Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/32/2020

Identifikačné číslo spisu: 7115010879 Dátum vydania rozhodnutia: 14.10.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7115010879.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 14. októbra 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného V. U. pre prečin krádeže podľa , o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podanom proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 15. októbra 2018, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 15. októbra 2018 bol obvinený V. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa , pre skutok, že:

- v S. v presne nezistenej dobe od 17.00 hod. dňa 27.1.2015 do 07.45 hod. dňa 28.1.2015 na parkovisku na Z. T. č. X, rozbil sklenenú výplň ľavých zadných dverí zaparkovaného osobného motorového vozidla typu Škoda Octavia, ev. č. XTX XXXX, vnikol do vozidla a odcudzil sadu Gola kľúčov a peňaženku s finančnou hotovosťou, čím pre X. S. spôsobil škodu vo výške 143,51 € a poškodením vozidla škodu vo výške 195,21 €, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 29.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol odsúdený za prečin krádeže podľa , .

Okresný súd postupom podľa upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie „trestným rozkazom“ Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18. júna 2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26. júna 2018, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. „6T/145/2012“ bol zrušený, pretože pokladá trest, uložený skorším rozsudkom, na ochranu spoločnosti

a nápravu páchateľa za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu podľa , pretože týmto rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ust. a , o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len ZEZR) v neprospech obv. V. U..

Minister spravodlivosti v dovolaní uviedol nasledovné: „Podľa v trestnej veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. na podnet JUDr. J. O., podávam dovolanie proti rozsudku z 15.10.2018 (právoplatné tým istým dňom), z dôvodu podľa § , pretože týmto rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach , a , o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obv. V. U., nar. X.X.XXXX. Okresný súd Košice I, sp. zn. rozsudkom z 15.10.2018 uznal obv. V. U. za vinného z prečinu krádeže podľa , Tr. zák. Podľa Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26.6.2018, PPl toho istého dňa, ktorým bol podľa , , Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obv. V. U. bol na územie SR vydaný z Veľkej Británie 4.4.2018 na základe európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len EZR) z 20.10.2016 vydaného v konaní Okresného súdu Košice II, sp. zn. . Dňa 24.9.2018 bol v ÚVV a ÚVTOS Košice zrealizovaný výsluch obv. V. U., kde bol poučený o tom, v čom spočíva zásada špeciality, že odsúdený môže dať súhlas na trestné stíhanie pre iné trestné veci, pre ktoré na základe EZR nebol vydaný, resp. nemusí dať súhlas k iným trestným stíhaniam. Samosudca JUDr. Michal Polák oboznámil odsúdeného s rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 26.6.2018, kde bol odsúdený uznaný za vinného zo zločinu lúpeže, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov podľa Tr. zák. Taktiež bol oboznámený s rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 24.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.5.2018, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo zločinu krádeže, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, kde zároveň bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Košice II, sp. zn. , kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, pre ktorý bol aj vydaný EZR. Taktiež bol odsúdený oboznámený s trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. z 20.7.2015, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Obv. V. U. uviedol, že sa nevzdáva zásady špeciality. Chce, aby v uvedených veciach bol vyžiadaný súhlas s jeho trestným stíhaním. Tresty chce vykonávať v Anglicku, nakoľko tam má rodinu. Zároveň uviedol, že v priebehu celého trestného stíhania v týchto veciach ho nikto nikdy nepoučil o zásade špeciality. Trestný rozkaz bol obv. U. doručený do ÚVV a ÚVTOS Košice dňa 29.6.2018. Proti rozkazu podal na Okresný súdu Košice I dňa 6.7.2018 odpor. Okresný súd Košice I, sp. zn. rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 15.10.2018. Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný. Potrebným súhlasom na trestné stíhanie v zmysle je treba rozumieť aj rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu a o vydaní obvineného na trestné stíhanie, ak sa obvinený zdržiaval v cudzine. Musí ísť o vydanie na trestné stíhanie za konkrétny skutok a trestný čin. Za iný trestný čin spáchaný pred vydaním, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, nesmie byť vydaná osoba stíhaná, odsúdená, ani jej nemôže byť obmedzená osobná sloboda. Podľa ustanovenia dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 15.10.2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení

a , o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obv. V. U., nar. X.X.XXXX a je teda naplnený dovolací dôvod v zmysle . V danej veci je preto potrebné, aby si Okresný súd Košice I vyžiadal dodatočný súhlas a následne vykonal trestné konanie procesne súladným spôsobom. Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1) podľa vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 15.10.2018 (právoplatné tým istým dňom), a konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení , a , o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obv. V. U., 2) podľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 15.10.2018 zrušil, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. 3) podľa Okresnému súdu Košice I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol“.

K dovolaniu ministra spravodlivosti sa vyjadril prokurátor nasledovne: „Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného 15.10.2018, vedeného pod sp. zn. vyplýva, že samosudca v úvode skonštatoval, že bol vydaný EZR pod sp. zn. , kde sa obžalovaný 24.09.2018 vyjadril, že sa nevzdáva zásady špeciality a že na nej trvá. V nadväznosti na otázku samosudcu, aby sa po porade s obhajkyňou v trestnej veci vedenej pod sp. zn. obžalovaný vyjadril ku skutku z 28.01.2015, tento po porade uviedol, že v tejto konkrétnej veci sa vzdáva zásady špeciality, pretože je to pre neho výhodnejšie, ak vezme do úvahy ukladanie trestov, tak ako sú uvedené v . Vyššie uvedené vzdanie sa zásady špeciality, učinené na hlavnom pojednávaní konanom 15.10.2018, teda v danom prípade ad hoc znamená výnimku z uplatnenia zásady špeciality legálne zakotvenú v ustanovení zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že vo veci vedenej pod sp. zn. Okresný súd Košice I postupom podľa upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 26.06.2018, právoplatného identického dňa. K upusteniu od uloženia súhrnného trestu došlo vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré je taktiež, ako to vyplýva i zo samotného dovolania ministra spravodlivosti, napadnuté dovolaním a možno predpokladať, že bude zrušené akceptujúc porušenie zásady špeciality, keďže obvinený V. U. sa vo všetkých ostatných prípadoch nevzdal zásady špeciality (okrem trestnej veci pod. sp. zn. ). V rade druhom nedošlo k uloženiu súhrnného trestu postupom podľa , a teda postupom podľa nedošlo k zrušeniu výroku o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom (sp. zn. z 18.06.2012), ale k upusteniu od jeho uloženia, pretože trest uložený rozsudkom sp. zn. bol okresným súdom považovaný na nápravu obvineného a ochranu spoločnosti za dostatočný. S takto uloženým trestom v konaní pod sp. zn. sa bude možné, vzhľadom na vyššie uvedené, vysporiadať jedine prostredníctvom návrhu na obnovu konania, keďže po zrušení rozhodnutia sp. zn. z 18.06.2018 dovolacím súdom by boli naplnené podmienky jej uplatnenia, legálne zakotvené v ustanovení . Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že dovolací dôvod podľa nie je naplnený, preto navrhujem, aby dovolací súd postupom podľa dovolanie odmietol“.

Na vyjadrenie prokurátora reagoval minister spravodlivosti takto: „Dovolanie v prospech obv. V. U. bolo podané na základe podnetu predsedu senátu Okresného súdu Košice I, JUDr. Ladislava Bujňáka a to v konaniach Okresného súdu Košice I, sp. zn. a a v konaní Okresného súdu Košice II, sp. zn. . K veci boli vyžiadané trestné spisy, ktorých prieskumom bolo potvrdené porušenie zásady špeciality a teda naplnenie dovolacieho dôvodu podľa vo všetkých napadnutých konaniach. Konkrétne ku konaniu Okresného súdu Košice I, sp. zn. poukazujem na úradný záznam Okresnej prokuratúry Košice I - v spise č. l. 235 z 5.11.2018, t. j. po dátume hlavného pojednávania, na ktoré poukazuje prokurátor JUDr. Derco, kde citujem „Bolo zistené, že odsúdený V. U. sa nevzdal práva

špeciality v zmysle ustanovenia o európskom zatýkacom rozkaze a nedošlo ani k postupu podľa ustanovenia , resp. ustanovenia o európskom zatýkacom rozkaze. Vzhľadom na uvedené je potrebné tieto zistené skutočnosti signalizovať Okresnému súdu Košice I k spisovým značkám (OP KE sp. zn. ), a (OP KE I sp. zn. ), Okresnému súdu Košice II k spisovým značkám a , ako aj Okresnej prokuratúre Košice II s tým, aby došlo k zosúladeniu uvedených vecí s citovanými ustanoveniami o európskom zatýkacom rozkaze.“ Úradný záznam vyhotovil prokurátor JUDr. Karol Hajduček. Z vykonaného prieskumu sme nezistili skutočnosti, ktoré tvrdí prokurátor JUDr. Derco a vzhľadom na to, že trestný spis už nemáme k dispozícii, nie je možné preveriť, či je takéto vyhlásenie obv. U. súčasťou trestného spisu, ktorý sme mali k dispozícii. Porušenie zásady špeciality v konaní Okresného súdu Košice I však bolo konštatované tak ministerstvom spravodlivosti, ako aj okresným súdom a samotnou Okresnou prokuratúrou Košice I. Vzhľadom na vyššie uvedené preto zotrvávame na podanom dovolaní v konaní Okresného súdu Košice I, sp. zn. v nezmenenom znení“.

K dovolaniu sa vyjadril aj obvinený: „Súhlasím s dovolaním ministra spravodlivosti z 19.3.2020 vo vzťahu ku konaniu vo veci vedenej pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I, ktoré vo svojom právoplatnom rozhodnutí rozsudkom Okresného súdu Košice I z 15.10.2018 vychádza zo záveru odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26.6.2018. Týmto rozsudkom súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu. Nakoľko možno predpokladať, že toto rozhodnutie bude zrušené, akceptujúc dovolanie ministra spravodlivosti SR vo veci porušenia zásady špeciality. Vychádzajúc z týchto predpokladov bude zrušený základný predpoklad a jediný, o ktorý sa súd opieral pri rozhodovaní vo veci, týmto vzniká nová, predtým neexistujúca skutočnosť, zadávajúca možnosť obnovy konania uvedená v § 394 ods. 1 „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“. Vychádzajúc z dôvodov uvedených v predošlom, by bolo i moje zotrvávanie na „vzdaní sa zásady špeciality“ v uvedenej veci konkrétne a v ostatných nie, bezpredmetné, nakoľko v danej veci sa musí konať, po zrušení rozsudku vo veci sp. zn. a . Z tohto dôvodu bude moje konanie a postoj vo všetkých trestných veciach napádaných zmieneným dovolaním, smerovať ku prevzatiu jednotlivých konaní do jedného konania a uloženia súhrnného trestu podľa , , , , “.

Obvinený ďalej prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol: „Po porade s klientom uvádzam, že klient si nespomína, že by bol v priebehu hlavného pojednávania riadne poučený o uplatnení zásady špeciality a o dôsledkoch vzdania sa tejto zásady. Na veci nič nemení tá skutočnosť, že obvinený bol v priebehu hlavného pojednávania zastúpený obhajcom. Porušenie zákonného ustanovenia o neprípustnosti trestného stíhania bez potrebného súhlasu a poučeniu o tomto súhlase, zakladá dovolací dôvod podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Som toho názoru, že okresný súd riadne nepoučil obvineného o dôsledkoch uplatnenia zásady špeciality, čím došlo k porušeniu ustanovení a Zákona o európskom zatýkacom rozkaze, v neprospech obvineného V. U.“.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané osobou oprávnenou ( ), v zákonnej lehote ( ), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (, ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných

rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v .

Najvyšší súd zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania ( ).

Dovolací súd prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí, so zameraním na dôvod dovolania podľa , ktorý ako jediný dôvod dovolania uplatnil minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dovolací súd tak preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým minister spravodlivosti podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku ( ).

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa § 31 ods. 1 ZEZR osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval.

Podľa § 31 ods. 2 písm. f) ZEZR ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality podľa ods. 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaní.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestné poriadku.

K označenému dovolaciemu dôvodu najvyšší súd poznamenáva, že tento je naplnený vtedy ak sa viedlo proti obvinenému trestné stíhanie hoci bolo neprípustné - . Trestné stíhanie ( ) je úsek trestného konania od začatia trestného stíhania - Trestného

poriadku až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní.

Potrebným súhlasom na trestné stíhanie v zmysle treba rozumieť aj rozhodnutie príslušného orgánu cudzieho štátu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu o vydaní obvineného na trestné stíhanie za konkrétny skutok a trestný čin alebo na výkon trestu za konkrétny skutok (tento prípad), ak sa obvinený zdržiaval v cudzine. Za iný trestný čin spáchaný pred vydaním obvinenej osoby, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, nesmie byť vydaná osoba stíhaná, odsúdená, ani nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda (R 56/2013- I.)

Z pripojených spisov a predloženého spisu vyplýva nasledovné:

- Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 5. marca 2015, právoplatným 28. marca 2015, bol obvinený V. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

- Vo veci Okresného súdu Košice II, sp. zn. bol 20 októbra 2016 vydaný európsky zatýkací rozkaz (č. l. 95 - 103) výlučne a len za účelom vydania obv. V. U. do Slovenskej republiky na výkon trestu odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov (str. 2 - 3 EZR) uložený mu Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 5. marca 2015, právoplatným 28. marca 2015.

- Dňa 26. marca 2018 justičný orgán Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska - Westminster Magistrates Court povolil vydanie obv. V. U. do Slovenskej republiky na výkon trestu odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov uložený mu Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 5. marca 2015, právoplatným 28. marca 2015 (č. l. 138).

- Dňa 4. apríla 2018 bol menovaný dopravený na územie Slovenskej republiky a umiestnený do ÚVV a ÚVTOS Košice na výkon trestu odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov uložený mu Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 5. marca 2015, právoplatným 28. marca 2015 (č. l. 139).

- Zo správy Národnej ústredne SIRENE (č. l. 160) vyplýva, že obv. V. U. sa v konaní pred justičným orgánom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nevzdal zásady špeciality.

- Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18. júna 2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26. júna 2018, bol obvinený V. U. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa , , , za čo mu bol uložený (správne) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený (správne) výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 29. januára 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

- V predmetnej trestnej veci (sp. zn. ) vykonal samosudca Okresného súdu Košice I 15. októbra 2018 hlavné pojednávanie (č. l. 118-124), ktorého sa osobne zúčastnil aj obvinený V. U.. V rámci tohto hlavného pojednávania sa obvinený vzdal zásady špeciality. Doslova uviedol: „V tejto konkrétnej veci sa vzdávam zásady špeciality, pretože je to pre mňa výhodnejšie, ak vezmem do úvahy ukladanie trestov tak, ako sú uvedené v “ (č. l. 120).

Následne na tom istom hlavnom pojednávaní súd postupom podľa prijal vyhlásenie obvineného V. U. o tom, že je vinný a vyhlásil rozsudok (sp. zn. ), ktorým uznal menovaného za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa , a upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu

Košice II, sp. zn. z 18. júna 2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26. júna 2018.

Najvyšší súd poznamenáva, že okresný súd v predmetnej veci, v konaní pod sp. zn. , nepochybil v procesnom postupe, pretože bolo rešpektované ust. ZEZR. Nedošlo tak k porušeniu zásady špeciality a preto nemohlo dôjsť ani k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa .

+ + +

Nad rámec nevyhnutného a obiter dictum najvyšší súd poznamenáva:

Okresný súd Košice I v rozsudku pod sp. zn. z 15. októbra 2018 (ktorý je predmetom tohto dovolania) nesprávne upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. , pretože medzi skutkom z 28. januára 2015 - v konaní pod sp. zn. a skutkom zo 6. apríla 2012 - ktorý je predmetom konania vo veci pod sp. zn. , neexistuje viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh bol totižto pretrhnutý rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 29. januára 2013. Treba si totižto uvedomiť, že upustiť od uloženia súhrnného trestu možno len vtedy, ak sú splnené podmienky na jeho uloženie a to v predmetnej veci (sp. zn. ) vo vzťahu k rozsudku pod sp. zn. nebolo splnené.

Okresný súd Košice I v konaní pod sp. zn. , ak už chcel upustiť od uloženia súhrnného trestu, mohol tak urobiť len vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 24. mája 2018, týkajúci sa skutku z 3. mája 2014, ktorý je vo viacčinnom súbehu so skutkom z 28. januára 2015 - vec pod sp. zn. .

Pochybenie Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k inému rozsudku () ako správne malo byť upustené ( z 29. januára 2013), nebolo predmetom tohto dovolacieho konania, pretože minister spravodlivosti, ani formálne ( ) ani materiálne (v obsahu dovolania), takéto pochybenie nevytýkal a preto najvyšší súd viazaný dovolacím dôvodom - a obsahom dovolania zodpovedajúcemu len tomuto dovolaciemu dôvodu, nemohol ísť nad rámec návrhu v dovolaní a zrušiť rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 15. októbra 2018 z iného dôvodu, ktorý nebol prezentovaný v dovolaní.

Okrem toho najvyšší súd rozsudkom pod sp. zn. zo 14. októbra 2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 26. júna 2018, v dôsledku čoho ostal v platnosti neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18. júna 2015. Krajský súd v Košiciach bude musieť vo veci konať a ak dostane dodatočný súhlas, bude môcť aj rozhodnúť. Ak nie, trestné stíhanie bude musieť byť zastavené podľa , . Tak sa rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 18. júna 2015 už neobjaví na časovej osi súhrnného trestu - nebude existovať právoplatne odsudzujúci rozsudok. Ak dôjde k odsúdeniu vo veci pod sp. zn. , tak či tak toto odsúdenie sa nijako nedotýka otázok súvisiacich so súhrnným trestom vo vzťahu ku konaniu pod sp. zn. - viď. vyššie.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 14. októbra 2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 24. mája 2018 (skutok z 3. mája 2014). Ak by prípadne došlo k odsúdeniu obvineného vo veci pod sp. zn. a zrejme k uloženiu spoločného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. , potom by mohol Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. , uvažovať o upustení od uloženia súhrnného trestu, práve a len k právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku vo veci pod sp. zn. , pretože medzi skutkom z 28. januára 2015 - konanie vo veci pod sp. zn. a skutkom z 3. mája 2014 - konanie vo veci pod sp. zn. , existuje viacčinný súbeh.

Predpokladom na takýto postup by ale bolo zrušenie rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 15. októbra 2018, na základe mimoriadneho opravného prostriedku - teraz k tomu nemohlo dôjsť - viď. vyššie. Ak by v konaní nebol udelený dodatočný súhlas, aj toto konanie musí byť zastavené a tak de iure „zanikne“ viacčinný súbeh medzi skutkami z 28. januára 2015

- konanie vo veci pod sp. zn. a z 3. mája 2014 - konanie vo veci pod sp. zn. .

Nastala by tak situácia, že v konaní pod sp. zn. by bolo nutné ukladať súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. , čo by ale znamenalo rozhodnutie v neprospech obvineného V. U., keďže súhrnný trest musí byť prísnejší ako pôvodný trest.

K tomu ale nemôže dôjsť, pretože súd prípadne opätovne konajúci vo veci pod sp. zn. by bol viazaný zásadou zákazu reformatio in peius, a tak či tak by mu neostalo iné, len upustiť od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. .

S ohľadom na neistý výsledok konania vo veciach Okresného súdu Košice II, sp. zn. a Okresného súdu Košice I, sp. zn. , nie je v súčasnom štádiu konania ani vhodné uvažovať o prípadnom zrušení právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 15. októbra 2018.

S ohľadom na vyššie uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.