Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/36/2020

Identifikačné číslo spisu: 8113010560 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8113010560.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného B. G. pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2020 v Bratislave dovolanie obvineného B. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 1. augusta 2018, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného B. G. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 28. júna 2016, sp. zn. , uznal obvineného B. G. vinným z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa okresný súd poškodenú Slovenskú sporiteľňu a. s. a poškodeného R.. O. O. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený G., ako aj poškodená Slovenská sporiteľňa, a. s. odvolanie, o ktorých Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 1. augusta 2018, sp. zn. tak, že obe odvolania podľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený B. G., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka 10. februára 2019 dovolanie z dôvodov podľa a

K vysvetlil, že okresný súd neoboznámil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval výšku škody. Súd pochybil aj v tom, že zamietol návrh na výsluch svedkyne R.. K., ktorá

jediná môže objasniť, prečo sú rozdiely v daňových priznaniach a vyjadriť sa k tvrdeniu obvineného, že do roku 2009 úver riadne splácal. Pokiaľ súdy nevypočuli svedka, ktorého výsluch obvinený navrhoval, došlo k porušeniu práva na obhajobu. Ďalej s poukazom na , ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), sp. zn. argumentoval, že „závery okresného súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami"; z rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o spôsobení škody vo výške 410.457,10 €. Poukázal tiež na to, že v ňom absentuje zmienka o tom, že súd konal s R.. O., ako s poškodeným, hoci zo skutkovej vety nevyplýva, že by mal mať také postavenie. Ani vo výpovedi svedkyne V.. O. O. nie je zmienka o výške spôsobenej škody; jej písomné vyčíslenie súd neoboznámil. S poukazom na ďalšie časti napadnutého rozsudku mu vyvstala otázka, kde okrem skutkovej vety je zmienka o tom, že obvinený spôsobil škodu vo výške 431.278,77 €.

K uviedol, že súdy vážne pochybili, keď sa stotožnili s výškou škody, a teda aj právnou kvalifikáciou konania ako obzvlášť závažného zločinu. Súdy totiž do škody zahrnuli aj úroky a poplatky z omeškania, ktoré sú majetkovou sankciou za omeškanie dlžníka pri splácaní úveru. Ani ujmu na zisku nemožno zarátať do ceny, nakoľko ujma na zisku nie je súčasťou úveru a ani jeho ceny. Je nutné rozlišovať medzi škodou ako znakom skutkovej podstaty trestného činu a dodatočnou škodou. Orgány činné v trestnom konaní a súdy neustálili, aký bol zostatok nesplateného úveru a aké boli úroky a poplatky z neho plynúce. V ďalšej časti namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd uložil trest vo vyššej výmere, ako to v záverečnej reči navrhol prokurátor. Pritom prieťahy v konaní môžu byť práve takou okolnosťou, ktorá zakladá dôvod pre mimoriadne zníženie trestu (ZSP 73/2007, R 10/2011). Je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo nejako odškodnené.

Na podklade týchto skutočností navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu (pozn. správne uznesením), ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v , , , , , Tr. zák. a , Tr. zák. v jeho neprospech, rozsudok krajského (pozn. správne uznesenie) a okresného súdu v celom rozsahu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby okresnému súdu prikázal vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Predmetné dovolanie bolo 5. marca 2020 doplnené aj obvineným G., ktorý na podklade dovolacieho dôvodu podľa zopakoval argumentáciu, týkajúcu sa mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zák. K dovolaciemu dôvodu podľa doplnil, že v skutkovej vete rozsudku absentuje akýkoľvek popis toho, že by uviedol do omylu fyzickú osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby, a preto uvedený skutok nezodpovedá použitej právnej kvalifikácii.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor") z 27. marca 2020 tak, že ho navrhol podľa zamietnuť. Vysvetlil, že v konaní nedošlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu, výsluch svedkyne R.. K. je úplne zbytočný, keďže by nemal nijaký vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Aj postup ohľadne výšky spôsobenej škody vyhodnotil ako správny a v tomto smere sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi úvahami okresného súdu.

K dovolaniu sa poškodený R.. O. O. 23. apríla 2020 vyjadril tak, že s rozhodnutím a odôvodnením konajúcich súdov súhlasí a rovnako tiež súhlasí s vyjadrením prokurátora k podanému dovolaniu.

K predmetným vyjadreniam sa obvinený G.alej nevyjadril.

Dňa 21. mája 2020 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného G. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [ ] predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané

oprávnenou osobou [ ], prostredníctvom zvoleného obhajcu [ ], v zákonnom stanovenej lehote [ ] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [ ]. Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ). Za porušenie práva na obhajobu ale nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu účinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).

S poukazom na tieto východiská najvyšší súd odmietol úvahy obvineného G., podľa ktorých k porušeniu jeho práv došlo už tým, že súdy odmietli vypočuť svedkyňu R.. K.. Z hľadiska rešpektovania práva na obhajobu je totiž relevantné len to, či sa takto uplatneným návrhom súdy zaoberali a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhoveli alebo ho odmietli (R 116/2014). Ako to vyplýva z príslušných zápisníc o hlavnom pojednávaní / verejnom zasadnutí z 26. júna 2016 a 1. augusta 2018, o návrhu obvineného G. okresný súd rozhodol tak, že ho odmietol a na verejnom zasadnutí sa procesné strany zhodne vyjadrili, že nepožadujú objasniť ďalšie skutočnosti a nemajú ani návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 838, 1012). K námietke, týkajúcej sa údajného porušenia najvyšší súd konštatuje, že nevidel súvislosť medzi takýmto údajným pochybením a uplatneným dovolacím dôvodom; uvedené platí o to väčšmi, ak súdy poškodeného R.. O. so svojim nárokom na náhradu škody podľa odkázali na civilný proces. K námietke nedostatočného odôvodnenia, najvyšší súd bez ďalšieho odkazuje na svoju rozhodovaciu prax, podľa ktorej táto s poukazom na nenapĺňa žiaden z dovolacích dôvodov (uznesenia najvyššieho súdu z 21. mája 2020, sp. zn. , z 13. júna 2019, sp. zn. a iné).

K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd pripomína, že ako dovolací súd je vždy (mimo dovolania podaného ministrom spravodlivosti SR podľa ) viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa (R 18/2015).

Na podklade tohto dovolací súd konštatuje, že námietky, ktoré obvinený v tomto smere predostiera (pozn. hlavne o tom, že z vykonaného dokazovania nevyplynula taká výška škody, aká sa v napadnutých rozhodnutiach uvádza, že táto nevyplýva ani z výpovede V.. O., že súdy do škody nesprávne započítali aj úroky a poplatky z omeškania) sa týkajú hodnotenia skutkového stavu, do ktorého dovolací súd s ohľadom na časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými

dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa , keďže pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa (R 14/2015).

Nad rámec uvedeného najvyšší súd konštatuje, že kvalifikačný znak podľa § 222 ods. 5 písm. a) Tr. zák. vo väzbe na § 125 ods. 1 Tr. zák. je daný už tým, že obvinený podľa skutkovej vety požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 9.500.000 Sk (315.342,23 €), ktorý mu aj v uvedenej výške bol poskytnutý a nebol splácaný. Výhradu obvineného, ktorý poukázal na to, že v skutkovej vete absentuje informácia, že do omylu mohol uviesť len fyzickú osobu a nie osobu právnickú, a teda táto „neobsahuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu", súd vyhodnotil ako účelovú. Práve preto, že vôľa právnickej osoby je formulovaná vôľou fyzickej osoby, ktorá v jej mene koná, nie je potrebné osobitne v skutku vymedziť, že v postavení Slovenskej sporiteľne, a. s., v skutočnosti konala fyzická osoba, ktorá bola uvedená do omylu. Aj vo vzťahu k námietke neprimerane vysokého trestu, resp. nepoužitia § 39 Tr. zák. dovolací súd konštatuje, že táto žiaden dovolací dôvod nezakladá (R 5/2011).

Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným G. uplatnené dovolacie dôvody podľa a nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.