Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-105-2021.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/105/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. januára 2022 v trestnej veci obžalovanej C. G., stíhanej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/69/2019 zo dňa 25.11.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/69/2019 zo dňa 25.11.2019 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods.3 Tr.por.
o d s u d z u j e
obžalovanú C. G., nar. XX.XX.XXXX vo K. D., trvale bytom Y., A. 3,
podľa § 22X ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § X8 ods. 2, 3 Tr. zák. a ustanovenia § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 50 (päťdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť do jedného roka od nariadenia výkonu trestu poškodenému I. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E. - D., spôsobenú škodu vo výške XXX,- Eur.
odôvodnenie:
X. samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/69/2019 zo dňa 25.11.2019 bola C. G. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. X Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX. XX. XXXX asi o XX,XX h vo K. D. po predchádzajúcej dohode v reštaurácii S. pod zámienkou, že potrebuje zaplatiť v ten istý deň nájomné, vylákala a prevzala od I. A. XXX,- C., o čom spísali potvrdenie o prijatí finančnej hotovosti s tým, že mu tieto peniaze vráti do XX. XX. XXXX, čo však doposiaľ neurobila, čím spôsobila I. A. škodu vo výške XXX,- Eur. Za toto konanie ju okresný súd odsúdil podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. obžalovanej uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému I. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E. - D., spôsobenú škodu vo výške XXX,- C.. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že keďže neexistovali žiadni priami svedkovia, ktorí by videli odovzdávanie peňazí, súd musel preto vychádzať len z nepriamych dôkazov a indícií. Poukázal a výpoveď poškodeného, ktorá sa mu javila dôveryhodnou a rovnako v prípravnom konaní, aj na hlavnom
pojednávaní, bola prakticky totožná. Zo zaistenej komunikácie medzi obžalovanou a poškodeným mal súd za preukázané, že táto žiadala od poškodeného, aby jej požičal nejaké finančné prostriedky na podnikanie, neskôr na nájomné. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, považoval súd túto komunikáciu z jej strany za snahu o vytiahnutie peňazí od poškodeného. Zároveň mal za preukázané, že neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že v reštaurácii S. došlo k spísaniu potvrdenia o prevzatí 300,- Eur. Predmetnú skutočnosť potvrdila tak obžalovaná, ako aj poškodený. Zároveň súd uviedol, že neuveril tvrdeniu obžalovanej, že nevedela komu má platiť nájom, nakoľko si to súd sám nevie predstaviť. Rovnako sa mu zdalo podozrivé aj tvrdenie, že ju financuje matka, ktorá jej robí nákupy a na drobnosti jej dáva peniaze stará matka. Súd rovnako vyslovil pochybnosti aj o ďalšom skutkovom priebehu tak, ako tvrdila obžalovaná. Súd mal za preukázané, že obžalovaná od poškodeného peniaze prevzala a zároveň mal za preukázané, že z jej strany išlo o vopred pripravenú pohnútku. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 04.12.2019, ktoré doplnila o písomné dôvody dňa XX.XX.XXXX, v ktorých uviedla, že zo strany okresného súdu nebolo možné spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázať, že zo strany poškodeného došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov obžalovanej tak, ako to bolo uvedené, a teda nebolo možné ani preukázať, že poškodenému vznikla škoda. Nesúhlasila s názorom súdu, že zo správania obžalovanej bolo možné vyvodiť jednoznačný záver svedčiaci o nepravdivosti jej výpovede. Pokiaľ sa obžalovaná po vzdialení sa od poškodeného po tom, ako jej poškodený dával neslušné návrhy, správala nelogicky, bolo to spôsobené vplyvom stresovej situácie, ktorú vyvolal poškodený svojím nevhodným správaním proti obžalovanej. Poukázala na nelogickosť konania zo strany poškodeného v zmysle toho, že z písomného potvrdenia spísaného v reštauračnom zariadení S. vyplývalo, že mu má obžalovaná vrátiť požičanú hotovosť až na nasledujúci deň, pričom však už XX.XX.XXXX podal na obžalovanú trestné oznámenie. Zároveň sa nestotožnila obžalovaná s tvrdením súdu, že poškodeného uviedla do omylu s vopred uváženou pohnútkou, ktorá vyplývala z predošlej komunikácie poškodeného a obžalovanej. Je síce pravdou, že obžalovaná viackrát poškodeného oslovila vo veci požičania finančných prostriedkov, avšak ako je zrejmé, pri osobnom stretnutí poškodený dobrovoľne prisľúbil obžalovanej požičať finančné prostriedky, a teda konanie obžalovanej spočívajúce v prosbe adresovanej poškodenému o zapožičanie finančných prostriedkov nie je možné posudzovať ako uvedenie poškodeného do omylu. Z týchto dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti o výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovanej, sa dostavil krajský prokurátor, obhajca obžalovanej, ako aj obžalovaná. Krajský prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť. Obhajca obžalovanej poukázal na písomné dôvody podaného odvolania a namietol, že ku skutku nedošlo tak, ako ho opísala obžaloba, pričom navrhol, aby krajský súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Obžalovaná trvala na svojom vyjadrení, že je nevinná a neprevzala peniaze od poškodeného, pričom súhlasila s tým, čo povedal jej obhajca. Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. Ako je zrejmé z predloženého trestného spisu, obžalovaná a ani iná procesná strana neurobili pochybným rozhodnutie okresného súdu o vine, nakoľko z vykonaného dokazovania má krajský súd jednoznačne za preukázané, že v danom prípade súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por., tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Krajský súd mal za preukázané, že v predmetnom prípade okresný súd správne vyhodnotil rozpory vo výpovedi obžalovanej a aj v komparácii s výpoveďou poškodeného, pričom správne zohľadnil aj nepriame dôkazy, a to komunikáciu medzi obžalovanou a poškodeným, a to hlavne z ohľadu na preukázanie, že zo strany obžalovanej išlo o pripravovanú zámienku vylákania peňazí od poškodeného. Z tohto dôvodu krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkou ust. § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä z pohľadu ich vzájomného posúdenia. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovanej zo spáchaného skutku kladenej jej za vinu. Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie teda dospel k záveru, že súhrn vykonaných dôkazov vyznieva v neprospech obžalovanej, pričom tieto na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, čím vyvrátili produkovanú obhajobu a dostatočne preukázali, že skutok kladený jej za vinu sa stal takým spôsobom, ako správne ustálil okresný súd, ako aj to, že ho spáchala obžalovaná. Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov za súčasného uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému I. A. spôsobenú škodu vo výške XXX,- C. a odkázaním poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Zo strany krajského súdu sa žiada zvýrazniť, že neušla jeho pozornosti skutočnosť, že predmetný rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa XX.XX.XXXX, pričom až na verejnom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX po zistení, že obžalovaná v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa XX.XX.XXXX odvolanie proti predmetnému rozsudku, bolo toto zabezpečené z elektronickej schránky súdu do súdneho spisu a predložené na rozhodnutie krajského súdu. Krajským súdom na základe novo zabezpečeného registra trestov bolo zistené, že obžalovaná od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš do rozhodnutia o odvolaní viedla riadny život, nemala žiadny ďalší záznam v registri trestov. Zároveň z lustrácie v rezorte Generálnej prokuratúry SR nebola zistená žiadna vec, ktorá by vnášala pochybnosti o skutočnosti, že obžalovaná od vyhlásenia rozsudku do rozhodnutia o jej odvolaní viedla riadny život. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj za súčasného zohľadnenia doby od vyhlásenia rozsudku okresného súdu a rozhodnutia o odvolaní obžalovanej a skutočnosti, že počas tejto doby obžalovaná viedla riadny život a nemá záznam v registri trestov, ani nie je vedená v lustrácii Generálnej prokuratúry SR, odsúdil podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a ust. § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere XX hodín, pričom podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. jej súd uložil povinnosť nahradiť do jedného roka od nariadenia výkonu trestu poškodenému spôsobenú škodu vo výške XXX,- Eur. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovanej rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.