dlhu, t. j. prvým dňom omeškania žalobcu s jeho zaplatením. Úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla a preto úrok sleduje právny osud cla, čo znamená, že vznik a výška úrokov z omeškania závisí od výšky cla a momentu jeho úhrady a ak dôjde k premlčaniu práva vybrať nedoplatok cla z dôvodu, že colný orgán pri spravovaní verejno-právnej pohľadávky zostal nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu cla, musí dôjsť uplynutím 10 rokov aj k uplynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania. Ide tu o základné kategórie práva, ktoré musia mať rovnaký obsah celým prierezom práva. Premlčacia lehota totiž musí slúžiť k stimulácii colných orgánov (ale aj iných veriteľov) k včasnému vykonaniu svojho práva vybrať clo. Ak colný úrad riadne spravuje svoju pohľadávku a včas vykonáva úkony smerujúce k vybratiu dlžnej sumy cla tak, ako to predvída , dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty a začína plynúť nová premlčacia lehota, a to až do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Rovnaké právne názory vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , a pod..

4. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď sa správny súd nestotožnil s právnym posúdením plynutia premlčacej lehoty v prípade úrokov z omeškania z oneskorene zaplateného colného dlhu správnymi orgánmi tak, ako to interpretujú v odôvodneniach svojich rozhodnutí i písomnom vyjadrení, z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že v danom prípade právo žalovaného na úroky z omeškania z predmetného colného dlhu premlčané nie je, keďže, vychádzajúc z listín obsiahnutých v administratívnom spise, v priebehu 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorej koniec v zmysle ust. pripadol na 31. december 2008, boli Colným úradom Michalovce 1. decembra 2008, (t. j. ešte pred jej uplynutím) vydané rozhodnutia zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania), ktoré boli účastníkovi konania doručené (oznámené) 5. decembra 2008, a ktoré je potrebné, vychádzajúc z už vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovaného , považovať za úkony, ktoré smerujú k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku. Následkom uvedeného bolo prerušenie premlčacej doby, vzhľadom na ktorú skutočnosť začala plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený, tzn. 1. januára 2009. Koniec lehoty na vymoženie predmetných nedoplatkov v zmysle ust. pripadol na 31. decembra 2018, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané 20. septembra 2016 a právoplatným sa stalo dňa 26. septembra 2016. 5. Správny súd uzavrel, že tvrdenie žalobcu, že v lehote do 31. decembra 2008 mal byť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy colného dlhu právoplatne vymeraný a zároveň v tej istej lehote do 31. decembra 2008 mal byť vykonaný úkon smerujúci k vybratiu, t. j. dobrovoľnému zaplateniu vymeraného úroku z omeškania, ako aj úkon smerujúci k vymáhaniu, t. j. nútenému výkonu rozhodnutia o vymeraní úroku z omeškania nemá oporu v citovaných zákonných ustanoveniach.

6. Záverom správny súd uviedol, že výšku úrokov z omeškania žalobca nespochybnil. 7. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a 168 S.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému v konaní nevznikli také trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhoval, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že colný orgán je povinný v prípade ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote vymerať z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy. K uvedenému uviedol, že úrok z omeškania sa považuje za vymeraný až právoplatným rozhodnutím o vymeraní úroku z omeškania a až takto vymeraný úrok z omeškania sa stáva súčasťou dlžnej sumy, a teda sa naň vzťahuje režim premlčania ako na samotné clo. Ďalej uviedol, že z ust. vyplýva, že právo vyberať alebo vymáhať nedoplatok sumy cla sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Podľa ods. 2 citovaného zákona, ak sa vykoná úkon ktorý smeruje k vybratiu (napr. výzva n a zaplatenie právoplatne už vymeraného úroku) alebo k vymáhaniu (napr. exekučná výzva na zaplatenie už právoplatne vymeraného úroku) nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota, a to uplynutím kalendárneho roka v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. K uvedenému uviedol, že prerušenie plynutia premlčacej doby vyvolá len úkon smerujúci k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania, t. j. napr. výzva a nie úkon smerujúci k vymeraniu úroku z omeškania t. j. rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že rozhodnutie colného úradu zn. -5335 a zn. -5335 aj napriek tomu, že mu boli doručené 5. decembra 2008, t. j. do márneho uplynutia premlčacej lehoty, nie je možné považovať za úkony smerujúce k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania a taktiež ich nie je možné považovať ani za úkony smerujúce k vymeraniu úroku z omeškania, nakoľko uvedené rozhodnutia boli zrušené, a teda uvedené rozhodnutia nie je možné považovať za platné právne úkony vyvolávajúce zamýšľané právne účinky. Znamená to, že predmetné rozhodnutia, ako neplatné právne úkony, okrem toho, že nezaväzujú k povinnosti platenia úroku z omeškania, rovnako nevyvolávajú prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Poukázal, že s jeho interpretáciou výkladu plynutia premlčacej lehoty sa správny súd stotožnil, a teda aj podľa názoru správneho súdu, v prípade nevykonania úkonu smerujúcemu k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania pripadol koniec lehoty na 31. december 2008.

10. V závere kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania nie je úkonom smerujúcim k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania a to bez ohľadu na to, či bolo takéto rozhodnutie vydané, doručené alebo dokonca právoplatné v 10 - ročnej premlčacej lehote, ale úkonom smerujúcim k vymeraniu úroku z omeškania. V predmetnom prípade sa napadnuté rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania stalo právoplatným až 26. septembra 2016 a až po tomto dátume (t. j. po márnom uplynutí 10- ročnej premlčacej lehoty) mohol colný orgán vykonať úkon smerujúci k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu a vo všeobecnosti odkázal na svoje vyjadrenie z 10. apríla 2017. Nad rámec zdôraznil, že ustanovenie , ktoré v rieši vymeranie úroku z omeškania, vôbec neupravuje otázku premlčania práva vymerať úrok z omeškania. Až nasledujúce ustanovenie , resp. jeho jednotlivé odseky upravujú premlčanie () resp. preklúziu ( posledná veta) práva vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla. Pretože výmer sumy cla, resp. úrokov z omeškania je základným predpokladom pre ich následný výber alebo vymáhanie a zároveň neobsahuje samostatné ustanovenie o premlčaní alebo preklúzii samostatného práva vymerať (oznámiť) sumu cla, resp. úroku z omeškania, je potrebné aplikovať zodpovedajúce ustanovenia , ktoré, ako je zrejmé aj z označenia štvrtého dielu šiestej hlavy , upravujú premlčanie colného dlhu (a jeho zánik). V opačnom prípade by nebolo možné považovať právo vymerať z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania za premlčateľné, keďže žiadne iné ustanovenie už otázku premlčania colného dlhu a teda ani úroku z omeškania, ktorý je podľa súčasťou dlžnej sumy, neupravuje. Terminologický výklad pojmov vymeranie, výber alebo vymáhanie colného dlhu, resp.

úroku z omeškania nemá na jednotnú úpravu premlčania v ustanovení a žiaden vplyv. Tiež uviedol, že vymeranie cla alebo úroku z omeškania rozhodnutím colného úradu je nevyhnutný krok, ktorý musí predchádzať vybratiu alebo vymáhaniu cla alebo úroku z omeškania a je zrejmé, že takýto úkon v konečnom dôsledku priamo smeruje k vybratiu alebo (ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu) k vymáhaniu príslušnej sumy (nedoplatku).

12. Žalovaný sa stotožnil s názorom správneho súdu, podľa ktorého možno okrem iného konštatovať, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že v danom prípade právo žalovaného na úroky z omeškania z predmetného colného dlhu premlčané nie je, keďže v priebehu 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorej koniec v zmysle pripadol na 31. december 2008, boli colným úradom 1. decembra 2008 (pred uplynutím lehoty) vydané rozhodnutia zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania), ktoré boli sťažovateľovi doručené (oznámené) 5. decembra 2008 a ktoré je potrebné v zmysle považovať za úkony, ktoré smerujú k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku. Následkom uvedeného bolo prerušenie premlčacej doby a začatie plynutia novej premlčacej doby uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený, tzn. 1. januárom 2009. Koniec lehoty na vymoženie predmetných nedoplatkov v zmysle pripadol na 31. decembra 2018, pričom žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané 20. septembra 2016 a právoplatným sa stalo dňa 26. septembra 2016,teda pred uplynutím premlčacej lehoty.

13. Uzavrel, že prípadné neskoršie zrušenie rozhodnutia (a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie), ktoré navyše nebolo zrušené z dôvodu, že by nemalo byť vôbec vydané (nešlo o chýbajúcu právomoc alebo príslušnosť orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, resp. ktorý daný úkon spôsobujúci prerušenie plynutia premlčacej lehoty urobil) nemá vplyv na to, že v čase keby bol predmetný úkon (spĺňajúci požiadavku ) vykonaný, došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a že začala plynúť nová premlčacia lehota.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Najvyšší súd ako súd kasačný zo súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol opísaný v napadnutom rozsudku správneho súdu a preto sa nebude opakovať a v celom rozsahu naň odkazuje. Úlohou kasačného súdu v tomto konaní je predovšetkým posúdiť, či rozhodnutia colného úradu zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania) je možné považovať za úkony smerujúce k vybratiu alebo vymáhaniu úroku z omeškania a či tieto rozhodnutia, keďže boli v rámci odvolacieho konania zrušené, je možné považovať za platné právne úkony vyvolávajúce zamýšľané právne účinky.

16. V konaní je nepochybné, že koniec 10-ročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 230 ods. 1 Colného zákona pripadol na 31. december 2008, pričom Colným úradom Michalovce boli 1. decembra 2008, (t. j. ešte pred jej uplynutím) vydané rozhodnutia zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania), ktoré boli účastníkovi konania doručené (oznámené) 5. decembra 2008.

17. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ako aj správneho súdu, že rozhodnutia zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania) sú úkonom smerujúcim k vybratiu nedoplatku, nakoľko určujú jeho presnú výšku, právny dôvod vzniku a splatnosť, ako aj poskytujú účtovný základ pre jeho evidenciu. Argumentácia sťažovateľa, že „úkonu smerujúcemu k vybratiu nedoplatku“ musí predchádzať právoplatné rozhodnutie o vymeraní nedoplatku (v predmetnej veci úroku), nemá oporu ani v zákone, ani v elementárnej logike.

18. Ustanovenia, ktoré upravuje plynutie premlčacej lehoty, predpokladajú pre prerušenie jej plynutia aktívnu činnosť žalovaného správneho orgánu smerujúcu k uspokojeniu svojich (verejných) nárokov. Takouto činnosťou je akákoľvek činnosť, ktorá príčinne súvisí s vybratím alebo vymáhaním nedoplatku, pričom rozhodujúcim faktorom je práve príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť medzi vymeraním nedoplatku a jeho vybratím je nesporná a vyplýva už z povahy veci.

19. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že zrušenie rozhodnutí zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania) spôsobuje, že na tieto nemožno ako na úkony spôsobujúce prerušenie plynutia premlčacej lehoty prihliadať, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, keď ust. nevyžaduje, aby úkon mal charakter rozhodnutia, resp. nadobudol právoplatnosť. Už z povahy veci je zrejmé, že ustanovenie o premlčaní nedoplatku úzko súvisí s nečinnosťou oprávneného, preto aktívna činnosť smejúca k jeho vybratiu, hoc chybná, nebráni naplneniu účelu zákona. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, že prvostupňové, ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

20. Vzhľadom na to, že rozhodnutia zn. -5335 a zn. -5335 (vymeranie úroku z omeškania) sú spôsobilými úkonmi smerujúcimi k vybratiu nedoplatku, záver správneho súdu a žalovaného o účinnom prerušení plynutia premlčacej doby je správny, a preto postupoval žalovaný správny, ak vznesenej námietke premlčania sťažovateľa nevyhovel. Samotnou výškou úrokov z omeškania sa kasačný súd nezaoberal, keď túto žalobca nespochybnil.

21. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..

22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..

23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.