Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoZm-1-2021.pdf
PDF · 86.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoZm/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobkyne: U.. U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/X, XXX XX Š. - X., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, so sídlom Štefánikova 22, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 554, proti žalovanému: P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie zmenkovej sumy 9.300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Zm/18/2012-100 z 10. decembra 2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Prešov 9. novembra 2012 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.300,- eur a 6 % ročný úrok zo sumy 9.300,- eur od 29. septembra 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobkyňa návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila tým, že so žalovaným ako dlžníkom 29. septembra 2009 uzatvorila zmluvu o pôžičke na sumu 9.300,- eur, na základe ktorej poskytla žalovanému sumu vo výške 9.300,- eur a žalovaný podpísal vlastnú zmenku, za ktorú sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu 10. decembra 2009. Keďže žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke nesplnil, vyzvala ho na zaplatenie zmenkovej sumy. Žalovaný jej doteraz uvedenú sumu neuhradil.
2. Žalobkyňa v podaní z 2. februára 2014 okrem iného uviedla, že originál predmetnej zmenky sa nachádza na Okresnom súde Prešov, pričom súdu bol predložený v konaní vedenom pod sp. zn. 19Zm/117/2013 tak, ako je to podrobne opísané v jej žiadosti o prešetrenie vydania zmenkového platobného rozkazu zo 16. decembra 2013. Originály zmeniek odovzdal jej manžel U.. R. P. osobne na podateľni Okresného súdu Prešov. Ako prílohy tohto podania žalobkyňa predložila súdu fotokópiu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou ako veriteľkou a obchodnou spoločnosťou V. W., F.. E.. D.. ako dlžníkom 29. septembra 2009, fotokópiu príjmového pokladničného dokladu dlžníka na sumu 9.300,- eur, ktorý 29. septembra 2009 podpísal žalovaný a fotokópiu zmenky bez protestu na sumu 9.300,- eur z 29. septembra 2009, ktorú podpísal žalovaný ako fyzická osoba.
3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.300,- eur a 6 % ročný úrok zo sumy 9.300,- eur od 10. decembra 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článku I. § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa ako veriteľka a obchodná spoločnosť V. W., F.. E.. D.. konajúca prostredníctvom žalovaného ako konateľa ako dlžníčka uzatvorili 29. septembra 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalobkyňa obchodnej spoločnosti V. W., F.. E.. D.. pôžičku vo výške 9.300,- eur. Na zabezpečenie tohto záväzku žalovaný vystavil a podpísal vlastnú zmenku, na ktorú sa zaviazal zaplatiť 10. decembra 2009 sumu 9.300,- eur, ak obchodná spoločnosť V. W., F.. E.. D.. nevráti požičané peniaze vo výške 9.300,- eur. Keďže obchodná spoločnosť V. W., F.. E.. D.. si svoje povinnosti nesplnila, žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy. Žalovaný však doteraz zmenkovú sumu žalobkyni neuhradil.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný doposiaľ dlhuje žalobkyni zmenkovú sumu 9.300,- eur. Preto žalobe o zaplatenie zmenkovej sumy 9.300,- eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobkyne. Keďže počnúc dňom splatnosti zmenky vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 % úrok súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie žalobkyňou uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 9.300,- eur za obdobie od 10. decembra 2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku, t. j. v časti týkajúcej sa zaplatenia 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 9.300,- eur za obdobie od 29. septembra 2009 do 9. decembra 2009 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že C.. U. Š. v marci 2011 finančne odškodnil všetkých klientov, ktorí poskytli finančnú pôžičku obchodnej spoločnosti V. W., F.. E.. D.. na obchodovanie na trhu s finančnými derivátmi tým spôsobom, že odkúpil pohľadávky jednotlivých klientov spoločnosti V. W., F.. E.. D.. a že aj žalobkyňa bola C.. U. Š. finančne uspokojená. Súd sa pokúsil zabezpečiť na pojednávaní účasť žalovaným navrhnutého svedka C.. U. Š. a predvolával ho z adresy P. G. XXX, XXX XX G. U., ktorú zistil zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním a obchodnou spoločnosťou V. W., F.. E.. D.., ktorú súdu predložil žalovaný, avšak zásielka sa súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a s ohľadom na nepatrný neúspech žalobkyne priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaviazal C.. U. Š. vrátiť mu 90.000,- eur a že peniaze od žalobkyne preukázateľne skončili u C.. U. Š., ktorý mu ich mal vrátiť do 31. decembra 2010. Peniaze od žalobkyne boli použité na obchodovanie na trhu s finančnými derivátmi a preukázateľne ich dal C.. U. Š., ktorý zavádzal vyšetrovateľa pri svojom výsluchu tvrdením, že odkúpil pohľadávku žalobkyne a čiastočne ju vyplatil. Tvrdil, že predmetnú sumu je ochotný žalobkyni vrátiť za predpokladu, že aj jemu C.. U. Š. vráti 90.000,- eur tak, ako sa k tomu zaviazal v zmluve, ktorú predložil súdu. Ak bude súd trvať na tom, aby predmetnú sumu žalobkyni vrátil bez toho, aby mu peniaze vrátil C.. U. Š., požiada súd o vyhlásenie osobného bankrotu. Za nemysliteľné považoval, aby v právnom štáte znášal dôsledky zlého obchodu niekoho iného len on sám.
10. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 21Zm/18/2012-105 zo 14. júla 2020 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Zm/18/2012-100 doručené súdu 6. mája 2020 tak, že: 1. uvedie, v akom rozsahu rozhodnutie napáda; 2. uvedie, čoho sa domáha; 3. predloží doplnené podanie doručené súdu 6. mája 2020 v potrebnom počte rovnopisov; 4. predloží doplnené podanie v potrebnom počte rovnopisov. Zároveň súd týmto uznesením žalovaného upozornil, že ak odvolanie v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví, podanie postúpi na Krajský súd v Prešove a ten v prípade, ak pre uvedené nedostatky nebude možné v konaní pokračovať, takéto podanie odmietne.
11. Žalovaný odvolanie na výzvu súdu prvej inštancie nedoplnil.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil odvolanie žalovaného ako neobsahujúce náležitosti upravené v ustanovení § 363 CSP a upozorňoval žalovaného na možnosť, že odvolací súd toto jeho odvolanie z dôvodov ustanovených v § 386 písm. d) CSP odmietne, odvolací súd po oboznámení sa s jeho obsahom dospel k záveru, že aj keď je odvolanie obsahovo stručné, z jeho obsahu možno vyvodiť jeho náležitosti v súlade s civilným sporovým poriadkom.
17. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaviazal C.. U. Š. vrátiť mu 90.000,- eur, odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní sa žalobkyňa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 9.300,- eur s príslušenstvom a súd prvej inštancie postupujúc v súlade s ustanovením § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je viazaný žalobným návrhom žalobcu, môže rozhodovať a rozhodnúť iba o nároku uplatnenom žalobkyňou. Ak teda žalovaný chce, aby súd zaviazal C.. U. Š. na vrátenie 90.000,- eur, musí podať samostatný návrh na vydanie platobného rozkazu alebo žalobu voči menovanému, ktorým, resp. ktorou sa bude domáhať zaplatenie predmetnej sumy.
18. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že peniaze od žalobkyne preukázateľné skončili u C.. U. Š., resp. že peniaze dal preukázateľne C.. U. Š., odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný síce vo svojom vyjadrení z 28. decembra 2017 navrhol výsluch svedka C.. U. Š., avšak jeho prítomnosť nezabezpečil. V tomto dôsledku ho predvolával súd prvej inštancie, a to z adresy, ktorú zistil zo súdneho spisu, odkiaľ sa mu táto zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy. Keďže prítomnosť svedka na pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť ani súdu, súd tento dôkaz nemohol úspešne vykonať. V zmysle zákonných ustanovení civilného sporového poriadku o dôkazných prostriedkoch nebolo povinnosťou súdu zabezpečovať prítomnosť svedka z inej ako ním zistenej adresy a bolo na strane žalovaného zabezpečiť podmienky pre úspešné vykonanie tohto dôkazného prostriedku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal zo strany žalovaného za preukázané odovzdanie peňazí tomuto svedkovi.
19. Čo sa týka podmienky vymienenej žalovaným, že prisúdenú sumu žalobkyni vráti za predpokladu, že aj jemu C.. U. Š. vráti 90.000,- eur, odvolací súd považuje túto podmienku žalovaného v súvislosti so súdom prvej inštancie mu uloženou povinnosťou za irelevantnú, pretože žalovaný sa na zaplatenie zmenkovej sumy žalobkyni zaviazal vystavením a podpísaním vlastnej zmenky a tejto svojej povinnosti sa nemôže zbaviť len na základe toho, že podľa jeho názoru mu niekto iný dlhuje nejakú sumu.
20. Rovnako ako bezvýznamnú hodnotí odvolací súd argumentáciu žalovaného, že požiada o vyhlásenie osobného bankrotu. Na druhej strane odvolací súd nemôže odvolateľovi nijako zabrániť v tom, aby príslušnému súdu podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).