Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/20/2020

Identifikačné číslo spisu: 2217010289 Dátum vydania rozhodnutia: 15.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2217010289.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Martina Bargela a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 15. júla 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Q. Y. B. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , , s poukazom na , o dovolaní obvineného Q. Y. B., zastúpeného obhajcom JUDr. Michalom Ellingerom, advokát v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo 17. mája 2018 a rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo 7. februára 2018, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Q. Y. B. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“), sp. zn. zo 7. februára 2018, bol obvinený Q. Y. B. (ďalejlen „obvinený“) uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

- dňa 30. marca 2017 v čase o 7:13 hod. v V., okres F. v priestoroch U. v izbe č. XX, po predchádzajúcom oboznámení sa s tým, že na základe rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava číslo PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-BA zo dňa 6. februára 2017 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu má byť eskortovaný do domovskej krajiny na území B., začal na policajtov kričať, že izbu neopustí a fyzicky napadol tam prítomného eskortujúceho policajta T. B., a to tým spôsobom, že kovovým krytom radiátora ho chcel udrieť do hlavy, avšak policajt si hlavu kryl pravou rukou, ktorú mu týmto kovovým krytom zasiahol, následkom úderu policajt spadol na zem, pričom si narazil temeno hlavy o podlahu, pričom pri útoku eskortujúci policajt T. B. utrpel zranenia a to Y., C. M., Y. T.., T., A., ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečbu najmenej do 15. júna 2017, pričom poškodený T. B. bol v dôsledku poranení obmedzený v obvyklom spôsobe živote po dobu 5 týždňov.

Za tento zločin bol obvinenému podľa s použitím a uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa bol obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky, s probačným dohľadom.

Podľa súd prvého stupňa uložil obvinenému povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému T. B. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Podľa bol obvinený zaviazaný k náhrade škody pre poškodeného T. B. titulom bolestného vo výške 1.732,80 EUR.

Podľa , súd prvého stupňa uložil obvinenému aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 rokov.

Proti predmetnému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom, sp. zn. zo 17. mája 2018 a postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, sp. zn. zo 7. februára 2018 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa s použitím a uložil obvinenému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, sp. zn. zo 17. mája 2018, ktorým nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok súdu prvého stupňa, sp. zn. zo 7. februára 2018, ako aj proti konaniu, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 7. júna 2019 a písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 28. novembra 2019 dovolanie (č. l. 597 - 601 spisu a č. l. 605 a - 605 e spisu), z dôvodu podľa .

Obvinený v dovolaní uviedol, že výroky napadnutých rozhodnutí o vine a o uložení trestu nepovažuje za správne a dôvodné. Súd prvého stupňa nevykonal obvineným navrhované dôkazy (výsluchy svedkov - Z., F. B. a JUDr. B. S., nezabezpečil veci - bundu policajta a košeľu obvineného, nevykonal rekonštrukciu trestného činu, neoboznámil sa s lekárskou správou o zdravotnom stave obvineného, s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo 14. novembra 2017 a s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 11. mája 2017, nezadovážil spisy o vyhostení, sp. zn. PPZ-HCP-BA6-32-017/2017-AV a PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV, opätovne neprehral kamerové záznamy), čo obvinený namietal už vo svojom odvolaní a odvolací súd k tomu nezaujal žiadne stanovisko. Podľa názoru obvineného odvolací súd vo svojom rozsudku iba odkázal na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obvinený má za to, že z kamerového záznamu objektívne vyplýva priebeh deja a výsluchy jednotlivých svedkov sú podľa jeho názoru plné rozporov. Obvinený odkázal na konštantnú judikatúru (napr. Nález ÚS ČR 398/97) z ktorej vyplýva, že odsudzujúci výrok súdu musí vyplynúť zo zákonom stanoveného procesu zisťovania, vykonania a následného vyhodnotenia rozhodujúcich skutočností tak, aby sa skutkové závery súdneho rozhodnutia neocitli v rozpore s vlastným obsahom vykonaných dôkazov (III. ÚS SR 84/94). Na záver obvinený uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

Obvinený navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby

- podľa , , vyslovil, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo 7. februára 2018, sp. zn. , ako aj rozsudkom odvolacieho súdu zo 17. mája 2018, sp. zn. , bol porušený zákon v ustanoveniach , , , , , v neprospech obvineného a súčasne

- podľa zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zo 17. mája 2018, sp. zn. , spolu s ním aj rozsudok súdu prvého stupňa zo 7. februára 2018, sp. zn. a

- podľa prikázal súdu prvého stupňa predmetnú trestnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo vyjadrení uviedla, že z obsahu dovolania obvineného nevyplývajú žiadne nedostatky vytknuté súdu, ktoré by mohli byť subsumované pod písmená a) až n) ods. 1 ustanovenia . Aj keď obvinený poukazuje na ustanovenie , v dovolaní neuvádza žiadne také okolnosti, ktoré by takýto záver potvrdzovali. Obvinený skôr namietal nevykonanie nim navrhovaných dôkazov, čo ale nemožno považovať za dôvod podania dovolania podľa . Prokurátorka má za to, že dôvodom podania dovolania je len nespokojnosť obvineného s odsudzujúcim výrokom, ktorý bol vyhlásený na základe vykonaného dokazovania, ktoré považuje obvinený za nedostatočné. Na záver prokurátorka uviedla, že obvinený vo svojom dovolaní namietal len zistený skutkový stav. Na takéto námietky nemôže najvyšší súd prihliadať. V prejednávanom prípade nejde ani o dôvod dovolania podľa .

Prokurátorka navrhla najvyššiemu súdu, aby podľa odmietol dovolanie obvineného, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Najvyšší súd, ako súd dovolací ( ), na základe podaného dovolania zistil, že je prípustné [, ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), oprávnenou osobou [ ], v zákonom stanovenej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti (, ) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ). Najvyšší súd však dospel k záveru, že nie je splnený dôvod dovolania podľa ustanovenia .

Najvyšší súd považuje za potrebné na úvod zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Vzhľadom na obsah podaného dovolania je tiež nevyhnutné uviesť, že o dovolaní rozhoduje najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. Najvyšší súd nie je oprávnený spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie, nakoľko uvedená činnosť je doménou konania pred súdmi nižšej inštancie. O to viac, ak je dovolanie prípustné proti už právoplatným rozhodnutiam súdov za účelom možnosti nápravy v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení a nie revízie a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy nižších stupňov, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania (výnimkou je len dovolanie podané ministrom spravodlivosti).

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní obvinený konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v .

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na

dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu právana spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2.2.2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26.1.2010, Van Mechelen a ďalší p. Holansku , Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14.2.2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15.12.2011 a ďalšie).

V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacieho konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov okruhu napadnuteľných rozhodnutí, oprávnených osôb atď.) aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do právoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.

Z toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.

Pokiaľ ide o námietky obvineného, že súd prvého stupňa nevykonal nim navrhované dôkazy a odvolací súd k tomu nezaujal žiadne relevantné stanovisko, ako vyplýva z vyššie uvedeného, najvyššiemu súdu neprináleží vykonané dôkazy hodnotiť ani spochybňovať. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že rozsudok súdu prvého stupňa je založený na dôkazoch, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie je splnený dôvod dovolania podľa uplatneného obvineným, a preto najvyšší súd podľa dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.