Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/129/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného: T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorsky úrad so sídlom Jantárova 30, Košice, pod sp.zn: Ex 1549/09, v konaní o vymoženie 663,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.10.2018 č.k. -23 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.7.2009 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 663,90 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Košice I, č. k. - 37 zo dňa 16.03.2009. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd dňa 7.9.2009 udelil poverenie. Dňa 26.06.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Zároveň súdny exekútor uviedol, že o trovách exekúcie žiada rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie prihliadol na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie doručený dňa 26.06.2018, v ktorom súdny exekútor uviedol, že zisťovanie majetku povinného neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa nenadobudol žiaden majetok ani príjem, preto dospel k pochybnosti o účelnosti vedenia exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor oznámil, že povinný je nemajetný. Po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Preto rozhodol tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zrušil. Oprávnený v odvolaní uviedol, že žiada, aby naďalej dochádzalo k zrážaniu z dôchodku povinného, nakoľko poisťovňa prestala zrážať z dôchodku a on nevie prečo. Povinný je podvodník, ktorý oklamal tisíce klientov. Oprávnený navrhol, aby súd presne zistil kde povinný býva, koho živí, kde dáva peniaze.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnenýv zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti , ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. v odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol ( Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

13. Odvolací súd z obsahu spisu predloženého spolu s odvolaním zistil, že exekučné konanie začalo návrhom oprávneného doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.7.2009. Súd udelil dňa 7.9.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2009 č.k. -37. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 26.6.2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného uznesením zo dňa 16.10.2018. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči napadnutému uzneseniu predložený dňa 15.7.2021. Z pripojeného spisu súdneho exekútora Ex 1549/09 vyplýva, že posledné lustrácie za účelom zistenia majetku povinného boli vykonané ešte v roku 2018.

14. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle aj na uznesenie.

15. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

16. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd v rozpore so zásadou danou v v spojení s neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie riadil. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácii dospel súd prvej inštancie k záveru o nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného.

17. Navyše odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že zo zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu, počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. Z dôvodu, že od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie až do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula dlhšia doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, ale predovšetkým nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočne a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

20. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť

listinné dôkazy a najmä doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).