Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/160/2019

Identifikačné číslo spisu: 7110202728 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7110202728.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v G., V. XX, 2/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G., V. XX, obaja v dovolacom konaní zastúpení Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom so sídlom v Košiciach, Branisková 7, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, 2/ Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, súdnemu exekútorovi, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, 3/ L.. G. C., súdnej znalkyni, bývajúcej v N., N. XX, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach v záhlaví rozhodnutia označeným rozsudkom rozhodujúc o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento súd zamietol v celom rozsahu žalobu o náhradu škody, ktorá mala byť žalobcom spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. nesprávnym úradným postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu a vo vzťahu k všetkým žalovaným subjektom zamietol, je vecne správny, pričom ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil pochybenia, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pre úspešné uplatnenie žalobcami žalovaného nároku o náhradu škody nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa vyššie citovaného zákona, a to existencia nezákonného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci,

resp. existencia nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, či súdneho znalca. Žaloba žalobcov bola súdom prvej inštancie preto voči žalovanej 1/ správne a zákonne zamietnutá. V prípade zamietnutia žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ uviedol, že súd prvej inštancie mal pred posúdením opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania skúmať, či žalobcami označený žalovaný 2/ a žalovaná 3/ sú vôbec nositeľmi nimi tvrdenej povinnosti, t. j. či v spore sú vecne pasívne legitimovaní. Dospel k záveru, že týmto žalovaným pasívna legitimácia v spore nesvedčí. Súdny exekútor totiž nezodpovedá za škodu podľa , ak túto spôsobil pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, ako to tvrdili žalobcovia. V takomto prípade ide o škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaná 3/ je fyzickou osobou splnomocnenou štátom na vykonávanie činnosti podľa Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa na ňu a na vykonávanie jej činnosti nevzťahuje. Nemôže byť preto v tomto spore pasívne legitimovanou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu aj voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol ako nedôvodnú, je preto v konečnom dôsledku správne. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Dospel k záveru, že žalobcami uplatnené odvolacie dôvody neboli preukázané; rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa potvrdil.

2. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu existencie vady v zmysle Uviedli, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého nemohli byť účastníkmi konania pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie. Poukázali na to, že súd prvej inštancie uznesením z 27.3.2014 rozhodol o ich vstupe do tohto konania, pričom krajský súd odvolanie žalovaného 2/ proti tomuto uzneseniu odmietol. Ten istý odvolací súd raz argument o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ odmietol a potom ho uznal za správny s tým, že týmto argumentom odôvodnil aj správnosť zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie. Vada v zmysle citovaného zákonného ustanovenia spočíva v tom, že žalovaní 2/ a 3/ nemohli byť účastníkmi tohto konania; súdy nemali s nimi konať, nemali im priznávať náhradu trov konania a na základe vykonaných dôkazov mali vyhovieť žalobe proti žalovanému 1/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského a tiež okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s argumentáciou žalobcov nesúhlasí, že nerozlišujú medzi procesnou subjektivitou a vecnou legitimáciou strany sporu. Otázka aktívnej a pasívnej legitimácie nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 34/1993. Žiadal preto dovolanie žalobcov zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania.

4. Žalovaní 1/ a 3/ svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu podaného žalobcami nevyužili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením , zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že nimi podané dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie ( ) uvádza nasledovné:

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a

7. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.

8. Dovolatelia v dovolaní tvrdili, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v citovanom

zákonnom ustanovení z dôvodu, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého žalovaní 2/ a 3/ nemohli byť účastníkmi konania pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie.

9. Z uvedeného je zrejmé, že dovolatelia nerozlišujú medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania (mať procesnú subjektivitu). Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Jej nedostatok nespôsobuje existenciu vady zmätočnosti podľa Či je strana sporu tiež vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci. Nedostatok vecnej legitimácie môže mať iba dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (tak ako tomu bolo vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ v tejto veci). Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva , podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou ( a ).

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa nie je teda rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka civilnoprocesnej subjektivity. Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom prípustnosti dovolania; môže mať za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie prípustnosť dovolania (porovnaj napr. R 34/1993).

11. Keďže žalovaní 2/ a 3/ vystupujúci v konaní ako fyzické osoby mali nepochybne procesnú subjektivitu, dovolací súd dospel k záveru, že nebolo možné prijať názor dovolateľov, podľa ktorého konanie pred okresným a tiež odvolacím súdom trpelo vadou podľa Dovolatelia teda nepreukázali prípustnosť dovolania podľa citovaného zákonného ustanovenia.

12. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa odmietol.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému 2/ úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( a ). Žalovaným 1/ a / náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže im v tomto štádiu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli (R 72/2018).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.