Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/57/2020

Identifikačné číslo spisu: 2114011364 Dátum vydania rozhodnutia: 10.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2114011364.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného C. I. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2020 v Bratislave dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajcu prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. septembra 2017, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. I. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 27. októbra 2016, sp. zn. bol obvinený C. I. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na tom skutkovom základe, že

v období od 30.01.2014 do 19:45 hod. dňa 08.02.2014 v meste Trnava ako aj na iných bližšie nezistených miestach, bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.: -126 zo dňa 19.01.2014, právoplatným dňa 19.01.2014, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa , z časti v štádiu pokusu podľa , , a to napriek tomu, že výzva na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 19.01.2014, kam mal nastúpiť do 10 dní odo jej doručenia, mu bola dňa 19.01.2014 riadne doručená.

Okresný súd uložil obvinenému C. I. podľa , , , , , a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k.: -53 zo dňa 11. februára 2014, právoplatný dňa 11. februára 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave preskúmal a následne, dňa 26. septembra 2017, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietol.

Dňa 4. augusta 2020 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajcu prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD.

V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa

Porušenie práva na obhajobu videl v tom, že najmä krajský súd závažným spôsobom porušil jeho právo na obhajobu, nakoľko pred súdom II. stupňa nemal obhajcu, hoci v tej dobe bol v ústave na výkon trestu v Rakúskej republike.

Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol podanému dovolaniu vyhovieť a po zrušení napadnutých rozhodnutí vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava nevyjadril.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený na rozhodnutie 26. augusta 2020.

Následne najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], prostredníctvom ustanoveného obhajcu ( ), v zákonnom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň, ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení až n) . Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa ) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

K dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvineným podľa považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v a Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania [ ]. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

Obvinenému bola obhajkyňa - JUDr. Adriena Vysudilová ustanovená už 31. marca 2014 (Tp

1237/2014), ktorá zároveň splnomocnila JUDr. Filipa Vysudila na jej zastupovanie.

Uvedený advokátsky koncipient sa zúčastnil aj výsluchu obvineného v prípravnom konaní dňa 28. apríla 2014, následne spolu s obvineným sa zúčastnil aj oboznámenia s výsledkami vyšetrovania. Taktiež sa uvedený advokátsky koncipient zúčastnil hlavných pojednávaní - napr. 4. októbra 2016, kde sa s ním obvinený aj radil ohľadom podmienok dohody o vine a trestu popr. vyhlásenia obvineného, následne sa zúčastnil aj hlavného pojednávania 27. októbra 2016 a napokon sa zúčastnil aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 18. júla a 26. septembra 2017.

Je evidentné, že práva na obhajobu obvineného porušené neboli, tento bol neustále zastúpený advokátkou popr. jej koncipientom, ktorý sa aktívne zúčastňoval na trestnom konaní za prítomnosti obvineného, ktorý nenamietal jeho prítomnosť, nemal výhrady s jeho zastupovaním, čím dal konkludentný súhlas. A nakoľko sa konalo o prečine, ako to vyžaduje ustanovenie , právo na obhajobu obvineného porušené nebolo.

Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a preto ho podľa na neverejnom zasadnutí, ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.