Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/9/2021

Identifikačné číslo spisu: 4419010619 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4419010619.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného V. G. M. J. O. W. , pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), f), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s účinnosťou do 31. júla 2019, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 25. februára 2021 v Bratislave dovolanie obvineného V. G. podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Vlasty Suchanovej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 4. februára 2020, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného V. G. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 21. novembra 2019, sp. zn. , uznal obvineného V. G. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), f), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. s účinnosťou do 31. júla 2019 na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák. a , , Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Podľa Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej I. G. škodu vo výške 6 €.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený V. G. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením zo 4. februára 2020, sp. zn. tak, že ho podľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený V. G. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Vlasty Suchanovej 10. decembra 2020 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa a

Uviedol, že výrok o treste považuje za neprimerane prísny, keďže súdy dostatočne nezohľadnili existenciu okolností odôvodňujúcich postup podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. a dostatočne

tiež neprihliadli na zásadu primeranosti podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Bol toho názoru, že mu mal byť uložený podmienečný trest odňatia slobody za súčasného nariadenia iných obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák.

Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona, a zároveň, aby uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil.

K podanému dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „prokurátor") vyjadril 8. januára 2021 tak, že ho navrhol podľa odmietnuť.

Uviedol, že v trestnej veci obvineného pripúšťa uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov. V prípade obvineného došlo k úprave trestnej sadzby na 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov a 8 mesiacov. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo veci nebol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. Otázka ne/použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa Tr. zák. nie je otázkou právnou; ide síce o hmotnoprávne ustanovenie, avšak fakultatívneho charakteru. Dovolacie dôvody podľa a Tr. zák. nemôžu byť naplnené tým, že dovolateľovi nebol uložený trest podľa Tr. zák. V podstate ide o námietku neprimeranej prísnosti ukladaného trestu, ktorú je možné použiť v odvolacom, nie však v dovolacom konaní (R 5/2011).

K vyjadreniu prokurátora sa obvinený G. ďalej nevyjadril.

Dňa 12. februára 2021 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného G. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [ ] predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], prostredníctvom ustanoveného obhajcu [ ], v zákonnom stanovenej lehote [ ] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [ ]. Zároveň, ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Po oboznámení sa s podaným dovolaním aj najvyšší súd konštatuje, že obvineným uplatňované námietky žiaden dovolací dôvod nenapĺňajú. Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. Tpj 46/2010 „[d]ovolací dôvod podľa nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia Tr. zák. (resp. Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia Tr. zák. resp. Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod."

Identický záver potom platí aj vo vzťahu k všeobecnej (argumentačne bližšie nepodloženej) námietke obvineného týkajúcej sa údajného nerešpektovania zásady proporcionality pri ukladaní trestu podľa § 34 Tr. zák. Námietka sa javí byť (vecne) neopodstatnená aj pre podrobné odôvodnenie výroku o treste (pozn. krajský súd na s. 5 - 6 poukázal na to, že obvinený si len 30. júla 2017 vykonal dlhoročný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., že pred skutkom páchal priestupky proti majetku a verejnému poriadku, že ku svojej povinnosti absolvovať protialkoholické liečenie sa staval pasívne, že k väčšej škode na majetku nedošlo len kvôli včasnej pomoci náhodného svedka, že poškodenou bola 88 ročná žena a že obvinený bol bezprostredne po skutku agresívny tak voči náhodnému svedkovi, ako aj voči zasahujúcej policajnej hliadke), s ktorým obvinený nepolemizuje, len sa (bez ďalšieho) domáha jeho revízie.

Záverom najvyšší súd len kvôli úplnosti upozorňuje, že súdy pri ukladaní trestu naozaj pochybili, avšak nie v neprospech, ale v prospech obvineného. Pri úprave dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods.

5 Tr. zák., mali totiž v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zák. vychádzať z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s účinnosťou do 31. júla 2019 (3 - 10 rokov) a nie z rozdielu dolnej a v intenciách § 38 ods. 3 Tr. zák. zníženej hornej hranice trestnej sadzby (3 - 7 rokov a 8 mesiacov) (viď s. 5 ods. 5 rozsudku a s. 5 ods. 2 uznesenia). Ak by sme pripustili výklad, podľa ktorého je najprv potrebné znížiť hornú hranicu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a potom z takto zníženej hornej hranice treba vychádzať aj pri zvýšení dolnej hranice podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., potom by dopad opakovane spáchaného zločinu / obzvlášť závažného zločinu na výšku dolnej hranice trestnej sadzby závisel od toho, či u páchateľa ne/došlo (aj) k úprave hornej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., čo zákon nepredpokladá. Z vyššie uvedených skutočností, preto vyplýva, že obvinenému G. mal správne byť ukladaný trest v rozmedzí 6 rokov a 6 mesiacov - 7 rokov a 8 mesiacov.

Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným G. uplatnené dovolacie dôvody podľa a nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.