Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Keďže z uznesenia NS SR sp. zn. 4Tdo/79/2019 zo dňa 25.08.2020, ako novej skutočnosti vyplýva, že kvôli nesprávnej právnejvysloveným názorom NS SR (t. j. dovolacieho súdu) v uznesení NS SR sp. zn. 4Tdo/79/2019 zo dňa 25.08.2020, v ktorom NS SR vyslovil jednoznačné porušenie zákona, takvyjadrený Najvyšším súdom SR (t.j. dovolacím súdom) v uznesení NS SR sp. zn. 4Tdo/79/2019 zo dňa 25.08.2020 je novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku

a to s rozsudkom č. k. 3Tdo/30/2019 zo 6. novembra 2019 a uznesením č. k. 4Tdo/79/2019 z 25. augusta 2020, ako aj so stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššiehorozhodnutiam najvyššieho súdu č. k. 3Tdo/30/2019 zo 6. novembra 2019 a č. k. 4Tdo/79/2019 z 25. augusta 2020, na ktoré sťažovateľ taktiež poukázal, ústavný súd uvádzatáto musí byť v skutkovej vete aj náležite obsiahnutá. 25. V uznesení č. k. 4Tdo/79/2019 z 25. augusta 2020 najvyšší súd v prvom rade poukázal na rozhodnutie č. k

názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo/79/2019, v zmysle ktorého je dostatočné aj vysvetlenie, prečo muselo byť obžalovanému

páchateľa spáchať trestný čin (ďalej pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/79/2019 zo dňa 25.08.2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/65/2013 zo dňa

sp. zn. 5Tdo/63/2018 z 15. novembra 2018, 4Tdo/42/2019 z 3. septembra 2019, 4Tdo/79/2019 z 25. augusta 2020). Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie