Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

plynulosti súdneho konania. Najvyšší súd dovolanie odmietol uznesením č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 a súčasne rozhodol, že sťažovatelia majú nárok na náhradukrajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 odmietol ako neprípustné. 7. Ústavný súd uvádza, že pri rozhodovanínerozhodol o trovách dovolacieho konania v zmysle uznesenia najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020, zo súdneho spisu vyplynulo, že spis bol okresnému súdu po

z 2. októbra 2014 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 takto rozhodol: 1. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne čz 2. októbra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 b o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľov podľaz 2. októbra 2014 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne

strane žalovaného rozhodol dovolací súd uznesením zo dňa 21.07.2020, č. k. 3Cdo 239/2018-1486 tak, že dovolanie odmietol ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ CSP)z 2. októbra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 boli porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 odsz 2. októbra 2014 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 239/2018 z 21. júla 2020 ústavný súd zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne