Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Urto/2/2021

Identifikačné číslo spisu: 1020201493 Dátum vydania rozhodnutia: 02.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1020201493.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci odsúdeného D. R., v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia, na neverejnom zasadnutí konanom 2. marca 2021 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného D. R. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného D. R. z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom zo 14. januára 2021, sp. zn. rozhodol tak, že podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 8 Hv 17/20d z 21. apríla 2020, právoplatný 5. mája 2020 uznal. Zároveň rozhodol, že sa vykoná na území Slovenskej republiky v časti, ktorou bol občan Slovenskej republiky D. R., narodený XX. T. XXXX v L., Slovenská republika, trvale bytom D. P. XXXX/X, L., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu obchodovania s omamnými látkami podľa druhý, tretí a piaty prípad, číslo 3 rakúskeho zákona o omamných látkach, na skutkovom základe, že : D. R. a L. R. ako spolupáchatelia ( ) dňa 13. februára 2020 v B. protizákonne priviezli omamné látky v množstve presahujúcom dvadsaťpäť násobok hraničného množstva ( Zákona o omamných látkach) zo Slovenska do Rakúska a prenechali inej osobe tak, že 507 gramov pica (Crystal Meth) s čistým obsahom 75,3% teda 381,77 gramov methamphetaminu, priviezli z Malaciek/Slovensko cez rakúsko - slovenskú hranicu do Kittsee a za 20 000 eur prenechali tajnému vyšetrovateľovi, za čo im bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa Slovenskej republiky bol D. R. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátorka") na základe výzvy Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2020 o zaslaní osvedčenia, rozsudku, zápisnice z výsluchu odsúdeného a odpisu registra trestov menovaného, v písomnom vyjadrení zo 6. novembra 2020, číslo konania KPtm 103/20/1100-4, uviedla, že má za to, že v predmetnej trestnej veci sú splnené podmienky pre uznanie a výkon rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt, spisová značka 8 Hv 17/20d z 21. apríla 2020, právoplatný 5. mája 2020 a navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o uznaní a výkone uvedeného rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený D. R. (ďalej tiež „odsúdený" alebo „odvolateľ"), v zákonom stanovenej lehote, riadne a včas, odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v Rakúsku sú lepšie podmienky na výkon trestu odňatia slobody a má šancu o podmienečné prepustenie v polovici trestu alebo po dvoch tretinách trestu. V odvolaní ďalej poukázal na jeho pracovisko v B., kde slušne zarába a môže posielať peniaze bratovi, ktorý je ťažko chorý. Na Slovensku šancu na prácu nemá. Odsúdený žiada preto vykonať trest v Rakúsku.

Prokurátorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie, ako i konanie týmto výrokom napadnutého rozhodnutia predchádzajúce a zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že Spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky dňa 26. októbra 2020 podľa § 12 ods. 1 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby v znení neskorších predpisov, podalo na Krajský súd v Bratislave podanie z 21. októbra 2020 pod číslom 2020-0.575.989, obsahujúce osvedčenie uvedené v článku 5 Rámcového rozhodnutia rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, vydané k slovenskému štátnemu občanovi D. R., narodenému XX. T. XXXX v L., z 21. októbra 2020, zápisnicu s vyjadrením odsúdeného z 1. augusta 2020 spísanú v Justičnom zariadení Sonnberg, rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, spisová značka 8 Hv 17/20d z 21. apríla 2020, právoplatný 5. mája 2020, na ďalšie konanie o uznaní a prevzatí výkonu rozhodnutia.

Na podklade uvedeného začal Krajský súd v Bratislave konanie o uznaní a výkone rozhodnutia, ako súd príslušný podľa ustanovenia , veta prvá Zbierky zákonov, pretože v jeho obvode má odsúdený D. R. trvalý pobyt.

Podľa ustanovenia písmeno a) Zbierky zákonov rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak a ak odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

V rámci uvedeného konania krajský súd dospel k správnemu zisteniu, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre uznanie a výkon v úvode označeného rozsudku plynúce z citovaného ustanovenia písmeno a) Zbierky zákonov, pretože odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt v L..

Podľa § 4 odsek 2 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov, ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

D. R. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin obchodovania s omamnými látkami, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky [osvedčenie časť pod písm. h)], a preto neskúmal či ide o trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Odsúdený D. R. v zápisnici z 1. augusta 2020 uviedol, že nesúhlasí s výkonom rozhodnutia v Slovenskej republike, nakoľko má v Rakúsku lepšie podmienky pre výkon trestu odňatia slobody.

Podľa článku 6 bodu 2 písm. a) Rámcového rozhodnutia, súhlas odsúdenej osoby sa nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

Ako už bolo uvedené vyššie, odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, preto takýto súhlas nebol potrebný.

Súd prvého stupňa taktiež správne zistil, že v prejednávanej veci neexistuje žiaden z dôvodov odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia vyplývajúcich z ustanovenia § 16 odsek 1 respektíve odsek 2 citovaného zákona.

Uznávané rozhodnutie zodpovedá vydanému osvedčeniu, osvedčenie bolo preložené do slovenského jazyka a obsahovalo všetky potrebné údaje.

Nezistiac teda prekážky uznania a výkonu dotknutého rozhodnutia Krajský súd v Bratislave postupoval správne, keď uvedené rozhodnutie uznal čo do viny a trestu tým, že trest ponechal bez premeny, nakoľko nezistil dôvody uvedené v § 17 odsek 2, odsek 3 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov a rozhodol aj o jeho vykonaní na území Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o uznaní a výkone rozhodnutia na území Slovenskej republiky sa stáva súdnym rozsudkom tohto štátu a musí byť na jeho území aj reálne vykonateľné.

Vzhľadom k tomu, že uznávaný rakúsky rozsudok neobsahoval výrok o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s konkrétnym stupňom stráženia, bolo potrebné prispôsobiť režim výkonu trestu odsúdeného Slovenskej republiky.

Podľa Slovenskej republiky, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zákonne a správne rozhodol Krajský súd v Bratislave o zaradení odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, za ktorý mu bola uložená uznávaná trestná sankcia, vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Krajský súd pritom zohľadnil ustanovenie § 17 ods. 4 citovaného zákona, ktorý prikazuje súdu neuložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska druhu a dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.

Odsúdený sa napokon v podanom odvolaní domáhal iba výkonu trestu odňatia slobody v Rakúsku vzhľadom na lepšie podmienky, ktoré dôvody považuje najvyšší súd za irelevantné.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa odvolanie odsúdeného D. R. ako nedôvodné zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.