Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie sťažovateľky uznesením č. k. 7Cdo/245/2019 z 29. septembra 2020), ktoré jej bolo doručené 30. októbra 2020. II. 3. Sťažovateľkaopravný prostriedok, o ktorom rozhodol najvyšší súd odmietavým uznesením č. k. 7Cdo/245/2019 z 29. septembra 2020 doručeným sťažovateľke 30. októbra 2020. Z uvedeného

Ondrej Urban MBA, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 245/2019 z 29. septembra 2020 a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9odklad vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 245/2019 z 29. septembra 2020 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9 Co 140/2018

rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 223/2016, 3 Cdo 115/2016, 3 Cdo 144/2010, 5 MCdo 12/2011, 7 Cdo 245/2019. Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom ako aj súdom prvej inštancie71/2011, 5 MCdo 12/2011, 3 Cdo 223/2016, 3 Cdo 115/2016, 4 Cdo 102/2017, 7 Cdo 245/2019 nebolo možné potom vyhodnotiť ani ich rozdielnosť v súvislosti s dovolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 7 Cdo 245/2019-429 z 29. septembra 2020 (ďalej len „uznesenie z 29. septembra 2020“) tak

, považoval za absolútne neplatnú (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/245/2019 zo dňa 29.09.2020) a tým pádom za neplatný aj ďalší nadobúdací titul, na základeodkazuje na údajné závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/245/2019 zo dňa 29.09.2020. 45. Ďalší rozpor v odôvodnení súdu prvej inštancie videlinštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/245/2019 zo dňa 29.09.2020 uprednostnil zásadu nemo plus iuris nad ochranou dobrej

rozdielne stanoviská zjednotené neboli. Najvyšší súd SR v Uznesení sp. zn. 7Cdo/245/2019 zo dňa 9. septembra 2020 v bode 39. uviedol : „ K otázke vplyvu absolútnej