Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoKR-36-2021.pdf
PDF · 74.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v právnej veci dlžníka: G.. C. N., bytom: E. XX, XXX XX G., narodený: X.X.XXXX, správcom ktorého je: Ing. Emil Čerevka, sídlo: Štefánikova 17, 066 01 Humenné, v konaní o návrhu dlžníka na oddlženie, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 2NcKR/3/2016-27 zo dňa 24. septembra 2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 24. septembra 2021, č. k. 2NcKR/3/2016-27.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, že zrušuje skúšobné obdobie dlžníka: G.. C. N., bytom: E. 71, 080 05 Prešov, narodený: 8.2.1958.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol podľa § 171 ods. 1 v spojení s § 206f ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Svoje rozhodnutie odôvodnil preukázanou skutočnosťou, že dlžník si neplnil riadne svoje povinnosti, nakoľko nekomunikoval so správcom a nezaplatil správcovi ani jednu platbu na uhradenie svojich záväzkov. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že dlžník opakovane a závažne porušil svoje povinnosti ustanovené ZKR. Tiež poukázal nato, že dlžníkovi bola uznesením tunajšieho súdu č.k. 2NcKR/3/2016-19 zo dňa 22. septembra 2016 uložená povinnosť počas skúšobnej doby poskytnúť správcovi sumu vo výške 1.800,- eur ročne, pričom túto platbu opakovane správcovi vôbec neuhradil. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že takéto konanie dlžníka nie je možné hodnotiť ako poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
3. Dlžník podal proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Toto odvolanie zo dňa 25.10.2021 bolo podané v zákonnej lehote a osobou, ktorá je na takýto úkon oprávnená. Dlžník týmto svojim odvolaním navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.
4. Dlžník svoje odvolanie odôvodnil tak, že jeho materiálne pomery a príjmy neumožnili splnenie si povinnosti tak ako to bolo uložené rozhodnutím súdu. Ďalej uviedol, že o tejto skutočnosti informoval súd a poprel, žeby nekomunikoval so správcom, pretože po tom ako ho informoval o svojich zárobkových pomeroch a schopnostiach, ho správca nijako nekontaktoval a nevyžadoval od neho ani splnenie žiadnych povinností. Dlžník ďalej uviedol, že mal za to, že sa s otázkou jeho príjmov vysporiada súd. Podľa vyjadrenia dlžníka skutočnosť, že nebol objektívne schopný plniť si svoje povinnosti, nemožno považovať za opakované alebo závažné porušenie jeho povinností a nie je z toho možné ani vyvodiť, žeby mal nepoctivý zámer.
5. K odvolaniu sa vyjadril správca dlžníka svojim podaním zo dňa 6.11.2021. V tomto svojom podaní sa správca vyjadril tak, že súd rozhodol správne a v súlade so zákonom zrušil skúšobné obdobie, pretože dlžník opakovane a závažne porušil svoje povinnosti. Poukázal aj nato, že ak dlžník na svoju obhajobu tvrdí, že nemal príjmy, tak toto je dôvod na zrušenie skúšobného obdobia. Tiež uviedol, že
dlžník nekomunikoval a neplnil si svoje povinnosti počas skúšobného obdobia, pretože nezaplatil ani jednu platbu na účet správcu. Ďalej uviedol, že ako správca zaslal dlžníkovi dňa 13.11.2016 oznámenie o účte, na ktorý má plniť a zároveň ho upozornil, že ak si nebude plniť svoje povinnosti, tak požiada súd o zrušenie oddlženia. Ďalej uviedol, že dlžník na oznámenie (list zo dňa 13.11.2016) absolútne nereagoval a dodnes si nesplnil žiadnu svoju povinnosť.
6. Dlžník sa k vyjadreniu správcu zo dňa 6.11.2021 nijako nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) prejednal odvolanie ako podané včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 až § 380 CSP, pričom odvolací súd dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 196 (Použitie CSP) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“
9. Podľa § 365 CSP (Odvolacie dôvody): „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
12. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ako aj právnym posúdením prejednávanej veci. Odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva nasledovné:
13. Dlžník vo svojom odvolaní vôbec nepoprel súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, konkrétne skutočnosť, že počas skúšobnej doby neplnil svoje povinnosti uhrádzať do rúk správcu sumu vo výške 1.800,- eur ročne. Na svoju obranu iba vo všeobecnosti poukázal na okolnosti, pre ktoré si svoje povinnosti neplnil (zlé materiálne pomery a jeho príjmy). Zároveň konštatoval, že tieto okolnosti sú objektívnou príčinou, pre ktorú nemusel plniť svoje povinnosti. Táto jeho obrana nebola z nižšie uvedených dôvodov úspešná (odseky 14 - 19).
14. Podľa ZKR je účelom oddlženia pri fyzických osobách (na rozdiel od právnických osôb, ktoré v zásade po skončení konkurzu zanikajú) možnosť zbaviť dlžníka jeho dlhov tak, aby vedel do budúcna viesť riadny život bez hrozby exekúcií. Zbavenie dlhov by však nebolo správne bez toho, aby dlžník preukázal, že sa do budúcna bude správať zodpovedne (respektíve, že má skutočne poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov). Práve na preukázanie poctivého zámeru je zákonom určená 3 ročná skúšobná doba (§ 168 ZKR v znení platnom do 1.3.2017), počas ktorej má
dlžník plniť súdom určené povinnosti - uhrádzať správcovi stanovenú finančnú čiastku, ktorá má slúžiť na uhradenie odmeny správcu a tiež na pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka.
15. Podľa § 171 ods. 1 ZKR (v znení platnom do 1.3.2017): „Súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo, že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi. Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie.“
16. Poskytovanie súdom určenej finančnej čiastky do rúk správcu je v zásade hlavnou a najdôležitejšou povinnosťou dlžníka, ktorú má plniť počas svojej skúšobnej doby. Dlžník nepochybne počas svojej skúšobnej doby neplnil svoju vyššie uvedenú podstatnú a zákonnú povinnosť (§ 167 ods. 4 ZKR), preto ide o závažné porušenie jeho povinností (a to dokonca aj opakované, pretože dlžník neuhradil 3 súdom určené ročné splátky). Z uvedeného dôvodu konajúci súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď podľa § 171 ods. 1 ZKR rozhodol o zrušení skúšobného obdobia dlžníka.
17. Dlžník ním uvádzaný dôvod nesplnenia jeho povinností (zlé materiálne pomery a príjmy) žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal a koncipoval ho iba úplne vo všeobecnej polohe. Obsah súdneho spisu nepotvrdzuje tvrdenie dlžníka, že v tomto smere akýmkoľvek spôsobom kontaktoval konkurzný súd, prípadne správcu. Správca komunikáciu zo strany dlžníka poprel a naopak preukázal, že dlžníkovi svojim listom zo dňa 13.11.2016 dostatočným spôsobom udelil pokyny potrebné na plnenie jeho povinností.
18. Konkurzný súd svojim uznesením č. k. 2NcKR/3/2016-19 zo dňa 22. septembra 2016 uložil dlžníkovi jeho základnú povinnosť a to počas skúšobnej doby poskytnúť správcovi sumu vo výške 1.800,- eur ročne. Pri tomto svojom rozhodnutí súd vychádzal zo zisteného mesačného príjmu dlžníka vo výške 471,30 eur titulom nároku dlžníka na predčasný starobný dôchodok. Nárok na vyplácanie starobného dôchodku zaniká smrťou dôchodcu, t.j. dlžník takto určený dôchodok poberal počas celej svojej skúšobnej doby.
19. ZKR v žiadnom svojom ustanovení nezohľadňuje dlžníkom tvrdené objektívne príčiny neplnenia povinností dlžníka v rámci oddlženia. Táto obrana dlžníka (nijako nepreukázaná) je teda právne irelevantná. Navyše ako správne poukázal ustanovený správca, pokiaľ dlžník nemá príjem, ktorý by postačoval aspoň na úhradu odmeny správcu (zjavne je to splnené aj v tejto veci), tak aj toto je podľa § 171 ods. 1 ZKR zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o zrušení skúšobnej doby.
20. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie a ani dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).