Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-184-2021.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/184/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. E. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťa rodičov: matky I. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na ulici A. P. č. XXX a otca E. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. č. XX zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom kancelárie v Michalovciach na Štefánikovej ulici č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/117/2020 - 105 zo dňa 23.3.2021 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného.
II. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné od otca E. E., nar. XX.X.XXXX pre mal. A. E., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 9.6.2020 do 23.3.2021 v sume 665 Eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/208/2017 - 85 zo dňa 25.1.2018 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. Dávida zo sumy 80 Eur na sumu 150 Eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke počnúc dňom 9.6.2020. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 9.6.2020 do 23.3.2021 v sume 700 Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním bolo preukázané, že na strane mal. A. došlo k zmene pomerov, jeho odôvodnené potreby sa zvýšili najmä jeho nástupom na strednú školu, ale aj jeho fyzickým rastom, s čím sú spojené zvýšené výdavky na nákup ošatenia, obuvi, stravy a rozšíril sa aj okruh jeho záujmov. Po zrátaní výdavkov na úhradu bývania a stravy matka potrebuje vynaložiť na maloletého cca. 200 Eur mesačne. Ďalšie mesačné výdavky na maloletého sú obedy v školskej jedálni v sume 32 Eur, nákup školských pomôcok, kníh a zošitov 30 Eur, vreckové 40 Eur a ďalšie mimoškolské aktivity, krúžky a kultúrne vyžitie, prirátať treba aj výdavky na ošatenie a hygienu. Konštatoval, že výživné v sume 80 Eur mesačne v súčasnosti nepostačuje na výchovu a výživu maloletého v jeho veku. Poukázal na to, že na zvýšených potrebách maloletých detí sa majú podieľať obaja rodičia, avšak pri ustanovovaní miery povinnosti každého rodiča treba zohľadniť aj skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danom prípade mal preukázané, že matka zabezpečuje maloletému osobnú
starostlivosť v plnej miere. Otec sa s maloletým stýka len sporadicky. Okrem bežného výživného na jeho výživu žiadnym iným spôsobom neprispieva. Súd prvej inštancie prihliadol na výdavky otca, ako aj na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. E. (nar. XX.X.XXXX), pričom zohľadnil skutočnosť, že výdavky na maloleté dieťa vo veku 2 rokov a 15 rokov sú značne rozdielne. Napriek oficiálnym dokladom od zamestnávateľov otca, otec deklaroval, že jeho mesačný príjem z pracovnej činnosti je 650 - 700 Eur. Zároveň je poberateľom invalidného dôchodku v sume 200 Eur a rodičovského príspevku 270 Eur. Taktiež mal preukázané, že manželka otca poberá opatrovateľský príspevok (476 Eur) a manželkina dospelá dcéra invalidný dôchodok. Teda všetci dospelí členovia domácnosti majú zabezpečený stály príjem. Preto účelové tvrdenia otca o tom, že rodičovský príspevok je určený len na potreby jeho mal. syna E. a príjmy jeho manželky len na potreby jej ťažko chorej dcéry súd prvej inštancie nebral do úvahy. Uviedol, že otec je povinný sa postarať výživou rovnako o svojho mal. syna E. ako aj o svojho mal. syna A.. Aj mal. A. je v súčasnosti odkázaný len na výživu zo strany svojich rodičov, keďže ešte nie je schopný sa samostatne živiť. Konštatoval, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Neprihliada sa na výdavky povinného, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, ako sú úvery, poistky, náklady na mobilný telefón a exekúcie. Zároveň uviedol, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Právne uzavrel, že zvýšenie výživného na sumu 150 Eur mesačne na mal. A. zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam otca prispievať na jeho výživu v tejto výške. Keďže zvýšením výživného otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vypočítal na sumu 700 Eur, umožnil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Namietal, že jeho finančná situácia sa od poslednej úpravy výživného nijako nezlepšila. Zvýšenie výživného na sumu 150 Eur mesačne nezodpovedá jeho možnostiam. Pripustil, že na strane mal. A. nástupom na strednú školu došlo ku zmene pomerov, preto je vzhľadom na svoje objektívne možnosti ochotný pristúpiť na zvýšenie výživného maximálne na 100 Eur mesačne. Doplnil aj nové dôkazy preukazujúce jeho ďalšie výdavky, a to platobný kalendár na rok 2021 za mesačné platby za internet v sume 15 Eur mesačne, ako aj platobný doklad SIPO, z ktorého vyplýva nedoplatok za plyn v sume 380,61 Eur. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil, že okrem výživného na mal. A. sa stará aj o mal. syna E., taktiež o maloletého syna jeho manželky J. Q. a plnoletú dcéru manželky U. Q., ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Poukázal aj na to, že manželka je nezamestnaná, poberá iba opatrovateľský príspevok na opatrovanie dcéry U., ktorá je odkázaná na jej opatrovanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na svojom návrhu, navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože jej príjem je nedostačujúci na pokrytie nákladov mal. A. a domácnosti.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca ako aj k vyjadreniu matky uviedol, že zastáva názor, že je právom maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, ktorí sú povinní prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko rozhodnutie vychádza z aktuálnych skutočností a reálnych príjmov otca a zvýšenie výživného sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že s ich vyjadreniami sa nestotožňuje, trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní. Je toho názoru, že súdom určené výživné v sume 150 Eur mesačne je neprimerané s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 15. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že zmena takýchto pomerov nastala predovšetkým u mal. A., ktorý v čase pôvodného rozhodnutia (r. 2018) mal 13 rokov a bol žiakom základnej školy, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal 16 rokov a bol už študentom strednej školy. Matke sa zvýšil príjem zo sumy 430 Eur na 570 Eur mesačne. Podstatná zmena nastala u otca, u ktorého došlo k zvýšeniu mzdy zo sumy 400 Eur mesačne na sumu 650 až 700 Eur mesačne + invalidný dôchodok 204 Eur, čiže jeho príjem sa zdvojnásobil. Oženil sa, vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Ervínovi (nar. 10.7.2018), na ktorého poberá rodičovský príspevok 270 Eur mesačne. S novou manželkou sa stará o jej syna J. (nar. XX.X.XXXX) a jej dcéru U. (R.), na ktorú manželka poberá opatrovateľský príspevok 476 Eur mesačne. Tým bola dostatočne preukázaná zmena pomerov účastníkov, aby mohlo byť opätovne rozhodnuté o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
16. Čo sa týka odvolacej námietky otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška výživného preto môže byť určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka.
18. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že zvýšenie výživného súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. Dávida a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o syna sa osobne stará a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že po zdvojnásobení príjmu otca na sumu 854 - 904 Eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150 Eur mesačne (5 Eur denne). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Za irelevantnú považoval námietku otca, že sa stará aj o manželkine deti s jej predchádzajúceho vzťahu, keďže k týmto deťom majú zákonnú vyživovaciu povinnosť ich rodičia.
19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného
potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
21. Odvolací súd preskúmal aj rozhodnutie o dlžnom výživnom, pričom konštatuje, že súd prvej inštancie ho vypočítal matematicky nepresne. Pri jeho výpočte je potrebné vychádzať z predchádzajúcej úpravy výživného. Otec mal rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/208/2017-85 zo dňa 25.1.2018 uloženú povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 80 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od 9.6.2020 na sumu 150 Eur mesačne. Výživné sa teda zvýšilo mesačne o 70 Eur. Za mesiac 6/2020 je to pomerná časť za 22 dní (70 Eur : 30 dní x 18 dní ) v sume 51,33 Eur. Za mesiace 7/2020 až 2/2021 je to (70 Eur x 8 mesiacov) 560 Eur. Za mesiac 3/2021 je to pomerná časť za 23 dní (70 Eur : 30 dní x 23 dní ) v sume 53,67 Eur. Za uvedené obdobie nebolo v spise preukázané, že by otec zaplatil výživné nad súdom určenú sumu. Celkový dlh na výživnom za obdobie od 9.6.2020 (od podania návrhu) do 23.3.2021 (do dňa rozhodnutia) je teda 665 Eur (51,33 + 560 + 53,67). Pri určení spôsobu platenia dlžného výživného odvolací súd musel prihliadnuť na majetkové pomery otca, jeho príjem, ako aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi Ervínovi, preto mu povolil splácať dlžné výživné matke v mesačných splátkach 50 Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).