Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Asan/26/2019

Identifikačné číslo spisu: 1017200411 Dátum vydania rozhodnutia: 22.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1017200411.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. L. T., bytom R. XX, P., zastúpeného doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., advokátom, AK so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SPOU-PO6-2017/000440 z 25.01.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 zo 16.01.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 zo 16. januára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -79 zo 16.01.2019 podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SPOU-PO6-2017/000440 z 25.01.2017, ktorým žalovaný zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR Číslo: 148 z 26.06.2013, potvrdeným rozhodnutím ministra vnútra SR Č.p.: KM-OPS2-101/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013, nakoľko tento návrh bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že podľa sa návrh na obnovu konania podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že návrhom zo dňa 02.01.2017 sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania o jeho prepustení, ktorý podal v zmysle č.

o správnom konaní. Podľa sa na konanie podľa tohto nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Návrh žalobcu bol s poukazom na uvedené posúdený podľa obsahu ako návrh na obnovu konania podľa . Za hlavný dôvod podania návrhu na obnovu konania považoval žalobca rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 23.10.2014 potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. - 335 zo dňa 25.05.2015, ktorým bol v trestnej veci oslobodený spod obžaloby. Žalobca v návrhu konštatoval, že nedodržal 3 mesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko bol presvedčený, že keď bol oslobodený spod obžaloby, bude opätovne prijatý za príslušníka PZ. Mal však za to, že návrh na obnovu konania podal v lehote 3 rokov.

4. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí opakovane uviedol, že nakoľko žalobca za dôvod obnovy konania považoval oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice I potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015, zákonná 3 mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania márne uplynula dňa 25.09.2015. Menovaný bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom ministra vnútra SR Číslo: XXX zo dňa 26.06.2013. Voči nemu podal rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra SR Č.p.: KM-OPS2- 101/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietnutý a personálny rozkaz o jeho prepustení potvrdený. Predmetné druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia, teda dňa 14.10.2013. Lehota 3 rokov na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle , s poukazom na uvedené, márne uplynula dňa 14.10.2016. Žalobca podal návrh na povolenie obnovy konania dňa 03.01.2017, teda zjavne po uplynutí oboch stanovených lehôt, 3 mesačnej ako aj 3 ročnej.

5. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu a poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého musia byť splnené ustanovené podmienky na povolenie obnovy konania. Taktiež poukázal i na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu a ako i na to, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti príslušníkom PZ zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa .

6. Krajský súd pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Č.p.: SPOU-PO6- 2017/000440 zo dňa 25.01.2017 považoval za určujúce, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom Číslo: XXX zo dňa 26.06.2013. Predmetné rozhodnutie napadol v správnom konaní rozkladom, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra SR Č.p.: KM-OPS2- 101/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietnutý a rozhodnutie prvého stupňa potvrdené. Rozhodujúce v danom prípade je, že druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa návrhom zo dňa 02.01.2017 domáhal povolenia obnovy konania o jeho prepustení. Uvedené znamená, že návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí 3 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty podľa . Aj túto skutočnosť žalovaný správne právne posúdil.

7. Podľa názoru krajského súdu v tomto kontexte sa javí už nadbytočné konštatovať, že žalobca podal návrh na obnovu konania po uplynutí 3 mesačnej subjektívnej lehoty, pretože za dôvod obnovy konania považoval oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 23.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. dňa 25.06.2015 s tým, že 3 mesačná subjektívna lehota uplynula 25.09.2015.

8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadal, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 zo dňa 16.01.2019 tak, že zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.01.2017 Č.p.: SPOU-PO6-2017/000440 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

9. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť pre procesné pochybenie.

11. Predmetom kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SPOU-PO6-2017/000440 zo dňa 25.01.2017, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa , preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 7 písm. a) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Kasačný súd z predloženého súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 25.01.2017 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností osobný úrad, personálny odbor, ako orgán verejnej správy prvej inštancie, rozhodnutím Č.p.: SPOU-PO6- 2017/000440 podľa zamietlo návrh sťažovateľa Ing. L. T., bývalého príslušníka PZ, na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa , ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR Číslo: XXX zo dňa 26.06.2013, právoplatným dňa 14.10.2013, nakoľko tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty na jeho podanie.

13. Kasačný súd má za preukázané, že rozhodnutie Č.p.: SPOU-PO6-2017/000440 zo dňa 25.01.2017 obsahovalo poučenie, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať rozklad u ministra vnútra SR do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie rozkladu má odkladný účinok (, , a ).

14. Sťažovateľ rozklad voči uvedenému rozhodnutiu napriek poučeniu nepodal. Uvedené rozhodnutie napadol sťažovateľ správnou žalobou na krajskom súde, ktoré tvorilo predmet prieskumu.

15. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité dať do pozornosti, že zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy je v zásade preskúmateľná súdmi, avšak preskúmateľnosť je limitovaná ustanoveniami . K obmedzeniam, ktoré ustanovuje patrí aj predpoklad, že žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní vo veci prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je tým najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Pod riadnym opravným prostriedok je pritom nutné rozumieť taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Táto podmienka vychádza z chápania správneho súdnictva ako tzv. ultima ratio, teda posledného možného spôsobu nápravy. Rovnako je potrebné poukázať na princíp „práva patria bdelým“, t. j. pokiaľ má žalobca za to, že v jeho veci bolo nesprávne rozhodnuté, má možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o čom musí byť riadne poučený (sťažovateľ bol riadne poučený o lehote na podanie rozkladu ako aj o tom, na ktorý orgán má rozklad podať).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 zo dňa16.01.2019 podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v naznačenom smere a rozhodnúť.

17. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.

18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.