Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/6/2020

Identifikačné číslo spisu: 7103897447 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7103897447.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej W. D., narodenej XX. D. XXXX, bytom G. XX, XXX XX X., zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, o vymoženie 2.394,28 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaniach povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -54 z 26. marca 2015, takto

rozhodol:

I. Dovolania povinnej o d m i e t a .

II. Oprávnenej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1 Okresný s úd Košice I (ďalej a j „s úd prvej inštancie“) uznesením č. k. -38 zo 7. októbra 2013 nevyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“). A to aj napriek zisteniu, že povinná v súčasnosti nemá majetok vhodný na zexekvovanie, keďže to ešte neznamená, že v blízkej budúcnosti nezíska majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. Vzhľadom na výšku dlžnej istiny, vek povinnej, ako aj jej pomery, možno podľa názoru súdu prvej inštancie predpokladať, že v blízkej budúcnosti by mohlo dôjsť aspoň k čiastočným úhradám. Prebiehajúca (zatiaľ neúspešná) exekúcia nezasahuje do bežného života povinnej a naopak zabezpečuje, resp. chráni pohľadávku oprávnenej tým, že exekučné konanie naďalej prebieha a v prípade zmeny majetkových pomerov povinnej by tak mohlo dôjsť k jej uspokojeniu. Naopak zastavením exekúcie by mohlo dôjsť k strate práva k predmetnej pohľadávke, pretože ak by sa oprávnená v budúcnosti pokúsila o jej opätovné vymoženie novým exekučným konaním, mohlo by sa jednať už o premlčanú pohľadávku. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemajetnosť povinnej ešte nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky.

2 Na odvolanie povinnej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.

-54 z 26. marca 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „OSP“). Poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti podala sama povinná. Je pritom vecou súdneho exekútora, aby preskúmal majetkové pomery povinnej, tieto vyhodnotil a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a na relevantných dôkazoch. Len vyjadrenie povinnej, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, nie je pre súd dôkazom o jej nemajetnosti a nemôže nahradiť lustráciu majetkových pomerov vykonávanú súdnym exekútorom. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade súdny exekútor túto lustráciu nevykonal dôsledne, keďže v exekučnom spise sa okrem zistení ohľadom vlastníctva nehnuteľností či motorového vozidla nenachádzajú iné listinné dôkazy, z ktorých by napr. vyplývalo, či je povinná zamestnaná, prípadne či poberá dávky zo Sociálnej poisťovne alebo z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v akej výške a odkedy. Ďalej z exekučného spisu nevyplýva ani to, že by exekútor zisťoval a spísal hnuteľné veci, ktoré by bolo možné v exekučnom konaní speňažiť. Napokon odvolací súd poukázal na to, že od posledného zisťovania majetkových pomerov povinnej uplynuli približne dva roky a jej majetková situácia sa mohla zmeniť. K rozhodnutiam o zastavení exekúcie, ktoré povinná predložila spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, resp. s odvolaním, odvolací súd uviedol, že tieto sa týkajú jej manžela ako živnostníka a nie jej samotnej. Konštatujúc vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia, odvolací súd uzavrel, že ak súdny exekútor v súčinnosti so všetkými príslušnými inštitúciami ( Exekučného poriadku) dôsledne preverí aktuálne majetkové pomery povinnej a zistí, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže dať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

3 Proti predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Ladislava Mikloša, dovolanie z dôvodu podľa . Súdom zúčastneným na rozhodovaní vytýkala, že zo skutkových zistení vyvodili nesprávne právne závery. Poukázala na to, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ), a nie z možných budúcich zmien. Zároveň nie je úlohou súdu skúmať, či dôjde k premlčaniu práva oprávnenej, ale súd rozhoduje o premlčaní na základe vznesenej námietky, že došlo k premlčaniu práva. Zo zistení súdneho exekútora, že povinná má „negatívne“ majetkové pomery, mohol súd dospieť k záveru, že tieto nebudú postačovať ani na úhradu trov exekúcie a exekučné konanie zastaviť. Zdôraznila, že aj podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je súd povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať podmienky exekučného konania. Nesúhlasila ani so zdôvodnením súdu prvej inštancie, že nemajetnosť povinnej ešte nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, poukazujúc na to, že ustanovenie Exekučného poriadku nedáva exekučnému súdu možnosť voľby pri rozhodovaní o (ne)zastavení exekúcie, ale mu ukladá povinnosť - pri zistení rozhodných skutočností - exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného povinná (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu a exekúciu zastavil, alternatívne, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie a priznal povinnej náhradu trov dovolacieho konania.

4 V prílohe dovolania spísaného advokátom bolo súdu prvej inštancie doručené tiež dovolanie spísané samotnou povinnou, ktorá sa rovnako domáhala zrušenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súdom oboch inštancií povinná vytýkala, že sa nezaoberali kľúčovým dôkazom v podobe uznesenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z ktorého vyplýva, že povinná sa aj s rodinou nachádza v hmotnej núdzi a poberateľom dávok v hmotnej núdzi je nielen ona, ale aj jej manžel a neplnoletá dcéra. Odvolací súd sa podľa názoru povinnej nezaoberal jej odvolaním s plnou vážnosťou, ale sa stotožnil so všetkými chybami a nedostatkami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie urobil vyšší súdny úradník. Zdôraznila, že ak bol odvolací súd toho názoru, že súdny exekútor neurobil dostatočnú lustráciu jej majetku, mal vrátiť spis súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania. Keďže tak odvolací súd nepostupoval, porušil jej základné ľudské práva, ako je právo na spravodlivý súdny proces, právo na rovnosť pred súdom a „neprípustnosť“ pred súdom - nedovolil jej konať pred súdom.

5 Oprávnená sa k dovolaniam povinnej nevyjadrila.

6 Zo spisu vyplýva, že obe dovolania povinnej boli odovzdané osobne do podateľne súdu prvej inštancie dňa 21. mája 2015. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „“), ktorý v ustanovení zrušil v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany ( ). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo ( ).

7 S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný poriadok ( o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keď za boli vložené nové a , ktoré upravujú použitie ustanovení v exekučnom konaní. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 ( ), po zistení, že dovolania podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s ustanovením , najskôr skúmal, či dovolania povinnej smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon dovolanie pripúšťa.

9 Vzhľadom na dátum podania dovolania (21. mája 2015) a prechodné ustanovenie , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolaní povinnej posudzoval v zmysle ustanovení a nasl. v znení (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom sa uvádza v tomto znení).

10 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

11 Povinná napadla dovolaním uznesenie. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a . Napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky žiadneho z týchto uznesení, preto prípustnosť dovolania oprávnenej z nevyplýva.

12 V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj proti uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).

13 V zmysle ale dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

14 Dovolaním napadnuté uznesenie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolaní povinnej nevyplýva ani z . 15 Vzhľadom k tomu, že prípustnosť dovolaní povinnej nemožno vyvodiť ani z ust. , ani z ust. , dovolací súd podľa odmietol dovolania povinnej ako dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

16 Oprávnenej ako úspešnej účastníčke dovolacieho konania vznikol voči povinnej nárok na náhradu trov dovolacieho konania ( v spojení s ). Keďže však podľa obsahu spisu oprávnenej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).

17 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.