Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/83/2020

Identifikačné číslo spisu: 4119010116 Dátum vydania rozhodnutia: 14.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4119010116.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta na neverejnom zasadnutí 14. januára 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného H. Y., pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , písmeno a), písmeno b), a iné, o dovolaní obvineného H. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 1. októbra 2019, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa písmeno c) dovolanie obvineného H. Y. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 5. júna 2019, sp. zn. , bol obvinený uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa , písmeno a), písmeno b) s poukazom na písmeno a) a písmeno c) v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa a s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti I. stupňového rozsudku.

Okresný súd obvinenému za spáchanie predmetných trestných činov uložil podľa , nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa , zistiac priťažujúcu okolnosť podľa písmeno h) , s použitím , a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa písmeno a) ho zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno c), písmeno d) a , mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa ho zaviazal nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., spôsobenú škodu vo výške 785,11 eur.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 1. októbra 2019, sp. zn. , podľa písmeno b), písmeno d) zrušil napadnutý rozsudok a podľa obvineného uznal vinným zo zločinu znásilnenia podľa , písmeno a), písmeno b) , s poukazom na písmeno a) a písmeno c) , s poukazom na ustanovenie , v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa .

Za to mu uložil totožný trest s rovnakým zaradením do ústavu na výkon trestu, taktiež mu uložil totožné ochranné liečenie a rovnako rozhodol v rámci adhézneho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Ľubomíra Škulu dovolanie (doručené okresnému súdu 10. septembra 2020), z dôvodov podľa písmeno c), písmeno g) tvrdiac, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V dovolaní namietal, že poškodenú neznásilnil, došlo k dobrovoľnému pohlavnému styku, pričom až následne sa jej vyhrážal a ublížil jej na zdraví. Spočiatku nemal obhajcu, bol v Maďarsku, pričom malo byť vedené konanie ako proti ušlému, nebola mu umožnená konfrontácia s poškodenou.

Rozhodnutie je založené na dôkazoch nevykonaných zákonným spôsobom, pretože súd na odstránenie rozporov čítal výpovede z prípravného konania, tak pri jeho, ako aj výsluchu poškodenej.

V konaní, preto neboli vykonané dôkazy tak, aby súdu umožnili spravodlivo rozhodnúť a neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného ohľadom zločinu znásilnenia podľa , písmeno a), písmeno b) .

Žiadal, aby dovolací súd dovolaniu vyhovel, vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvody dovolania opierajú a zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 1. októbra 2019, sp. zn. a podľa okolností prípadu aj rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 5. júna 2019, sp. zn. 33Tk/l/2019 v časti viny a trestu pre zločin znásilnenia a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra sa k dovolaniu vyjadril tak, že poškodená bola riadne a zákonne vypočutá v postavení obzvlášť zraniteľnej osoby ( ), pričom konfrontácia je vylúčená v zmysle . Napokon táto bola vypočutá na hlavnom pojednávaní aj za prítomnosti obvineného a jeho obhajcu. Výpovede obvineného i poškodenej boli prečítané v súlade s ustanovením .

Záverom vyjadrenia krajský prokurátor vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a dovolanie navrhol na neverejnom zasadnutí podľa písmeno c) odmietnuť.

Taktiež poškodená považuje rozsudok krajského súdu za zákonný, považuje dovolanie obvineného za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť (vyjadrenie doručené okresnému súdu 29. septembra 2020).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je prípustné [, písmeno a) ], bolo podané oprávnenou osobou [ písmeno b) ], v zákonom stanovenej lehote ( ) a na zákonom určenom mieste ( ), a súčasne spĺňa podmienky podľa , , ako aj obsahové náležitosti uvedené v a nie je dôvod na postup podľa písmeno a), písmeno b), písmeno d), písmeno e), ani písmeno f) .

Najvyšší súd v prvom rade opakuje, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba ešte poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa .

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa písmeno c) alebo zamietne podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle .

K dovolaciemu dôvodu podľa písmeno c) .

Podľa písmeno c) , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v a Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v . Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania [ písmeno c) ]. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle písmeno c) , nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa , resp. práva podľa . Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa písmeno c) , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle písmeno i) , ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).

Dôvod dovolania podľa písmeno c) vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (

), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (, ). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť ( ), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( ). Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle písmeno c) (R 116/2014).

Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že nemal od začatia trestného stíhania obhajcu, čo ani nebolo potrebné do doby, kedy obhajoba bola povinná a obvinený počas uvedenej doby obhajcu mal, a tento vykonával svoje povinnosti obhajcu v súlade so zákonom.

Obvinený, ako aj obhajca zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Najvyšší súd, je preto toho názoru, že právo dovolateľa na obhajobu nebolo v základnom konaní porušené. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle písmeno c) nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. pri uplatnení oprávnenia podľa (R 14/2015). Podmienky na konanie ako proti ušlému neboli splnené, aj keď sa obvinený určitý čas zdržiaval v Maďarsku.

Podľa písmeno g) , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné poznamenať, že ho možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno úspešne uplatňovať aj nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ale len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť iba vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje.

Logicky z toho vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle písmeno g) len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa písmeno g) . Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , odsek 3 písmeno d) Dohovoru by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší p. Holandsku, Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie).

Čítanie zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne - poškodenej prebehlo na návrh prokurátora v súlade s ustanovením a nejde v danom prípade o nezákonné vykonanie

dôkazu.

Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že nie sú naplnené dôvody dovolania v zmysle , a preto najvyšší súd podľa písmeno c) dovolanie obvineného H. Y. na neverejnom zasadnutí, ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.