Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Cpr/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Ing. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX M. K., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefániková 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 851 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.10.2020 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovaným uzatvorili dňa 05.03.2012 pracovnú zmluvu, pričom miestom výkonu práce je Nitra. Dňa 07.10.2020 sa Žalobca zúčastnil na osobnom stretnutí v pobočke Žalovaného v Nitre, na ktorom boli okrem Žalovaného prítomní zástupcovia Žalobcu, in concreto pán S. a pán M.. Žalobcovi bolo na začiatku stretnutia oznámené, že predmetom stretnutia je skončenie pracovného pomeru, pričom v danom momente Žalobca nemal absolútne žiadnu vedomosť a ani nebol svojim nadriadeným ani inou osobou oboznámený s predmetom tohto stretnutia, t.j. Žalobca až do priebehu stretnutia nevedel, že predmetom bude skončenie pracovného pomeru a keďže nebol v minulosti nikdy Žalovaným upozornený na porušenie pracovnej disciplíny ani na nekvalitné, či nevyhovujúce plnenie pracovných úloh, takúto vedomosť prirodzene ani nemohol mať.

1.1. Na stretnutí bol Žalobca oboznámený s informáciou, že údajne závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že nesprávnym postupom pri obhliadke u klienta ABG Trebišov, odhadol údajne nesprávnu výšku škody. Žalovaný pritom neobjasnil, v čom konkrétne mal údajný nesprávny postup spočívať a ako by mal Žalobca postupovať, resp. jediná informácia, ktorú Žalovaný uviedol bola, že nesprávny postup preukázal interný audit, s ktorého postupom a výsledkami však Žalobca nebol oboznámený a to aj napriek tomu, že sa Žalobca od svojho nadriadeného tohto dožadoval. Žalobca rovnako nedostal odpoveď na otázku pomocou akých pracovných pomôcok a interných postupov sa vykonal audit, resp. akými postupmi a pomôckami interný audit Žalovaného dospel k názoru, že Žalobca nesprávne ohodnotil výšku škody vo vyššie uvedenej poistnej udalosti. Dokonca ani informácia, či poistné plnenie voči danému klientovi bolo alebo nebolo krátené oproti pôvodnému ohodnoteniu škôd Žalobcom.

1.2. Následne pán S. ako zástupca Žalovaného vyzval Žalobcu, aby podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru, pretože v opačnom prípade bude Žalobca musieť zaplatiť škodu niekoľko desiatok tisíc eur, ktorá podľa tvrdenia Žalovaného vznikla. Žalobca uviedol, že ak si Žalobca nenapíše žiadosť, bude pokračovať interný audit a všetky zistené rozdiely bude musieť Žalobca uhradiť v celom rozsahu z vlastných finančných prostriedkov. Pod nátlakom a v časovom strese (celé stretnutie trvalo cca 20 minút ) Žalobca musel na prázdny list papiera napísať svoje údaje a žiadosť o skončenie pracovného pomeru ku dňu 09.10.2020. Túto žiadosť mu celú od slova do slova diktoval pán S., ktorý konkrétne uviedol: ,,zober si pero, tu máš papier a píš čo ti budem diktovať!“. Následne Žalobca musel odovzdať pracovné prostriedky a bol vyzvaný, aby dňa 07.10.2020 pracovisko opustil a už na pracovisko nevstupoval.

1.3. Žalobca z vyššie uvedeného stretnutia neobdržal žiadny listinný dokument, žiadne potvrdenie ani inú listinu, ktorou by sa pracovný pomer skončil. Žalobca teda napísal a podpísal žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ďalšie dokumenty, ktoré mu boli bezprostredne predložené na podpis, pričom mu ani pán S. ani pán M. nepovedal, že niektorý z tých dokumentov je práve Dohoda o skončení pracovného pomeru, avšak neobdržal žiaden rovnopis zo žiadneho dokumentu. Žalobca teda ani následne vôbec nevedel, že takúto Dohodu vôbec podpísal a nebolo mu ani jasné na základe čoho bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Žalobca sa listom - „Stanovisko zamestnanca a žiadosť o zaslanie dokumentov“ zo dňa 13.10.2020 (ďalej len „Žiadosť zo dňa 13.10.2020“) domáhal informácie na základe čoho bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne. Žalobca Žiadosťou zo dňa 13.10.2020 vyjadril svoje presvedčenie, že uvedený postup Žalovaného, v ktorom sa využil nátlak a hrozby o náhrade škody, považuje za nezákonný a má za to, že jeho pracovný pomer aj naďalej trvá.

1.4. Žalobcovi bola zo strany Žalovaného doručená Dohoda o skončení pracovného pomeru až dňa 19.10.2020, t.j. Žalobca disponoval Dohodou až 12 dní odo dňa jej podpísania a 10 dní od odhlásenia zo sociálnej poisťovne a 6 dní po podaní jeho vlastnej žiadosti zo dňa 13.10.2020 To znamená, že Žalobca mal možnosť sa s Dohodou oboznámiť výlučne v momente jej podpisu, ktorý sa realizoval pod nátlakom, v časovom strese , pod hrozbou náhrady škody a takým spôsobom, že Žalobca ani nevedel, že ju vlastne podpísal, nakoľko ho zástupcovia Žalovaného vôbec o ničom neinformovali, nič mu nevysvetlili, nič s ním neprejednávali ani mu neponúkali žiadne alternatívy ukončenia pracovného pomeru. Ani v deň podpisu Dohody ani v deň odhlásenia zo Sociálnej poisťovne, vzhľadom na okolnosti nepoznal Žalobca obsah a už vôbec nie následky Dohody.

1.5. Podľa žalobcu základom uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru je zhoda prejavov vôle oboch zmluvných strán o tom, že dohoda má mať tieto účinky. Rovnako je základom platného uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru aj skutočnosť, že prejavená vôľa musí byť slobodná. Podľa ust. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa pod nátlakom rozumie v právnej terminológii tzv. „bezprávna vyhrážka“. Podľa odbornej literatúry o bezprávnu vyhrážku, ktorou je vôľa konajúceho subjektu deformovaná, ide len vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť, alebo sa vyhráža tým, čo by síce bola oprávnená urobiť, avšak prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu sa použiť nesmie. V danom prípade možno hovoriť „o hrození niečím, čo nie je oprávnený urobiť“ (bezprávnou vyhrážkou) uvedenie žalovaného, že v prípade nepodpísania Dohody bude musieť žalobca v rámci hmotnej zodpovednosti zamestnanca uhradiť niekoľko desiatok tisíc eur. Je celkom zrejmé, že na takéto konanie by nebol oprávnený žalovaný dokonca ani v prípade, že by porušením svojich pracovných povinností žalobca takúto škodu spôsobil, čo však kategoricky odmietajú.

1.6. Základnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru je uvedenie dňa, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Vymedzenie má byť dostatočne určité (ust. ), aby bolo jasné, kedy sa pracovný pomer má skončiť, t.j. v ktorý kalendárny deň kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka sa pracovný pomer skončí. Pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Dohoda zo strany žalovaného nebola podpísaná dňa 07.10.2020 (deň kedy musel žalobca opustiť miesto výkonu práce) a existuje dôvodný predpoklad, že nebola podpísaná ani k 09.10.2020, keďže do dispozície žalobcu sa dostala až dňa 19.10.2020. Žalobca podpísal Dohodu dňa 07.10.2020 a následne mu bezprostredne po jej podpise žalovaný zobral všetky rovnopisy Dohody a požiadal žalobcu, aby opustil miesto výkonu práce. Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že žalobca podpisoval Dohodu pod nátlakom dňa 07.10.2020 v Nitre, teda v mieste výkonu práce a v Dohode samotnej je uvedený dátum a miesto podpisu oboch zmluvných strán V Bratislave, dňa 7.10.2020.

1.7. Podľa žalobcu nemal absolútne žiadny racionálny dôvod, aby Dohodu podpisoval. V prípade Dohody nielenže konal pod nátlakom bezprávnej vyhrážky, ale celkom zrejme (vychádzajúc z obsahu Dohody) uzavrel právny úkon za nápadne nevýhodných podmienok. Ak by totiž dostal výpoveď, začala by prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola doručená výpoveď plynúť výpovedná lehota počas, ktorej by mal priestor hľadať si ďalšie zamestnanie a mal by aj určitý príjem. Eventuálne za splnení ďalších podmienok by mal nárok aj na odstupné v príslušnej výške podľa trvania pracovného pomeru. Dohoda však svojím obsahom pripomína skôr okamžité skončenie pracovného pomeru, na ktorý však neexistovali skutkové ani právne dôvody. V zmysle vyššie uvedeného je táto Dohoda tzv. simulovaným právnym úkonom v zmysle ust. , ktorým sa zastiera tzv. disimulovaný právny úkon - v tomto prípade okamžité skončenie pracovného pomeru (na ktoré žalovaný v danom čase nemal naplnené skutkové okolnosti na oprávnenie urobiť daný úkon). Neexistuje žiadny skutkový, logický ani právny dôvod, aby žalobca podpísal Dohodu, ktorá je obsahom okamžitým skončením pracovného pomeru a neobsahuje ani dôvod skončenia pracovného pomeru, žiadne odstupné a ani žiadny čas na nájdenie si nového zamestnanca, teda absolútne žiadnu výhodu pre žalobcu (v prípade uzavretia Dohody zákonom predvídanú) nápadne nevýhodné podmienky pre žalobcu v Dohode sú viac ako evidentné. Jediným dôvodom, prečo došlo k podpísaniu Dohody zo strany žalobcu je skutočnosť, že bola použitá bezprávna vyhrážka v podobe úhrady škody (niekoľko desaťtisíc eur) a žalobcovi nebol poskytnutý žiadny čas na rozmyslenie (konal pod nátlakom v časovom a psychickom strese). Dohoda neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo akokoľvek pre žalobcu výhodné a motivovalo (vyvolalo u neho rozhodnutie) Dohodu podpísať (Dohoda neobsahovala žiadne odstupné; žiadny čas počas, ktorého by žalobca hľadal iné zamestnanie).

1.8. S poukazom na ustanovenie , Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. V danom prípade je omyl vyvolaný žalovaným, ktorý bez oboznámenia s určitou formou dokazovania (interný audit) a možnosti vyjadriť sa k predmetnému postupu uviedol, že žalobca musí zaplatiť škodu niekoľko desiatok tisíc eur (bez akéhokoľvek preukázania) alebo podpísať Dohodu. Ide o rozhodujúcu skutočnosť, bez ktorej by žalobca Dohodu nikdy nepodpísal.

1.9. V závere žalobca poukázal na to, že nemal žiadny časový priestor na rozmyslenie, bezprostredne po podpísaní dohody musel opustiť pracovisko a dohoda neobsahovala jediné pre žalobcu výhodné ustanovenie, nedostal rovnopis tejto dohody, a je podľa ich názoru nespochybniteľné, že v danom prípade ide o neplatnú dohodu.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, listom zo dňa 23.12.2020, uviedol, že žalobca ešte pred podaním žaloby mu zaslal podanie datované 13.10.2020, v ktorom uvádzal tvrdenia obsahovo zhodné s tvrdeniami v terajšej žalobe. Žalovaný prostredníctvom odboru interného auditu (ďalej aj "OIA") šetril na základe daného podania žalobcu (ako aj jeho vyjadrení na následnom osobnom stretnutí) okolnosti ukončenia pracovného pomeru a nezistil znaky nátlakového, nekorektného, šikanózneho či diskriminačného správania voči osobe žalobcu v súvislosti s ukončením pracovného pomeru, čo oznámil žalobcovi listom datovaným 30.11.2020. Za účelom preverenia obsahu spomenutého podania žalobcu z októbra 2020 odbor interného auditu o.i. vypočul osoby prítomné na stretnutí so žalobcom dňa 07.10.2020, teda Ing. M. a Ing. S. (vedúci oddelenia špecialistov pre obhliadky), ktorí priebeh popísali súhlasne. Stretnutie sa podľa ich vyjadrenia uskutočnilo k zisteniam k obhliadke, ktorú vykonal dňa 10.9.2020 žalobca k poistnej udalosti evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX a ktorú prešetroval odbor interného auditu. Predmetom stretnutia teda nebolo priamo ukončenie pracovného pomeru, ako to prezentuje žalobca v žalobe. Zo strany žalovaného nebola vopred pripravená (a teda ani prezentovaná) žiadna konkrétna písomnosť vo vzťahu k trvaniu pracovného pomeru. Žalobca bol na danom osobnom stretnutí oboznámený so závermi šetrenia OIA a v rámci toho bol zároveň žalobca informovaný o rozdieloch medzi výsledkami ním vykonanej obhliadky 10.9.2020 a kontrolnej obhliadky. Žalobca bol pred stretnutím a tiež na stretnutí 07.10.2020 dotazovaný konkrétne otázky k predmetnej obhliadke resp. svojmu postupu. Žalobca si musel byť v danom čase stretnutia (t.j. 7.10.2020) už vedomý skutočnosti, že odbor interného auditu šetril obhliadku, ktorú on vykonal, nakoľko bol na danú obhliadku dopytovaný už dňa 17.9.2020 na osobnom stretnutí s pracovníkmi odboru interného auditu Žalobca teda bol na stretnutí vo vedomí, že jeho činnosť bola kontrolovaná a táto skutočnosť mu bola zrejmá už cez 3 týždne, čo je

dostatočný časový priestor na zváženie rôznych alternatív svojho správania v závislosti od výsledkov šetrenia.

2.1. Žalobca bol upozornený na stretnutí 7.10.2020 na príslušné ustanovenia interných noriem žalovaného, ku ktorých porušeniu došlo z jeho strany podľa šetrenia OIA. Žalobcovi bolo prezentované, že jeho konaním došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a pracovných postupov. Žalobcovi bolo uvedené, že žalovaný je oprávnený postupovať podľa a tiež vykonať ďalšie kontroly. Uvedené však nemožno považovať za vyhrážku alebo nátlak, ale logický dôsledok zistení OIA a taktiež právo nadriadeného v zmysle .

2.2. Žalobcovi nebolo tvrdené , že v prípade zotrvania v pracovnom pomere „ bude musieť v rámci hmotnej zodpovednosti zamestnanca uhradiť niekoľko desiatok tisíc eur. Nakoľko z dotknutej poistnej udalosti nedošlo k výplate poistného plnenia na podklade (nesprávnej) obhliadky vykonanej žalobcom, nedošlo ani k žiadnemu vyjadreniu o konkrétnej finančnej čiastke resp. o konkrétnej povinnosti k náhrade škody. Žalobcovi sa prítomní nevyhrážali, nevyvíjali na neho nátlak a ani mu nedávali žiadne časové ultimáta.

2.3. Obsah žiadosti o ukončenie pracovného pomeru nebol žalobcovi nadiktovaný ako sa uvádza v žalobe, ale Ing. S. k tomuto tvrdeniu uviedol, že potom, čo žalobca prejavil vôľu ukončiť pracovný pomer, ho žalobca priamo požiadal o pomoc pri spisovaní resp. formulovaní žiadosti s tým, že mu na základe danej požiadavky poskytol pomoc, nie však v zmysle doslovného nadiktovania. Následne došlo k spísaniu Dohody o skončení pracovného pomeru (ďalej aj "Dohoda") - za tým účelom bola telefonicky oslovená pracovníčka Odboru ľudských zdrojov p. R. K. (pracovisko Bratislava), čo taktiež svedčí o tom, že nešlo o vopred pripravený dokument zo strany nadriadeného žalobcu resp. žalovaného ako subjektu. Menovaná pracovníčka po napísaní Dohody odoslala tento dokument mailom.

2.4. Žalobca vytlačenú Dohodu podpísal (svoj podpis nespochybňuje), pričom si musel byť vedomý aký dokument podpisuje, a čo je v ňom obsiahnuté - podotýkajú v tej súvislosti, že Dohoda je riadne (a hrubým/nadpisovým písmom) označená ako „Dohoda o skončení pracovného pomeru", samotný text Dohody nie je obsiahly a umožňuje rýchle prečítanie, pričom žalobca je vysokoškolsky vzdelaný človek, u ktorého sa pochopenie obsahu takejto Dohody musí predpokladať aj bez nejakého dodatočného vysvetľovania (obzvlášť v situácii keď jej predchádzala vlastnoručne spísaná žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou). Je preto podľa žalovaného účelové a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že „ následne vôbec nevedel, že takúto Dohodu vôbec podpísal a nebolo mu ani jasné na základe čoho bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne." Podľa žaloby o uvedenom svedčí skutočnosť, že žalobca sa listom z 13.10.2020 domáhal informácie na základe čoho bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne. K tomuto tvrdeniu však žalovaný oponuje, že žalobca telefonicky kontaktoval p. R. K. z Odboru ľudských zdrojov s tým, že sa dopytoval otázky súvisiace so skončením pracovného pomeru dohodou, čo je v zrejmom rozpore s jeho tvrdením, že ani nevedel že Dohodu podpísal.

2.5. Žalobca tiež tvrdí " vykázanie " z miesta výkonu práce , k čomu uvádza „bol vyzvaný aby dňa 7.10.2020 pracovisko opustil a už na pracovisko nevstupovať. Žalobca menovite neuvádza, kto ho údajne takto vyzval, ale prítomné osoby (p. M., p. S.) toto tvrdenie odmietajú.

2.6. Žalobca v žalobe uvádza, že samotný obsah Dohody je nepravdivý, nakoľko sa v ňom (podľa žalobcu nepravdivo) uvádza, že jedno jej vyhotovenie prevzal zamestnanec a druhé zamestnávateľ. Žalobca však vyjadril, že vyhotovením Dohody (obojstranne podpísanej) disponuje a teda je zrejmé, že k naplneniu zmyslu daného ustanovenia došlo - v Dohode sa neuvádza časový okamih prevzatia, čiže nedošlo k jej porušeniu. To, že k podpisu za zamestnávateľa došlo až po podpise zamestnanca nemení nič na obsahu Dohody a nepriamo to tiež svedčí o tom, že Dohoda a jej vyhotovenia neboli žalovaným vopred pripravované. Žalobca bol na stretnutí informovaný, že podpísané vyhotovenie Dohody mu bude zaslané. Žalobca nežiadal kópiu ním podpísanej Dohody, ani jej úpravu alebo doplnenie. V žalobe sa pri polemike o dni podpísania Dohody za stranu zamestnávateľa opomína, že ani nedodržanie písomnej formy Dohody by neznamenalo jej neplatnosť - nesankcionuje nedodržanie formy neplatnosťou v zmysle §-u 17 ods. 2 , pričom žalobca vyjadril svoju vôľu ukončiť' pracovný pomer a žalovaný s ukončením pracovného pomeru zjavne súhlasil.

2.7. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že sa pri stretnutí so zamestnancom zhrnú fakty, uvedú sa možnosti aké má zamestnávateľ v konkrétnom prípade (podľa príslušnej právnej úpravy), neznamená a nemôže znamenať nátlak na zamestnanca alebo byt' vnímané ako tzv. bezprávna vyhrážka. Dodáva, že nejde o bezprávnu vyhrážku a zneužitím výkonu práva na ujmu zamestnanca nie je, ak zamestnávateľ pri rokovaní so zamestnancom napr. dôvodí tým, že podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom ukončiť pracovný pomer okamžite, alebo aj tým, že vytkne zamestnancovi nedostatky v práci alebo porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko ide o právo zamestnávateľa (odporcu) vyplývajúce mu zo . Obavu zamestnanca z možnosti prípadnej výpovede zo strany zamestnávateľa nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru dohodou. K tomu odkazuje napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -14.

2.8. Má za to, že nemožno vnútorné pohnútky žalobcu vedúce k jeho žiadosti o ukončenie pracovného pomeru alebo jeho prípadné subjektívne rozpoloženie hodnotiť ako neslobodu jeho vôle.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení listom právneho zástupcu zo dňa 25.01.2021 k vyjadreniu žalovaného uvádza, že základným argumentom žalovaného vo vyjadrení je vykonanie interného auditu u žalovaného, ktorý údajne nepreukázal nátlakové, nekorektné, šikanózne alebo diskriminačné správanie žalovaného voči žalobcovi. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že osoby vykonávajúce interný audit sú so žalovaným v pracovnoprávnom vzťahu (existuje subordinácia), pričom ich závery a prípadne svedecké výpovede sú prirodzene podmienené prirodzenou potrebou zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným a tiež určitou lojalitou k zamestnávateľovi.

3.1. Je absolútne prirodzené a logické, že osoby, ktoré sa zúčastnili na osobnom stretnutí, na ktorom bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru popisujú priebeh tohto stretnutia zhodne. Práve súhlasné potvrdzovanie si argumentov bolo dôvodom, prečo sa na predmetnom stretnutí zúčastnili len tieto osoby dve a žalobca sám, a to bez prítomnosti aspoň relatívne nezávislej osoby (napr. zástupcu odborov).

3.2. Žalovaný vo vyjadrení podľa ich názoru absolútne nesprávne uvádza, že prebiehajúca kontrola interného auditu a prerokovanie jej záverov so žalobcom je v podstate upozornením na nedostatočne (prípadne nesprávne) plnenie pracovných úloh, z ktorého mu malo byť zrejmé, že bude prerokované a riešené ukončenie pracovného pomeru, resp. malo mu byť zrejmé, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Podľa žalovaného mal žalobca z priebehu kontroly už automaticky vedieť, že bude ukončený pracovný pomer (teda údajne žalobca mal vedieť, že bude ukončený pracovný pomer už viac ako tri týždne pred 07.10.2020). Z vykonanej kontroly ani z prerokovania jej záverov nevyplýva, že by mohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny alebo ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je nutné poukázať na to, že žalobca svojou žalobou nepoukazuje na to, či z jeho strany došlo alebo nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ale poukazuje na skutočnosť, že s ním bol nesprávnym a nezákonným spôsobom neplatne skončený pracovný pomer. Samotná skutočnosť, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny na strane žalobcu alebo nedošlo, je irelevantná. Je však nutné uviesť, že ani na základe tvrdení žalovaného z jeho vyjadrenia nemožno konštatovať, že došlo k akémukoľvek porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a už vôbec nie k závažnému porušeniu, na základe ktorého by žalovaný mohol mať nárok rozviazať pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru.

3.3. Žalovaný potvrdzuje vo vyjadrení skutočnosti uvedené v žalobe, a to že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je simulovaným úkonom, keď uvádza, že dňa 07.10.2020 bol žalobca upozornený, že z jeho strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ak došlo zo strany žalobcu k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, tak žalovaný mohol jednostranne ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru (k uvedenému podľa ich názoru nedošlo z dôvodu, že k žiadnemu závažnému ani menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo). Aby však nemohlo dôjsť k posudzovaniu, či boli alebo neboli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný využil časovú tieseň a nátlak na žalobcu, aby došlo k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, pričom v zmysle predmetnej dohody došlo fakticky o „okamžitému skončeniu“, bez odstupného a bez akéhokoľvek časového priestoru na nájdenie si nového zamestnania.

3.4. Čo sa týka argumentácie žalovaného k tzv. bezprávnej vyhrážke uvádza, že podľa jeho názoru došlo k účelovej interpretácií tak, aby argumentáciu bolo možné reflektovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -14. Žalobca v žalobe netvrdil a ani netvrdí, že bezprávnou vyhrážkou je oboznámenie zamestnanca s dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo vytknutie nedostatkov v práci. Bezprávnou vyhrážkou však nepochybne je ak žalobca uvedenie, že ak nedôjde k spísaniu žiadosti o skončenie pracovného pomeru, tak bude musieť žalobca uhradiť rozdiel medzi zisteniami žalobcu a následnej kontroly (niekoľko tisíc eur). Skutočnosť, že nedošlo k poistnému plneniu nedeklaruje, že prebiehajúca kontrola nebola zo strany žalovaného „využitá“ práve na bezprávnu vyhrážku. Naopak, ak nedošlo k poistnému plneniu, tak nemohlo dôjsť ani ku škode na strane žalovaného, na ktorú sa opakovanie odvolával.

3.5. Žalobca nemal akýkoľvek dôvod na skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorá je obsahom aj tak okamžitým skončením pracovného pomeru. Podľa jeho názoru, jediným logickým vysvetlením, ktorému nasvedčujú všetky okolnosti daného prípadu je, že žalovaný si bol vedomý, že neexistujú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak chcel so žalobcom ukončiť pracovný pomer tak, aby mu nemusel po 8 rokoch trvania pracovného pomeru vyplatiť odstupné, na ktoré by mal inak nárok.

3.6. Skutočnosť, že žalobca sa domáhal informácií prečo bol odhlásený zo sociálnej poisťovne nesvedčí, ako uvádza žalovaný o tom, že žalobca musel vedieť o podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale svedčí o opaku. Žalobca si bol vedomý spísania žiadosti o skončenie pracovného pomeru (ktorú mu nadiktoval nadriadený a žalobca ju vlastnoručne napísal), avšak skutočnosti, že popri žiadosti bola podpísaná aj dohoda o skončení pracovného pomeru si v časovej tiesni a pod nátlakom vedomý nebol. Práve z tohto dôvodu sa telefonicky informoval najprv na Sociálnej poisťovni, či bol odhlásený a až následne na základe týchto informácií telefonicky oslovil žalovaného, s otázkou na základe čoho bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne.

3.7. Žalobca naďalej trvá na tom, že bol bezprostredne po spísaní žiadosti o skončenie pracovného pomeru vykázaný z pracoviska a musel odovzdať pracovné pomôcky. Ak dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré uvádza, že zamestnanec podpisom potvrdzuje jej prevzatie (v minulom čase, že jedno vyhotovenie dohody „prevzal“), je zrejmé, že v tomto prípade tomu tak nebolo, čo je jednoducho preukázateľné z následného porušenia predmetnej dohody poštovou zásielkou. Obsah predmetnej dohody sa nezhoduje s faktickým stavom a ustanovenie o „prevzatí“ jedného vyhotovenia dohody žalobcom je nepravdivé a nemá oporu v skutkovom stave.

4. Žalovaný listom právneho zástupcu zo dňa 25.02.2021 v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádza, že žalobca prezentuje, že je „absolútne prirodzené a logické, že osoby, ktoré sa zúčastnili na osobnom stretnutí, na ktorom bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru popisujú priebeh tohto stretnutia zhodne. Práve súhlasné potvrdzovanie si argumentov bolo dôvodom, prečo sa na predmetnom stretnutí zúčastnili len tieto osoby dve a Žalobca sám, a to bez prítomnosti aspoň relatívne nezávislej osoby (napr. zástupcu odborov)."

4.1. Žalovaný na rozdiel od žalobcu považuje za logické zdôvodnenie súhlasnosti popisu stretnutia to , že o udalosti sa vyjadrovali dané osoby pravdivo, a teda ich vyjadrenia sa obsahovo zhodujú práve z tohto dôvodu. Žalovaný odmieta také zdôvodnenie súhlasných vyjadrení aké naznačuje žalobca (máme za to, že žalobca naznačuje zámerné zosúladenie vyjadrení, avšak pritom svedecké výpovede daných osôb pred súdom pod hrozbou trestného stíhania odmieta - viď. vyššie v bode I. ). Žalobca neuvádza ani nedokazuje, že by sa domáhal prítomnosti ešte inej osoby ( napr. spomenutého zástupcu odborov) na dotknutom stretnutí alebo že by požadoval komunikáciu s inou osobou/osobami. Žalovaný netvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe, že „...mal žalobca z priebehu kontroly už automaticky vedieť, že bude ukončený pracovný pomer. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe toto neuviedol. Žalovaný uviedol, že žalobca vedel preukázateľne od 17.09.2020, že jeho konkrétna činnosť je v šetrení odboru interného auditu, čo mu dávalo dostatočný časový priestor na zváženie rôznych alternatív svojho správania v závislosti od možných výsledkov šetrenia. Uvedené žalovaný uviedol najmä preto, že žalobca uvádza v žalobe "časovú tieseň" resp. popis v žalobe smeruje k tomu, akoby pred stretnutím dňa 07.10.2020 nemal žalobca žiadnu vedomosť vo vzťahu k šetreniu jeho riadneho plnenia pracovných úloh - v žalobe nebola ani zmienka o tom, že o šetrení vedel ešte pred stretnutím.

4.2. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, že „ Aby však nemohlo prísť k posudzovaniu, či boli alebo neboli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný využil časovú tieseň a nátlak na žalobcu, aby došlo k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, pričom v zmysle predmetnej dohody došlo fakticky k „okamžitému skončeniu", bez odstupného ...." a že „žalobca v žalobe netvrdil ani netvrdí, že bezprávnou vyhrážkou je oboznámenie zamestnanca s dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo vytknutie nedostatkov v práci. Bezprávnou vyhrážkou však nepochybne je ak žalobca (poznámka žalovaného : podľa významu malo byt' žalovaný) uvedie, že ak nedôjde k spísaniu žiadosti o skončenie pracovného pomeru, tak bude musieť žalobca uhradiť rozdiel medzi zisteniami žalobcu a následnej kontroly (niekoľko tisíc eur)“.

4.3. Pokiaľ ide o takéto tvrdenia, tak žalovaný už uviedol, že žalobcovi boli prezentované (iba) zákonné možnosti. Tiež bola uvádzaná možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou a žalobca bol upozornený na právo vykonávania ďalšej kontroly ( t.j. kontroly už vykonaných obhliadok, teda aj takých na základe ktorých už došlo k poistnému plneniu). Žalovaný však nepožadoval od žalobcu žiadne finančné plnenie v súvislosti s dotknutou konkrétnou poistnou udalosťou, ani sa týmto "nevyhrážal". Má za to, že ak nie je bezprávnou vyhrážkou vytknutie nedostatkov v práci (čo sa v podaní žalobcu uznáva), potom bezprávnou vyhrážkou nemôže byt' ani deklarovanie budúcej kontroly vykonanej práce (na ktorú má zamestnávateľ právo v zmysle ) a možnosť násl. požadovania prípadnej náhrady zistenej škody v zmysle a podľa alebo uvedenie iného možného postupu v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle a podľa . Bezprávna vyhrážka musí byt' právom nepodložená, inak nejde o bezprávnu vyhrážku.

4.4. Vo vzťahu k mnohokrát spomenutej časovej tiesni uvádza, že žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru v stredu 7.10. , pričom pracovný pomer sa ukončoval podľa jej textu dňom 9.10.2020. V danom časovom priestore žalobca neprejavil vôľu k zrušeniu dohody, ani neprejavil spochybnenie jej platnosti. Žalovaný ďalej uvádza, že stretnutie sa uskutočnilo k zisteniam k obhliadke, ktorú vykonal dňa žalobca k poistnej udalosti evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX a ktorú prešetroval odbor interného auditu. Nepriamo o tom svedčí aj to, že zo strany žalovaného nebola vopred pripravená (a teda ani žalobcovi prezentovaná) žiadna konkrétna písomnosť vo vzťahu k trvaniu pracovného pomeru. Od žalovaného boli požadované vyjadrenia k zisteniam šetrenia a boli mu prezentované zákonné možnosti postupu, t.j. v súlade so . Žalovaným nebol vopred pripravený ani text dohody o skončení pracovného pomeru resp. ani predtlačený "formulár" dohody a všetky potrebné podklady k ukončeniu pracovného pomeru sa zabezpečovali až po tom, čo žalobca prejavil vôľu ukončiť pracovný pomer. Ako už uviedli, za účelom vypracovania textu dohody bola telefonicky oslovená pracovníčka Odboru ľudských zdrojov p. R. K. (pracovisko Bratislava), pričom samotné odkomunikovanie a spísanie zabralo určitý čas, čo taktiež nesvedčí o tom, že by žalovaný zámerne vytváral nejaký časový stres pre žalobcu.

4.5. K tvrdeniu žalobcu, že si nebol vedomý, že podpísal Dohodu o skončení pracovného pomeru a že sa preto telefonicky dotazoval prečo bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne žalovaný uvádza, že v tomto odkazuje na svoje vyjadrenie k žalobe. Nad rámec žalovaný dopĺňa, že žalobca vykonával následne úkony priamo súvisiace s ukončením pracovného pomeru, napr. odovzdanie pridelenej techniky, čiže o danej skutočnosti musel mat' vedomosť. Taktiež dáva do pozornosti súdu, že žalobca neupresnil, aký dokument si myslel, že podpisuje pod názvom "Dohoda o skončení pracovného pomeru" (keď tvrdí, že nevedel že išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru). Odhliadnuc od toho, však žalovaný nevie, ako by mohlo ísť na ťarchu žalovaného, že si žalobca príp. riadne neprečítal obsah dokumentu, ktorý podpisoval resp. sa nespýtal na obsah, ak mu nerozumel (čo je však ťažko uveriteľné, keďže (ako sme už uviedli) ide o krátky text a vysokoškolsky vzdelaného človeka, kde porozumenie takéhoto textu je logické predpokladať).

4.6. V závere žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o bezprostrednom vykázaní z pracoviska, k čomu žalobca nenavrhuje žiadne dôkazné prostriedky a nemenuje osoby, ktoré ho údajne z pracoviska vykázali. K časovému okamihu obdržania dohody o skončení pracovného pomeru uvádza, že žalobca vo vyjadrení nereflektuje na argumentáciu žalovaného, že žalobca bol na stretnutí informovaný, že podpísané vyhotovenie dohody mu bude zaslané, ani na právnu argumentáciu, že v konečnom dôsledku došlo k naplneniu zákonného ustanovenia, t.j. že jedno vyhotovenie dohody bolo vydané zamestnancovi.

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 07.10.2020 bol predvolaný jeho nadriadeným pánom M. na stretnutie, na ktorom mali prejednať výsledky auditu, v ten deň čakal vedúceho v kancelárií, ako prvý prišiel pán S., nevedel, že mal tam byť aj on, na tom stretnutí, potom prišiel aj pán M., priamy nadriadený. Pán S. si sadol oproti nemu, začal tým, že všetci jeho kolegovia robia obhliadky iným spôsobom ako on a že prečo je to tak. Tak sa ho opýtal, že ktorí kolegovia, lebo má dvoch kolegov ešte a čo robia inak, pretože majú jednotnú metodiku. Pán S. mu vtedy povedal, že to nie je podstatné teraz, dôležité je to, ako to rieši on. Až na danej poistnej udalosti, kde bol na obhliadke, škodu odhadol odhadom, čo je nesprávne, lebo keď budú robiť obhliadky odhadom, tak tam nemusia ani chodiť. Takto mu to povedal. Nato mu žalobca povedal, že 8 rokov, ako je zamestnanec, robia tento typ obhliadky takto a nikde nikto nemal žiadne námietky. Potom pán S. vytiahol tabuľku, vytlačenú na papieri, kde mu ukázal tabuľku výmery, ktoré on odhadol na obhliadke a tabuľku, kde boli výmery, ktoré zistil interný audit. Chcel jeho vyjadrenie k tým rozdielom. Opýtal sa ho, že ako postupoval audit a akým spôsobom, akou metodikou, došlo k ich zisteniu, načo mu odpovedal, že to teraz nie je podstatné, dôležité je to, že on to riešil odhadom, takto sa to nemá robiť. Nato sa ho potom opýtal, že čo ďalej a pán S. mu povedal, že on už nemá dôveru voči jeho práci a vidí len dve možnosti. Buď si napíše výpoveď, alebo bude prebiehať interný audit na všetkých jeho obhliadkach a všetky rozdiely, ktoré sa zistia, aj s tým, čo už bolo zistené, tak dostane k náhrade. Chvíľu rozmýšľal, lebo nevedel, čo má povedať a opýtal sa, že či to má byť napísané počítačom a do kedy mu to má odovzdať. On mu posunul A4 a povedal, že môže to napísať ručne hneď teraz. Zostal zarazený, nevedel, čo tam má napísať, to mu aj povedal, že čo to vlastne má obsahovať tá výpoveď alebo čo to je, tak mu povedal, že mu to nadiktuje. Nadiktoval mu celé znenie, ešte mu povedal, že nech to dole podpíšte, hneď po podpise zobral ten papier a odišiel z kancelárie. Zostal tam s pánom M. sám. Po chvíli sa pán S. vrátil aj s papiermi, nejaké papiere mu dal podpísať, podal mu ruku a odišiel. Následne už len odovzdal pracovné pomôcky, kolegyňa ho požiadala, aby služobné vozidlo išiel natankovať a dať doporiadku a po odovzdaní všetkých pracovných pomôcok opustil budovu Allianzu. Nemal žiadny papier, žiadnu dohodu o skončení pracovného pomeru, výpoveď, nič nemal. Nepamätal si, že či to bolo v ten deň, alebo nasledujúce dni, kontaktoval pani K. a ona mu vysvetlila, že ako sa má na úrad prihlásiť, aké papiere potrebuje, že mu to bude poslané poštou. Až postupne časom si začal uvedomovať, že podpísal dohodu o zrušení pracovného pomeru a až keď bol v kancelárií právnika tak zistil, že je odhlásený zo sociálky. Bolo to 12.10.2020. Spomínané stretnutie trvalo asi 20 minút. Na otázku uviedol, že listiny, ktoré boli predložené si neprečítal, lebo bol vtedy vystresovaný. Ani si neuvedomil, čo podpisuje.

5.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo bol vtedy v strese uviedol, že jednak to bolo z prítomnosti vyššieho nadriadeného a to, že mu ani nebolo povedané, v čom vlastne pochybil pri obhliadke a to, že dostanem všetko k náhrade, tak už bol úplne hotový. Na otázku koľko eur predstavoval ten rozdiel uviedol, že okolo 30 000,-, ale presne si to nepamätá. Na ďalšiu otázku akým spôsobom bol oboznámený s výsledkom auditu na uvedenom stretnutí žalobca uviedol, že jediné čo mu uviedli bol peňažný rozdiel. Dotazoval sa ďalších podkladov v deň stretnutia prípadne nasledujúci deň, avšak detailné výsledky nepozná.

5.2. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného , že keď zistil, že podnikol nejaké kroky k ukončeniu pracovného pomeru, prečo po porade s otcom a ďalšími ľuďmi, nezobral svoju žiadosť o skončenie pracovného pomeru späť, žalobca uviedol, že nemal žiadny papier, nevedel čo má napísať. Len si pamätal, že pán S. mu povedal, že papiere prídu poštou. Myslel si, že poštou príde ten návrh tej výpovede a až tak to podpíše majúc na mysli dohodu o skončení pracovného pomeru.

5.3. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalovaného, že jeho žiadosť spočívala v jednej vete, ktorú napísal, na ktorú sa dotazoval, že akým spôsobom si to má napísať a tvrdí, že si nepamätá a nerozumel tomu, čo v tej žiadosti napísal na tom stretnutí, žalobca odpovedal, že nie. Na ďalšiu otázku odpovedal, že jeho vzdelanie je vysokoškolské. Na ďalšiu otázku čo si myslel keď sa mu dostali do rúk výstupný list a musel odovzdať pracovné pomôcky, že čo sa deje, žalobca uviedol, že vtedy nad tým nejako nerozmýšľal, čo mu povedali to urobil, všetko odovzdal, dal podpísať papiere, až postupom času mu všetko došlo.

5.4. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či môže vymenovať, čo všetko odovzdal pri výstupe a v akom časovom rozsahu žalobca uviedol, že hneď vtedy odovzdal pánovi M. kartičku zamestnanca aj laserový merač vzdialenosti, potom odovzdal služobný tablet a služobný telefón. Pani B. služobné motorové vozidlo, ktorá ho ešte požiadala, aby ho natankoval, umyl a aby bolo čisté.

5.5. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie, že takáto žiadosť sa dá vziať späť žalobca odpovedal že nie. Na ďalšiu otázku v nadväznosti na odovzdávanie pomôcok, koľko dní po stretnutí k tomu došlo, žalobca uviedol, že bolo to hneď v ten deň, asi pol hodinu na to, možno do hodiny aj s cestou na benzinku.

5.6. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, že stretnutie bolo 07.10. a dohoda bola datovaná k 09.10. ohľadne skončenia pracovného pomeru, kto mu povedal, aby nechodil do práce a čo bolo tie dva dni, žalobca uviedol, že odovzdal všetky pomôcky a nemal pridelené obhliadky, tak na pracovisku nemal čo robiť.

6. Svedok Ing. Ľ. S. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalovaného od 07.10.1998, v pozícií vedúci oddelenia špecialistov pre obhliadky. Na základe zistení kontrolnej obhliadky, ktorú vykonal kontrolný audit, vznikli rozdiely medzi obhliadkou žalobcu a obhliadkou interného auditu, keďže tieto rozdiely boli dosť závažné tak bol z pozície nadriadeného tieto rozdiely a celú udalosť povinný so žalobcom prejednať. Čo sa týka samotného prejednania to sa konalo v Nitre na pobočke Allianz SP, toto stretnutie vyvolal pán M., priamy nadriadený žalobcu, a keďže v tom čase nemali ani on, ani pán M., ani žalobca žiadnu kanceláriu, tak si museli dohodnúť priestor na stretnutie. Na stretnutie došiel z Prešova, v garážach pobočky sa stretol s pánom M. a spolu vošli do budovy a dostavili sa na miesto stretnutia. Vošli do kancelárie, kde ich čakal žalobca, ktorý sedel za stolom a on si sadol oproti nemu a zboku si sadol pán M.. Opýtal sa žalobcu, či vie, aký účel je tohto stretnutia, keďže neodpovedal jednoznačne, tak mu povedal, že účelom stretnutia je prejednanie nedostatkov, alebo rozdielov, ktoré vznikli medzi jeho obhliadkou a medzi obhliadkou interného auditu. Keďže na tomto prejednaní mal dokument z interného auditu, ktorý bol prísne dôverný, celý zápis z tohto žalobcovi prečítal. Vzniknuté rozdiely spracoval pán M., priamy nadriadený žalobcu, do excelovskej tabuľky, aby bolo vidieť jasne, na ktorých parcelách vnikol rozdiel medzi obhliadkou žalobcu a kontrolnou obhliadkou. Tento dokument ukázal žalobcovi, aby si to pozrel, na to sa ho opýtal, prečo vznikol tento rozdiel a ako si to vysvetľuje. Žalobca mu nevedel na to odpovedať prečo vznikol tento rozdiel, opýtal sa ho, akým spôsobom stanovoval rozsah poškodení na jednotlivých parcelách, odpovedal mu, že to urobil odhadom. Žalobca sa ho opýtal, kto robil kontrolnú obhliadku a akým spôsobom postupoval, na to mu odpovedal, že nie je dôležité, kto robil kontrolnú obhliadku, ale postup, aký zvolil. Samotná obhliadka poškodeného pola, ktoré malo výmeru 461 hektárov, bola rozdelená do viacerých parciel, pýtal sa ako zistil jednotlivé poškodenia, povedal mu, že sa postavil na nejaký násyp a z tohto to nejakým spôsobom odhadoval. Na to mu svedok následne povedal, že jeho neodborným spôsobom vykonania obhliadky mohla vzniknúť poisťovni vysoká škoda a z toho dôvodu nemá dôveru pri vykonávaní tejto činnosti ďalej. Čo sa týka agro obhliadok, tak pri tejto obhliadke je veľmi dôležitá dôvera obhliadkára, jeho lojalita voči zamestnávateľovi, lebo na fotke nie je možné zaznamenať rozsah poškodenia dostatočne. Z toho dôvodu povedal žalobcovi, že nespĺňa náležitostí pri vykonávaní obhliadok a nie je možné, aby ďalej robil obhliadky. Na to mu povedal, že sú dve možnosti, že v prípade, že by sa rozhodol rozviazať pracovný pomer dohodou, tak sa bude snažiť urobiť všetko pre to, aby mu vyšli bez problémov v ústrety. V prípade, že sa takto nerozhodne, druhá možnosť je tá, že z pozície nadriadeného, keďže zistili závažné porušenie pracovných povinností, vykonať dôslednejšiu kontrolu jeho práce a v prípade, že by sa tam našli nejaké nezrovnalosti v neprospech poisťovne, je možné že poisťovňa mu môže túto škodu zosobniť. Ďalej uviedol, že prejednávaná škoda v čase keď sa o nej rozprávali bola neuzavretá, tzn. že nedošlo k vyplateniu poistného plnenia a tým, že vlastne vykonali kontrolnú obhliadku, tak to pozastavili a nedošlo k vzniku škody poisťovni. Ako ponúkol tieto dve možnosti žalobcovi, tak mu nechal priestor na rozmyslenie a čakal, ktorú ponuku si vyberie. Nijako ho nesúril, čakal kedy sa prvý ozve, po chvíli rozmýšľania mu oznámil, že sa rozhodol pre možnosť jedna, tzn. o ukončenie pracovnej zmluvy dohodou. Opýtal sa ho, či má papier, na ktorý by to mohol napísať, keďže nemal pri sebe nič, boli v cudzej kancelárií, tak mu papier dal, na to mu oznámil, že on nevie čo tam má napísať, či by nebol taký dobrý a nepomohol mu. V hlavičke mu povedal, aby uviedol svoju adresu, uviedol, na koho má byť tá žiadosť adresovaná a tiež mu pomohol nadiktovať text žiadosti, ktorú nakoniec podpísal a odovzdal mu ju. Potom tú žiadosť zobral a keďže tam nemal kanceláriu, tak požiadal kolegyňu, ktorá tam mala kanceláriu, pani B., či si môže dať poslať dohodu na jej mail, aby mu ju vytlačila, po jej súhlase kontaktoval pani K., ktorá mu vlastne v lehote 10-15 minút túto dohodu poslala. Pani B. ju vytlačila, on ju zobral a vrátil sa naspäť do kancelárie. Dal ju žalobcovi prečítať, povedal mu, že museli reagovať na tú situáciu, ktorá vznikla, tak zo strany zamestnávateľa, predstaviteľov spoločnosti, nie je podpísaná a musí ju zobrať do Bratislavy na podpis. Žiadosť žalobcu, aj obidve dohody, ktoré podpísal, dal pánovi M., ktorý sa vracal do Bratislavy, so žalobcom si nakoniec podali ruky a odišiel preč. Stretnutie trvalo možno od nejakej 9.30 hod., kedy sa

mali stretnúť, malo to byť keď prišiel medzi 9:30 - 9:40 hod., zhruba do 10:30 hod. Svedok ďalej uviedol, že pri stretnutí boli podpisované listiny, jedna z nich bola žiadosť, ktorú žalobca napísal a tiež dohoda o skončení pracovného pomeru v dvojitom vyhotovení a žalobca určite mal možnosť si to riadne prečítať, on mu to dal do rúk a určite žalobca keď odchádzal zo stretnutia vedel o skončení pracovného pomeru.

6.1. Na otázku, či bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, svedok uviedol, že rozumie, že žalobca bol v tom čase v strese, nebol v strese z neho alebo z nejakej situácie, ktorá vznikla tam, ale bol v strese z toho čo urobil. Žalobca mal pred týmto stretnutím týždeň dovolenku, v rámci ktorej sa chcel zúčastniť športovej súťaže, ktorej sa nakoniec nezúčastnil a keď sa ho pán M. pýtal, že prečo, povedal, že nebol psychicky schopný, povedal doslova že „ nebol som v stave, v ktorom by to mohol absolvovať“.

6.2. Na ďalšiu otázku kedy sa dozvedel žalobca o výsledku spomínaného šetrenia, svedok uviedol, že o úplnom výsledku sa dozvedel priamo od neho, ale o tom, že je táto poistná udalosť šetrená mal jasné informácie už dávno predtým, keďže spolu s interným auditom sa musel vrátiť na miesto, kde vykonal obhliadku.

6.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ako často sa svedok, ako vedúci oddelenia, zúčastňujete pri rozviazaní pracovného pomeru zamestnancov, ktorí sú v pozícií o dva stupne nižšie, svedok uviedol, že každého stretnutia, ak si požiada zamestnanec o rozviazanie pracovného pomeru, tak sa zúčastní.

6.4. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ak si zamestnanec nepožiada o skončenie pracovného pomeru, či aj tak sa zúčastňuje každého, svedok uviedol, že on neprišiel za účelom rozviazania pracovného pomeru, prišiel prejednať nedostatok, ktorý bol zistený pri obhliadke žalobcu, keďže výsledok tohto šetrenia robil interný audit a jeho výsledok dostal priamo od svojho nadriadeného, od riaditeľa, zistenie bolo tak závažné, že bol povinný sa zúčastniť toho stretnutia. Predtým sa so žalobcom bežne stretával na poradách skupín a spoločenských akciách. Z jeho pohľadu bol medzi nimi veľmi korektný vzťah.

6.5. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie povedať, či za obdobie trvania pracovného pomeru žalobcu sa stala situácia, že by ho on, alebo jeho priamy nadriadený pán M. napomínali pre porušenie pracovnej disciplíny, svedok uviedol, že rok predtým s ním pán M. prejednával škodu, kde bol poškodený vinič a takisto tam boli nezrovnalosti medzi obhliadkou a obhliadkou, ktorú vykonali kolegovia. V tejto súvislosti bol žalobca upozornený na nedostatky ústne, ktorú informáciu má od pána M., priameho nadriadeného žalobcu.

6.6. Na otázku, či pred stretnutím dňa 07.10. oznámili žalobcovi písomne alebo mailom, čo bude obsahom stretnutia, svedok uviedol, že nie neoznámil. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, ako sa mal žalobca pripraviť na toto stretnutie, svedok uviedol, že z jeho pohľadu nebolo potrebné sa na toto stretnutie pripravovať, bolo potrebné vysvetliť kroky, ktoré učinil pri obhliadke.

6.7. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako často sa robia kontrolné doobhliadky v tomto agrose, svedok uviedol, že ak hovoríme konkrétne o tejto obhliadke, pri prvej obhliadke identifikuje obhliadajúci miesta poškodenia, lokality, kde došlo k záplave a keďže v rámci vegetačného obdobia sa ten skutkový stav môže zmeniť tak pre presné stanovenie rozsahu poškodenia je potrebné vykonať obhliadku a to tak, že príde na konkrétne miesto, kde je poškodené, stanoví alebo zmerá rozsah daného poškodenia. Keďže časový rozdiel medzi obhliadkou a doobhliadkou môže znamenať, že výška rastliny je s časovým odstupom diametrálne odlišná, teda vyššia, nie je dostatočné sa postaviť na nejaký násyp a odtiaľ odhadovať rozsah poškodenia. Je potrebné na každé poškodené miesto sa dostaviť osobne.

6.8. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že mal na mysli ako často sa robia kontrolné obhliadky už po vykonaní obhliadky, svedok uviedol, že ak poisťovňa dostane impulz, že mohlo na tejto obhliadke dôjsť k nejakej nezrovnalosti, alebo sú tam nejaké fakty, ktoré nekorešpondujú, tak tento kontrolný mechanizmus spôsobí tú kontrolnú obhliadku.

6.9. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aké pracovné pomôcky majú zamestnanci na rovnakých pracovných pozíciách ako žalobca, alebo zamestnanci interného auditu, aby mohli vykonávať tieto obhliadky, svedok uviedol, že čo sa týka samotného výkonu práce majú služobný tablet, služobný mobil, digitálny laserový merač, to sú prostriedky ktoré potrebuje priamo pre výkon. Tie isté prostriedky použili

aj kolegovia, ktorí boli na kontrolnej obhliadke. Z jeho pohľadu je veľmi dôležité pre daný rozsah poškodenia si vyhradiť aj dostatočný časový priestor. Pri tejto konkrétnej obhliadke žalobca mal najprv na túto obhliadku vyhradené dva dni, nakoniec si jeden deň zobral dovolenku a čo sa týka toho druhého dňa, tak namiesto toho, aby začal obhliadku od rána, tak vyštartoval z domu z Nitry a dostavil sa na miesto obhliadky až poobede. Samotný rozsah poškodenia na 460 hektárovom poli urobil za nejaké 4, 5 hodín. Kontrolnú obhliadku, ktorú robili dvaja kolegovia, trvala fyzicky nejakých 13,5 hodiny. Preto v prípade, že takýto veľký rozsah poškodenia úplne štandardne kolegovia požiadajú pomoc a v tom prípade idú aj dvaja na obhliadku, ak je to potrebné.

6.10. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si svedok spomína koľko trvalo kým druhé oddelenie pripravilo dohodu o skončení pracovného pomeru a dalo mu ju, aby ste sa mohli vrátiť späť s ňou do miestnosti, svedok uviedol, že keďže pani K. sedí v Bratislave a pani B. sedí v Nitre, tak jej musel telefonovať a poprosiť ju, aby ju poslala pani B. do Nitry, celé to mohlo trvať zhruba 20 minút, presne to uviesť nevedel.

6.11. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca po oboznámení výsledku auditu porozmýšľal a až potom začal písať žiadosť o skončenie pracovného pomeru, či si svedok spomína, koľko mohlo toto trvať z toho stretnutia, svedok uviedol, že si nespomína časovo koľko to trvalo, dbal na to, aby nebol nejakým spôsobom súrený a úmyselne čakal, kým sa ozve prvý.

6.12. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, či si svedok spomína o akú škodu pre poisťovňu, sa v danom prípade jednalo, svedok uviedol, že to bolo vyše 27 000,- eur. Na ďalšiu otázku, či uviedol žalobcovi na stretnutí výšku tejto škody uviedol, že nielen že mu ju uviedol, aj sa ho pýtal, či si je vedomý, že 1 hektár rozdielu môže činiť vyše 1 000,- eur, na to mu odpovedal, že je si toho vedomý. Dodal, že pri oznámení výšky škody bol preňho dôležitý rozsah poškodenia v hektároch. Dôležité bolo preňho, že tento rozdiel vznikol nedostatočným plnením pracovných povinností. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, že následne po tom všetkom uviedol, že žalobcovi ponúkli dve možnosti, že buď sa s ním skončí pracovný pomer, alebo bude pokračovať interný audit aj na jeho iných obhliadkach a prípadné ďalšie škody vzniknuté poisťovni mu budú zosobnené. Svedok na otázku odpovedal, že ako druhú možnosť uviedol žalobcovi, že na základe tohto auditu je povinný, ako jeho nadriadený, zabezpečiť hĺbkovú kontrolu jeho práce s tým, že keď tam budú zistené nedostatky, tak dal dôraz na slovo môžu mu byť zosobnené, v akej výške neuvádzal, lebo to nevedel povedať.

6.13. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že či ponúkli na stretnutí žalobcovi aj iné možnosti skončenia pracovného pomeru, svedok odpovedal, že on mu žiadne možnosti ukončenia pracovného pomeru nenúkal. Len reagoval na tú jeho žiadosť, povedal mu, že jedna možnosť je, že si požiada o rozviazanie pracovného pomeru, druhá možnosť je, že ak si to nepožiada, z jeho pozície nadriadeného je povinný hĺbkovo skontrolovať jeho pracovnú činnosť. Svedok dodal, že účelom stretnutia nebolo ukončenie pracovného pomeru, ale prejednanie kontrolnej obhliadky, ktorá zistila rozdiel. V prípade, že by si žalobca vybral druhú alternatívu, tak by museli počkať na závery hĺbkovej kontroly a následne urobiť ďalšie kroky. O aké kroky by sa jednalo by záležalo od výsledku kontroly.

6.14. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či je bežné že si zamestnanci žalovaného, píšu vlastnoručne na papier žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, svedok uviedol, že áno stretol sa s tým a nie raz.

6.15. Na otázku zástupkyne žalovaného odkedy mal žalobca vedomosť, že jeho činnosť je preverovaná v rámci kontrolnej činnosti odboru interného auditu po tej obhliadke, svedok uviedol, že nevie uviesť presný dátum ale minimálne od okamihu, kedy ho kontaktoval interný audit s ktorým sa previezli z Nitry do Trebišova a robili s ním úkony, ktoré potreboval.

6.16. Na otázku zástupkyne žalovaného, či sa môže sa vyjadriť k stretnutiu, že v ten deň 07.10. okamžite po tom stretnutí vykázal on alebo pán M. žalobcu z pracoviska, svedok uviedol, že to je jedna z tých neprávd, ktorá je uvedená v žalobe. Žalobcu nikto nevykázal, žalobca zostal na mieste po jeho odchode, po odchode pána M. odovzdával techniku pánovi K., šiel natankovať služobné motorové vozidlo, vrátil sa naspäť, vybavil agendu, ktorú mu ešte dal pán M. zo služobného počítača a až tak odišiel, ale kedy nevie uviesť, keďže on už som tam nebol.

6.17. Na otázku zástupkyne žalovaného, podľa jeho odhadu ako časovo náročný bol rozsah žiadosti o ukončenie pracovného pomeru, ktorú žiadosť pomáhal tvoriť, svedok uviedol, že to diktoval, čo mohlo trvať viac ako 2 minúty. Na ďalšiu otázku zástupkyne žalovaného, či si pamätá, aký rozsah má správa odboru interného auditu, s ktorou oboznámil žalobcu, svedok uviedol, že áno, necelé dve strany. Nebol to formát A4, išlo o iný formát.

7. Svedok Ing. V. M. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalovaného, a to od júna 2014, v súčasnosti v pozícií koordinátor skupina západ na oddelení špecialistov pre obhliadky. Dozvedel sa, že obhliadku, ktorú vykonal žalobca je šetrená odborom interného auditu, na základe toho stopli vykonávanie činnosti agro obhliadok žalobcovi, kým nemali nejaké výsledky. Túto obhliadku vykonávali dve osoby veľmi dlho, súhrnne bola tá obhliadka vykonávaná vyše 13 hodín, dvoma osobami. Vie, že tá obhliadka sa ani nestihla spraviť v rámci jedného dňa, ale boli tam dvakrát na tom mieste. Ale už po tom prvom dni dostali informáciu, že sú tam dosť výrazné rozdiely medzi obhliadkou, ktorú vykonal žalobca a kontrolnou obhliadkou. Na základe tejto informácie stopli vykonávanie všetkých obhliadok žalobcovi, kým nebude nejaký záver šetrenia odboru interného auditu. Keďže žalobca nemal náplň práce, nemal mu dať čo robiť, tak sa dohodli, že vypracuje prezentácie na témy, ktoré mu zadal. Na nich pracoval celý týždeň, kým čakal na výsledky šetrenia. Nasledujúci týždeň mal dlhodobo plánovanú dovolenku, nakoľko mal ísť na kulturistickú súťaž. Po návrate z dovolenky, dohodli si stretnutie na stredu 07.10. na pobočke v Nitre. Keďže žalobca už v tom čase nemal na pobočke vlastnú kanceláriu, zabezpečil kanceláriu, v ktorej ich čakal, povedal mu, kam si má ísť sadnúť. Svedok ďalej uvádza, že prišiel do Nitry z Bratislavy a jeho nadriadený, pán S., prišiel z Prešova. Prišli prakticky úplne synchrónne, stretli sa v garáži, vošli do budovy, teda do kancelárie, v ktorej bol žalobca. Od tohto momentu v podstate rozhovor viedol primárne jeho nadriadený, vedúci oddelenia pán S., ktorý žalobcu informoval o výsledkoch šetrenia odborného auditu. Prečítal mu tú správu, ukázal mu tabuľku, podotkol, aký je tam rozdiel medzi jeho obhliadkou a kontrolnou obhliadkou a následne sa spýtal žalobcu, či mu vie vysvetliť rozdiel v týchto dvoch obhliadkach, resp. jeho obhliadky voči kontrolnej obhliadke. Žalobca rozmýšľal a povedal že nevie. Pán S. sa ho spýtal, či ho niekto nejakým spôsobom ovplyvňoval pri tej obhliadke, čo žalobca veľmi jednoznačne odmietol. Pán S. sa ho spýtal akým spôsobom robil tú obhliadku alebo ako určil tú plochu poškodenia, tú výmeru, žalobca povedal, že to odhadol plus skonzultoval s klientom. Určite zaznelo z úst pána S., že na základe tohto šetrenia a tohto čo povedal žalobca už nemajú dôveru v jeho práci a že jeho neodborným konaním mohla poisťovňa dôjsť k väčšej finančnej ujme, resp. mohla vzniknúť poisťovni škoda väčšieho rozsahu a z tohto dôvodu už nebude môcť vykonávať obhliadky. Zároveň mu povedal, že ak sa z tohto dôvodu rozhodne, že bude chcieť ukončiť pracovný pomer, tak mu v tom vyhovieme. Ak sa rozhodne, že v pracovnom pomere zotrvá, sú z pozície nadriadených povinní vykonať kontroly na iných jeho obhliadkach a ak tam zistia nejaký nesúlad, môžu mu to v rámci legislatívy zosobniť. Žalobca zostal ticho, rozmýšľal, trvalo to dlhšiu dobu, nikto mu nedával limit, vôbec mu nepovedali kedy sa má vyjadriť, ostal ticho a oni tiež. Následne povedal, po nejakej dobe, že požiada o ukončenie pracovného pomeru. Nemal papier, ten mu dal pán S. a žalobca písal tú žiadosť vlastnou rukou, nakoľko nevedel presne náležitosti žiadosti, tak mu pán S. s tým pomohol to sformulovať. Na tú žiadosť chcel napísať aktuálny dátum, t.j. 07.10., pán S. mu povedal, aby to dal radšej k 09.10. t.j. piatok, a aby v klude stihol vybaviť všetky náležitosti, poodovzdávať techniku a podobne. Žalobca túto žiadosť dopísal, podpísal ju a následne ju podal pánovi S., ktorý ju zobral a vyšiel z kancelárie von. On zostal so žalobcom v kancelárií sám a začali sa trochu menej formálne rozprávať. Snažil sa na žalobcu apelovať, aby bol v budúcnosti dôslednejší, zodpovednejší, aby sa s podobnými situáciami už nikdy nemusel stretnúť, lebo mu to bolo úprimne ľúto. Následne sa ho spýtal, ako dopadol na tej kulturistickej súťaži. Žalobca mu na to povedal či si myslí, že v tomto stave by bol schopný sa na tú súťaž pripravovať, že na žiadnej súťaži nebol. Potom začali preberať aj praktickejšie veci, povedal mu, nech si premaže v telefóne čo si potrebuje premazať, myslel služobný telefón, nech si opíše kontakty ktoré potrebuje. Žalobca si začal pozerať veci, keďže už bol s tým uzrozumený. Dal mu laserový merač vzdialenosti, kartičku zamestnanca, ktorú následne dal do Bratislavy pani K., personalistke. Začali sa baviť ako to prebieha prakticky, keď je ukončenie pracovného pomeru, čo u nich bude musieť vysporiadať, vysvetlil mu, že mu dá výstupný list, ktorý budú musieť podpísať jednotliví kolegovia, ktorí vlastne svojim podpisom potvrdia, že má vysporiadané záväzky u žalovaného.

7.1. Svedok ďalej uvádza, že následne prišiel do kancelárie pán S., ktorý mal v rukách dohodu o ukončení pracovného pomeru. Tá dohoda nebola nikým podpísaná, nakoľko keď odišiel z kancelárie išiel do kancelárie pani B., z odboru prevádzky služieb, spojil sa s pani K., vysvetlil jej, čo sa udialo na stretnutí, že žalobca požiadal o skočenie pracovného pomeru a následne na základe tejto informácie pani K.

vyhotovila dohodu o ukončení pracovného pomeru žalobcu a zaslala ju na email pani B., keďže oni tam nemajú vlastné počítače v Nitre. Pani B. túto dohodu vytlačila a pán S. s ňou prišiel do kancelárie. Následne keď pán S. prišiel do kancelárie dal dohodu žalobcovi, žalobca si ju prečítal, opäť mal na to neobmedzený čas a bez akýchkoľvek námietok ju podpísal. Po podpise ju dal pánovi S. a navzájom sa s pánom S. žalobca rozlúčili. Nakoľko pán S. išiel smerom do Prešova tak mu tieto dohody dal, s tým, že ich má odniesť do Bratislavy na ústredie na oddelenie ľudských zdrojov. Žalobcovi, ešte predtým než odišiel, povedal, že hneď ako budú podpísané kompetentnými za ich stranu, tieto dohody, tak mu doručia jedno vyhotovenie dohody. Pán S. odišiel z pobočky v Nitre a jeho odhad je taký, že po tento bod mohlo to stretnutie trvať minimálne hodinu až hodinu a pol.

7.2. Opäť zostal so žalobcom sám, išiel ku X. B. do kancelárie, kontaktoval tentokrát on pani K. a poprosil ju, aby vyhotovila pre žalobcu výstupný list. Tento opäť po nejakom čase, keď ho spravila, poslala pani B., ktorá ho vytlačila a on ho mal fyzicky v rukách. Prišiel za žalobcom, ktorý išiel odovzdať svoj tablet, resp. počítač, notebook, ich IT pracovníkovi K.. Žalobcu stopol, že on ten tablet ešte bude potrebovať, nakoľko v rámci výstupného listu je potrebné, aby zaslal aj niekoľko emailov kolegom, ktorí sedia na ústredí v Bratislave a nevedia ho fyzicky podpísať. V takomto prípade sa dokladá k výstupnému listu potvrdzujúci email kolegu, ktorý je za daný segment zodpovedaný, čiže notebook si zobral naspäť a on ho poprosil, aby odovzdal X. auto čisté, vysvetlili si všetky podrobnosti ohľadom výstupného listu a keď už nemal dojem, že je niečo nedopovedané, žalobca nemal už ďalšie otázky na neho, tak sa rozlúčili, podali si ruky, žalobca poďakoval za všetko a on som odišiel do Bratislavy. Vrátil sa na ústredie, išiel za pani K. na personálne a dohodu, ktorú podpísal žalobca, všetky vyhotovenia, jej dal. Ako jej to odovzdal, išiel domov a začali mu priebežne chodiť emaily od žalobcu, kde mu preposielal odpovede v rámci vysporiadania záväzkov, preposielal mu maily od kolegov a teda potvrdzujúce emaily, že má vysporiadané záväzky, to mohlo byť niekedy medzi 14:00 a 15:00 hod. Tieto maily preposlal pani K., následne mu žalobca telefonoval a spýtal sa ho, ako je to s odstupným, keďže v tomto prípade požiadal o ukončenie pracovného pomeru on sám. Keďže nie je odborník v danej téme, nechcel mu dať nie úplne správnu odpoveď a odkázal ho na pani K., ktorá je na túto tému špecialista. Následne ďalší deň ho kontaktoval žalobca SMSkou, v ktorej ho žiadal o kontakt na pani K. a zároveň žiadal, aby mu poskytol správu zo šetrenia z odboru interného auditu. Telefonický kontakt na pani K. mu dal, správu zo šetrenia interného auditu mu neposkytol.

7.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pred stretnutím 07.10. svedok ako priamy nadriadený žalobcu mu poslal písomne alebo mailom informácie, čo bude obsahom toho stretnutia, svedok uvádza, že písomne ani mailom nie.

7.4. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vedel, že na tomto stretnutí bude ukončený pracovný pomer so žalobcom, svedok uviedol, že nemohol to tušiť. Ak by s takýmto niečím išiel na stretnutie, tak by boli možno lepšie pripravení. Mali by pripravenú dohodu, ktorá by bola podpísaná, mal by pripravený výstupný list.

7.5. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si pamätá, aká bola výška škody, ktorú údajne spôsobil žalobca tým nesprávnym odhadom, svedok uviedol, že nakoľko škoda nebola vyplatená klientovi, tak poisťovni nevznikla škoda. Vedeli ale rozdiely medzi skutočným poškodením a poškodením, ktoré vyplývalo z obhliadky žalobcu. Fyzicky k vyplateniu škody nedošlo. K výške konkrétnej škody uviedol, že išiel o rozdiel zhruba vyše 26 000,- eur, 27 000,- eur. Či túto sumu uviedli na stretnutí žalobcovi, na to si nespomínal, ale museli mu zhruba povedať. Nebavili sa o fiktívnych číslach, ale o výške, aká mohla nastať.

7.6. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či povedal žalobcovi, alebo pán S., že mu táto škoda bude zosobnená, v prípade, ak sa preukáže že pochybil, svedok odpovedal že nie.

7.7. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ informovali žalobcu o tom, že má dve možnosti, čiže v tej chvíli na tom stretnutí ten ľubovoľný čas na rozmyslenie mysleli čas, že tam sa musí rozhodnúť za tým stolom, svedok uviedol, že tá reakcia žalobcu mohla byť akákoľvek. Žalobca mohol namietať koľko má na rozmyslenie, alebo mohol povedať dokedy chce odpoveď. Dodal, že žalobcova odpoveď pánom S. nebola nijak limitovaná.

7.8. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako došlo k situácií, keď žalobca povedal, že požiadal o skončenie pracovného pomeru a pán S. začal ochotne mu pomáhať tú žiadosť písať, svedok uviedol že žalobca povedal, že nemá papier a následne mu ho pán S. dal. Pán S. žalobcovi potom pomáhal, lebo on nevedel presne akú to malo mať formu.

7.9. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedok má vedomosť o tom, že žalobca v tom čase, keď odchádzali z Nitry mal odovzdané všetky pomôcky, výstupnú kartu a dohodol sa, že pôjde na pumpu vyčistiť služobné auto a donesie ho späť, svedok uviedol, že v čase keď už bol doma tak mu ešte chodili maily od žalobcu. Vzhľadom na časový odstup jedného roku si bližšie na to nepamätal. Predpokladá, že tablet, ktorý mu bol vtedy ponechaný vrátil v ten deň.

7.10. Na otázku zástupkyne žalovaného aby sa vyjadril k tvrdeniu vyplývajúceho zo žaloby, že žalobca bol ním, teda svedkom, alebo pánom S. vykázaný z kancelárie, resp. z pracoviska, svedok uviedol, že toto nie je možné, pretože on opustil pobočku skôr ako žalobca a chodili mu od neho emaily, a tieto emaily mu chodili z jeho pracovnej mailovej adresy, teda z jeho pracovného počítača, ktorý musel odovzdať na pobočke.

7.11. Na otázku zástupkyne žalovaného, že pokiaľ ide o spôsob dojednania stretnutia dňa 07.10., či riešili so žalobcom akým spôsobom a čo mu povedali, že prečo ho volajú, svedok uvádza, že bolo to telefonicky a myslí, že mu povedali, že sa idú stretnúť kvôli tej škode. Určite mu musel povedať predmet stretnutia. Vylúčil akékoľvek zavádzanie žalobcu.

7.12. Na otázku zástupkyne žalovaného, či sa na stretnutí mal žalobca možnosť vyjadriť sa k zápisu odboru interného auditu kontrolnej obhliadky a akým spôsobom, svedok uviedol, že áno, jednak mu pán S. všetko povedal, čo tam je, čo bolo pre žalobcu podstatné a mal priestor sa vyjadriť a navyše na veci, ku ktorým sa nevyjadril, sa ho pán S. aj pýtal, vyslovene sa ho spýtal, či niekto naňho nerobil nátlak na tej obhliadke, čo je pre nich podstatná informácia. Dodal, že to sú tak obrovské škody na tých agro obhliadkach, že treba ísť do dôsledkov, či niekto ho do toho nenútil, preto sa na to pýtali žalobcu, ktorý mal voľný priestor a dopomáhali mu otázkami.

7.13. Na ďalšiu otázku zástupkyne žalovaného aké dokumenty podpisoval žalobca na tom stretnutí dňa 07.10., svedok uviedol, že ak do toho počíta aj žiadosť, ktorú napísal, tak dohodu o ukončení pracovného pomeru, výstupný list, a na iné si nespomína. Na ďalšiu otázku zástupkyne žalovaného, či listiny boli podpisované súčasne, svedok uviedol, že nemohli byť podpisované súčasne. Výstupný list podpisoval až na konci stretnutia.

8. Svedkyňa R. K. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje od 21.04.1997, vo funkcii presonalistka. Bolo to viac ako pred rokom, 07.10.2020, kedy jej zavolal pán S. a požiadal ju, aby pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru pre žalobcu, aby ju mailom zaslala kolegyni do kancelárie, kde práve prebiehalo stretnutie so žalobcom. Informoval ju o tom, že žalobca napísal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou k dátumu 09.10. Bolo to niekedy v doobedňajších hodinách a o nejaký čas, možno pol hodinu, trištvrte, mu posielala výstupný list. Potom neskôr, predpokladá, že to už bolo v skorých poobedňajších hodinách, jej volal žalobca a rozprávali sa, rozoberali tú situáciu, poradila mu, že ak nenastúpi hneď do pracovného pomeru, aby sa do 7 dní zaregistroval na Úrade práce. Rozprávali sa o tom, akým spôsobom vybaví výstupný list. Poradila mu, že mailom môže napísať jednotlivým osobám, ktoré sú napísané na tom výstupnom liste a tí zodpovední zamestnanci mu potvrdia vysporiadanie záväzkov. Tak sa aj stalo, v priebehu poobedia aj pán žalobca jej písal jeden mail, kde jej oznámil, že ten výstupný list jej donesie pán M. a pán M. jej preposielal, bolo tak podvečer, tie maily, ktoré mu posielal žalobca o vysporiadaní záväzkov. Čakala už len na to, kedy jej pán M. donesie tie dohody podpísané žalobcom, aby zabezpečila podpisy za žalovaného. Nepamätala si kedy jej ich doniesol. Z jej mailovej dokumentácie čo našla vie, že poslané to bolo 15.10. s ona mu písala mail, kde mu posielala scan podpísanej dohody aj zápočet rokov, teda potvrdenie o zamestnaní, a informovala ho aj o tom, že to súčasne posiela aj poštou na adresu, ktorú jej žalobca nadiktoval.

8.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcu aby popísala postup a proces, akým dochádza k pospisovaniu dohôd u žalovaného, svedkyňa uviedla, že dohodu podpisuje riaditeľ odboru ľudských zdrojov a člen predstavenstva. Riaditeľovi odboru ľudských zdrojov predkladá osobne, ako priamemu

nadriadenému, a členovi predstavenstva prostredníctvom jeho sekretariátu a následne dokument zakladá jeden do spisu a jednej posiela zamestnancovi.

8.2. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či vie potvrdiť, alebo vyvrátiť, že či je možné že tieto zmluvy boli podpísané riaditeľom ľudských zdrojov, pánom A. a viceprezidentom pre rezort obchodu pádom F., členom predstavenstva, dňa 07.10.2020, svedkyňa uviedla, že určite nie, možno jeden z tých podpisov mohol byť, lebo by to nedávalo logiku, prečo by to hneď neodoslala. Svedkyňa ďalej uviedla, že spomínané dokumenty podľa mailovej komunikácie odoslala dňa 15.10., určite to posielala prvou triedou, lebo si bola vedomá aby žalobca ešte v piatok stihol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

8.3. Na otázku zástupkyne žalovaného, či vie uviesť dátum, kedy ju kontaktoval žalobca ohľadne vysvetlenia všetkých náležitosti súvisiace so skončením pracovného pomeru, svedkyňa uviedla, že telefonát bol poobede dňa 07.10.

8.4. Na otázku zástupkyne žalovaného, či v zložke žalobcu sú doklady vstupných adaptačných procesov oboznámením sa so všeobecnými normami a vnútornými normami spoločnosti, svedkyňa uviedla, že áno v osobnom spise sa nachádza prehlásenie kde sú uvedené interné predpisy, s ktorými sa žalobca oboznámil pri nástupe, napr. kolektívna zmluva, organizačný poriadok, pracovný poriadok. Takisto má založenú aj kópiu z adaptačného procesu.

9. Svedok JUDr. A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že od 01.12.2006 pracuje na pozícií riaditeľa odboru interného auditu. Obdržali podnet na výkon obhliadky žalobcu, z toho dôvodu začali ihneď konať, nakoľko sa malo jednať o obhliadku v Trebišove na kukuričnom poli u ich poisteného, približne bolo to 460 hektárov. Z toho dôvodu urobili prvotné úkony, aby preverili tento podnet, urobili si vlastné šetrenie, kde si zadovážili vlastné skutočnosti, kde zistili, že žalobca vykonal 10.09.2020 obhliadku, v čase keď mal nahratú v systéme dovolenku. Preverovali, či bolo použité služobné motorové vozidlo na obhliadku a zistili, že nebolo. Preverovali dokumentáciu, ktorá bola žalobcom cez systém Trolik vložená, kde zistili, že nie sú tam žiadne, to bolo veľmi podozrivé, pretože každá dokumentácia, ktorá sa vyhotovuje počas obhliadky služobným telefónom obsahuje tieto dáta, tzn. kto vykonal, kedy ich vykonal. Fotografie, ktoré tam boli vložené však tieto dáta neobsahovali. Z toho dôvodu požiadal kolegu, aby dohodol stretnutie so žalobcom. Toto stretnutie sa uskutočnilo po tomto dátume, nevedel presne uviesť kedy. Uskutočnilo sa ráno, bolo dohodnuté približne o 7:30 hod. Žalobca prišiel a tohto stretnutia sa zúčastnil on aj s kolegom. Požiadali žalobcu o vysvetlenie, akým spôsobom bola vykonaná opätovná obhliadka tohto kukuričného pola v Trebišove. Nakoľko jeho odpovede na ich otázky ich neuspokojili, po približne 15-20 minútach ho požiadal, či je ochotný s nimi ísť do Trebišova a predmetné kukuričné pole im ísť ukázať, kde vykonal šetrenie. Žalobca ho požiadal, aby ho zaviezol domov, že si zoberie nejaké veci a pôjde. Cesta z Nitry do Trebišova trvala približne 4 hodiny. Po príchode na dané miesto, kde sa mal nachádzať predmet poškodenia, ho požiadali, aby im vysvetlil detailne, akým spôsobom vykonal obhliadku predmetného kukuričného pola a kde boli vyhotovené jednotlivé fotografie. Po kukuričnom poli behali približne hodinu a pol, nakoľko sa im s kolegom nepozdávalo, že to poškodenie kukuričného pola nie je také rozsiahle, ako uviedol vo svojej obhliadke. Po príchode kontaktoval nadriadeného a požiadal ho, aby bol vykonaný kontrolný výpočet aké množstvo kukuričného pola je poškodené, nakoľko on, ani kolega, ktorí absolvovali toto vysvetlenie s pánom žalobcom, nie sú odborníci na danú problematiku. Z toho dôvodu iný jeho kolega spoločne s iným obhliadkárom, odborníkom na agro škody, vykonal opätovnú kontrolnú obhliadku, ktorá trvala dvom ľuďom 13,5 hodiny, narozdiel od obhliadky, ktorú im žalobca tvrdil, že vykonal za 4 až 5 hodín. Touto kontrolnou obhliadkou bol zistený rozdiel, ktorý vo finančnom vyčíslení predstavoval takmer 30 000,- eur. Na základe týchto skutočností a preverovaní ďalších okolností získanej dokumentácie, aj od likvidátorov, komunikácie, ktorá bola k danej škode zavesená, záverom jednoznačne konštatovali porušenie interných smerníc zo strany žalobcu. Tým, že nevykonal doobhliadku tohto kukuričného pola, čím by, keby nevykonali túto kontrolnú doobhliadku, vznikla škoda jej vyplatím takmer 30 000,- eur. Jednoznačne konštatovali a doporučili, aby sa postupovalo podľa pracovného poriadku voči žalobcovi, v zmysle zistených skutočností.

9.1. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či žalobca bol súčinný pri tejto obhliadke, ktorú organizovali, svedok uviedol, že sa ho pýtali na skutočnosti, akým spôsobom sa dopravil, akým spôsobom to vykonal, pretože je neobvyklé, aby niekto použil na obhliadku súkromné motorové vozidlo, súkromný telefón, viac-menej počas dovolenky. Tzn. ako im tvrdil, okolo 8:00 hod. či 9:00 hod. vyrazil z Nitry, obhliadku vykonal za 4 až 5 hodín, následne sa mal presunúť z Trebišova k svojim rodičom do Veľkých Kapušian,

čo je vzdialenosť 50 minút. Takže keď počítajú, mal by byť doma okolo 18:00 hod, až 19:00 hodiny a následne večer, okolo 20:00 hod., mal všetku dokumentáciu, ktorú hotovil, vypočítal, k tejto obhliadke vložiť do systému Trolik.

9.2. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že vo svojej výpovedi povedal, že následne ako vykonali šetrenie kontaktovali nadriadených a odporučili aby postupovali v zmysle pracovného poriadku, čo to znamená, svedok odpovedal, že výsledkom toho je interná správa, ktorá je prísne dôverná, kde boli jasne definované, ktoré smernice a v čom boli porušené jeho povinnosti. Takže boli definované porušenia a odporúčania o ktorých hovoril, že sa má postupovať v zmysle pracovného poriadku, ktoré mal vyhodnotiť nadriadený, či ide o hrubé porušenie pracovného poriadku, alebo ide o menej závažné a mal rozhodnúť o tom, aké možnosti umožňuje .

9.3. Na otázku zástupkyne žalovaného, či adresátom správy o šetrení odboru interného auditu je aj preverovaná osoba, svedok odpovedal, že nie. Na ďalšiu otázku, ako sa dozvie o jeho obsahu, svedok uviedol, že ide o prísne dôverný dokument, v prípade ak sa šetrením zistí porušenie, ide nadriadenému, ktorý obdrží danú správu a interná smernica hovorí o tom, akým spôsobom s tým má naložiť a on má prerokovať identifikované porušenia s dotknutou stranou.

10. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že vychádzajúc z tvrdení žalobcu a žalovaného, tak ako aj z vykonaného dokazovania počas tohto konania, majú za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a že sa preukázali všetky tvrdenia žalobcu. Samotní svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili skutočnosti, ktoré samé o sebe už aj jednotlivo, majú za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Pán S. ako nadriadený priameho nadriadeného žalobcu vyvinul na žalobcu psychický nátlak spolu s pánom M., ako priamym nadriadeným žalobcu, a to tým:

- žalobcu ako radového zamestnanca predvolali dňa 07.10.2020 bez predchádzajúceho oboznámenia s predmetom tohto stretnutia do cudzej kancelárie, kde mu za necelých 30-50 minút podľa ich slov stihli oboznámiť jeho neodpustiteľné pochybenie v jeho pracovnom postupe pri realizácií obhliadky v agro sektore, dovolíme si znova podotknúť a podčiarknuť, že toto časové rozmedzie na rozhodovanie, ktoré je podľa rozhodovacej praxe súdov kruciálne potvrdili svedkovia tu pred týmto súdom,

- stihli si vypočuť jeho stanovisko, na ktoré však podľa ich slov vôbec neboli zvedaví a nedali žalobcovi priestor na vysvetľovanie, a to okrem iného aj tým, že mu vopred nepovedali, čoho sa toto stretnutie bude týkať a dokonca mu nikdy pred týmto stretnutím neposkytli ani výsledky interného auditu, alebo akékoľvek iné podklady k danej veci a na stretnutí ho nenechali v danej veci vôbec sa vyjadriť.

- stihli mu dôrazne niekoľkokrát zopakovať, že v prípade, že bude preukázaná škoda ďalším šetrením, vo výške cca 27 000 až 30 000,- eur, táto mu bude zosobnená plus mu budú otvorené aj iné jeho obhliadky a ak sa aj v nich nájdu rozpory aj tieto škody mu budú zosobnené

- stihli mu ponúknuť dve možnosti, z ktorých jedna mala byť dohoda o skončení PP, pričom priamy nadriadený žalobcu uviedol, že mu povedal: „že sa budú snažiť vyjsť mu v ústrety, ak sa rozhodne pre skončenie PP dohodou“ a druhá možnosť bude pokračovanie auditu a zosobňovanie sumy 27 000 až 30 000,- eur a prípadne viac, to znamená, že možnosti boli skončiť „z minúty na minútu“, alebo ti budeme zosobňovať nejaké domnielé škody -stihli mu dať priestor na rozhodnutie (niekoľko sekúnd, kde mu pod nátlakom dali dve možnosti v duchu „skončíš alebo zaplatíš“)

- pán S. mu stihol doslova nadiktovať celý obsah žiadosti o skočenie PP, pričom mu k tomu dal ešte aj papier a pero

- stihli túto žiadosť odniesť na personálne oddelenie, kde podľa slov pána S. mohlo trvať približne 15 minút pripravenie znenia dohody o skončení PP -stihli ju priniesť späť a dať ju podpísať žalobcovi spolu s inými dokumentami a následne sa stretnutie skončilo.

10.1. Toto všetko sa udialo v časovom rozmedzí od 30 do 50 minút, pričom žalobca prvýkrát v živote videl a zažil takúto situáciu (bolo to jeho prvé zamestnanie). Žalovaný podľa slov všetkých štyroch svedkov, ktorí boli a stále sú zamestnancami žalovaného, sa zjavným spôsobom na uvedené stretnutie vopred pripravil, pričom mal v úmysle okamžite v ten deň skončiť pracovný pomer so žalobcom, a to najmä z dôvodu, že už nemal dôveru v jeho ďalšiu prácu. Uvedené vyplýva tiež z výpovede pána JUDr. K., ktorý povedal že výstupom auditu bolo odporúčanie postupovať v súlade s poriadkom, teda vyhodnotiť, či bolo pochybenie dostatočne závažné na skončenie pomeru. Žalovaný však nič nevyhodnocoval a využil nátlak a lesť. Je nutné zdôrazniť, že v tomto spore proti sebe nestoja dve rovnocenné strany, ale

stojí proti sebe zamestnávateľ a zamestnanec, pričom z tejto samotnej pozície je v celku zrejmé, ktorá strana tohto sporu je tzv. slabšou stranou. Je preto nemysliteľné považovať argumentáciu žalovaného, že celý priebeh stretnutia podľa neho neznamenal nátlak, resp. nemohol v žalobcovi vyvolať pocit nátlaku. Je priamou úlohou a povinnosťou zamestnávateľa (tu sa bavíme o obrovskej nadnárodnej korporácií) pristupovať k riešeniu zamestnaneckých vzťahov s odbornou spôsobilosťou a znalosťou právnych predpisov. Akékoľvek čo i len jedno porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho aktu, pričom v tomto prípade sa bavíme o množstve porušení na strane zamestnávateľa.

10.2. V zmysle vyššie uvedené a v zmysle priebehu celého súdneho konania a vykonaného dokazovania majú preto za to, že bolo preukázané:

- žalovaný na žalobcu vyvíjal neprimeraný psychický nátlak na osobnom stretnutí

- žalovaný žalobcovi nedal absolútne žiadny časový priestor na rozmyslenie si svojho postupu, ktorý ustálená súdna prax vyžaduje (teda minimálne 24 hodín)

- žalovaný použil takzvanú bezprávnu vyhrážku zosobňovania škody vo výšky 27 000 - 30 000,- eur a prípadne viac, ak žalobca nepožiada o skončenie pracovného pomeru

- žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer dohodou, pričom z tejto dohody pre žalobcu nevyplýva absolútne žiadna výhoda a svojim obsahom nápadne pripomína okamžité skončenie pracovného pomeru

- žalovaný jednoznačne simuloval právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru právnym úkonom žiadosti o skončenie pomeru a následnej dohody o skončení pracovného pomeru

- žalovaný direktívne nadiktoval, čo má obsahovať daná žiadosť o skončenie pracovného pomeru na tomto stretnutí

- žalovaný neodovzdal žalobcovi ani rovnopis dohody o skončení pracovného pomeru ani žiadny iný dokument, z ktorého by mohlo byť žalobcovi jasné, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru prázdnou dohodu o ukončení pracovného pomeru z ktorej pre žalobcu nevyplýva žiadna výhoda

- žalovaný jednoznačne zavádza o možnostiach žalobcu ako obhliadkára vykonávať obhliadky určitým spôsobom, keď z dokazovania vyplynulo, že žalovaným požadovaný spôsob vykonávania obhliadok nemá žiadny oficiálne stanovený „tabuľkový“ postup, ale záleží výlučne od lojality a dôvery v daného obhliadkára a že nie je možné, aby jedna osoba vykonávala zameriavanie na území stoviek hektárov laserovým meračom, mobilom a tabletom, sama

- v neposlednom rade majú za preukázané, že samotné znenie dohody o skončení pracovného pomeru neodráža skutočnosť, nakoľko je v ňom uvedené, že sa podpisovalo dňa 07.10.2020 v Bratislave, avšak z vykonaného dokazovania je jasné, že k podpisu zo strany žalobcu došlo dňa 07.10.2020 v Nitre a k podpisu zo strany žalovaného došlo v úplne iný deň, niekedy do 15.10.2020 v Bratislave, pričom rovnopis podpísanej dohody o skočení pracovného pomeru bol žalobcovi doručený až dňa 20.10.2020

10.3. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd v celom rozsahu vyhovel žalobe a vyslovil záver, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.10.2020, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, pracovný pomer ďalej trvá a žalobcovi priznal 100 % trovy právneho zastúpenia.

11. Zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobný návrh žalobcu vychádza len zo skutkových tvrdení, ktoré žalobca v konaní nepreukázal, resp. tieto boli zo strany žalovaného vyvrátené a spochybnené predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov Ing. S., Ing. M., pani K. a JUDr. K.. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že 07.10.2020 sa žalobca zúčastnil stretnutia so svojimi nadriadenými Ing. S. a Ing. M., pričom stretnutie sa konalo za účelom prejednania výsledkov šetrenia odboru interného auditu, ktorý vykonal kontrolnú obhliadku po doobhliadke vykonanej 10.09.2020 žalobcom (uvedené vyplýva dokonca aj z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 26.05.2021 „dňa 07.10.2020 som bol predvolaný mojim nadriadeným pánom M. na stretnutie, na ktorom sme mali prejednať výsledky auditu“, z výsluchu svedka Ing. S. a Ing. M. na pojednávaní dňa 15.10.2020). Uvedené dôkazy preukazujú, že tvrdenie žalobcu, že predmetom stretnutia je skončenie pracovného pomeru a že o predmete stretnutia nebol oboznámený nie je pravdivé.

11.1. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca nebol oboznámený s výsledkami šetrenia odboru interného auditu uvádza, že z výsluchu svedkov Ing. S. a Ing. M. vyplýva, že žalobca bol internou správou OIA oboznámený na stretnutí 07.10.2020 Ing. S., nakoľko však nebol koncovým príjemcom záverečnej správy, ktorá je prísne dôverná, táto mu nemohla byť odovzdaná v písomnej podobe (výsluch svedka JUDr. K.). Žalobcovi bolo tiež na stretnutí umožnené „aby sa vyjadril, prečo vznikol tento rozdiel a ako si to vysvetľuje“ (svedok Ing. S.,).

11.2. Výsluch svedkov Ing. S. a Ing. M. vyvracia tvrdenie žalobcu, že Ing. S. žalobcu vyzval, aby podal žiadosť o skočenie pracovného pomeru, pretože v opačnom prípade bude musieť zaplatiť škodu niekoľko desiatok tisíc eur. Ing. S. popísal okolnosti stretnutia 07.10.2020 nasledovne: „povedal som žalobcovi, že nespĺňa náležitosti pri vykonávaní obhliadok a nie je možné, aby ďalej robil obhliadky, na to som mu povedal, že sú dve možnosti, že v prípade, že by sa rozhodol rozviazať PP dohodou, tak sa budem snažiť urobiť všetko preto, aby sme mu vyšli bez problémov v ústrety... druhá možnosť je tá, že z pozície nadriadeného, keďže sme zistili závažné porušenie prac. povinností, vykonať dôslednejšiu kontrolu jeho práce a v prípade, že by sa tam našli nejaké nezrovnalosti.... poisťovňa mu môže túto škodu zosobniť“. Takmer zhodne popisoval situáciu aj svedok Ing. M.: „zaznelo z úst pána S., že na základe toho šetrenia a tohto čo povedal žalobca už nemáme dôveru v jeho prácu a že jeho neodborným konaním mohla poisťovňa dôjsť k väčšej finančnej ujme... z toho dôvodu nebude môcť vykonávať obhliadky.... ak sa z tohto dôvodu rozhodne, že bude chcieť ukončiť PP, tak mu v tom vyhovieme, ak sa rozhodne, že v PP zotrvá, sme z pozície nadriadených povinný vykonávať kontroly na iných jeho obhliadkach a ak tam zistíme nejaký nesúlad môžeme mu to v rámci legislatívy zosobniť“. Obaja svedkovia potvrdili, že v čase stretnutia 07.10.2020 nebolo z predmetnej poistnej udalosti vyplatené plnenie, takže žalovanému nevznikla škoda, ktorú by si vymáhal od žalobcu. Fyzicky k vyplateniu škody nedošlo.

11.3. V tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 26.05.2021 odpovedal na otázku zástupkyne žalovanej, či vie, aký je rozdiel medzi rezervou na plnenie a vyplateným plnením, že nevie, toto je vec likvidácie, nie ohliadkára, ja som k tomu nemal prístup ani informácie, uvedené je po 8 rokoch praxe žalobcu na odbore likvidácie poistných udalostí takmer neuveriteľné. Svedok Ing. S. uviedol, že obhliadkári „majú znalosť, čo je to rezerva a čo je to poistné plnenie, zároveň majú všetci prístup do poistno-technického priestoru v rámci prehľadania, aby keď sa pripravujú na obhliadku mali dostatočné informácie“. Svedok Ing. M., ktorý v minulosti tiež pracoval ako obhliadkár potvrdil, že obhliadkár určite vie, aký je rozdiel medzi odhadom, rezervou plnenia a vyplateným plnením. Listinný dôkaz, ktorý predložili do konania plán adaptácie Ing. C. preukazuje, že súčasťou zaškolenia žalobcu bola aj smernica pre tvorbu rezerv na poistné udalosti v neživotnom poistení. Vzhľadom k uvedenému považuje tvrdenie žalobcu za účelové a zavádzajúce v kontexte s tým, že ako obhliadkár mal poznať rozdiel medzi odhadom na budúce plnenie (rezervou) a vyplateným plnením treba pristúpiť aj k vyhodnoteniu prezentovaného „nátlaku“ resp. „uvedenia do omylu“ na ukončenie PP v dôsledku ním udávanej hrozby zaplatiť niekoľko desiatok tisíc eur (keď žiadne plnenie zo šetrenej udalosti nebolo vyplatené, takže žalovanému nemohla vzniknúť škoda, navyše žalobca mal prístupové práva do poistno- technického systému, v ktorom sa uvádzajú rezervy aj vyplatené plnenia).

11.4. Pokiaľ ide o časový aspekt stretnutia dňa 07.10.2020 tvrdenie žalobcu, že stretnutie trvalo 20 minút bolo spochybnené svedeckými výpoveďami Ing. S. a Ing. M.. Svedok Ing. S. uvádzal, že stretnutie mohlo trvať za jeho účasti od nejakej 9:30 hod. - 9:40 hod. zhruba do 10:30 hod. Svedok Ing. M. uviedol, že po odchod pána S. mohlo stretnutie trvať minimálne hodinu až hodinu a pol. Z mailovej korešpondencie pani K. a B. zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že vypracovanú dohodu o skončení PP posielala o 10:22 hod., stretnutie pokračovalo aj po odchode pána S., už len za účasti žalobcu a Ing. M., za účelom vysporiadania a potvrdenia výstupného listu. Z mailovej korešpondencie pani K. a pani B. zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že o 10:56 hod. bol v prílohe zaslaný výstupný list pre žalobcu, ktorý žiadal predtým telefonicky Ing. M.. Vzhľadom na časové súvislosti vyplývajúce z priebehu stretnutia je preukázané, že tvrdenie žalobcu, že bezprostredne po podpise dohody mu žalovaný zobral všetky rovnopisy a požiadal žalobcu aby opustil miesto výkonu práce sa nezakladá na pravde. Po podpise dohody odišiel zo stretnutia prvý Ing, S., ale žalobca s Ing. M. v stretnutí pokračovali. Z výpovede Ing. M. ďalej vyplýva, že zo stretnutia z Nitre odchádzal okolo 13:00 hod. a žalobca sa nachádzal ešte v kancelárií, v ktorej bolo stretnutie. Prítomnosť žalobcu v Nitre v kancelárií preukazujú aj maily, ktoré posielal v súvislosti so žiadosťou o zaslanie potvrdenia o vysporiadaní záväzkov jednotlivým odborným útvarom k výstupnému listu (dôkazy mailová komunikácia žalobcu zo dňa 07.10.2020 od 13:45 hod. do 14:22 hod.). Žalobca sa zdržiaval v kancelárií v Nitre po odchode oboch nadriadených, preto jeho tvrdenie, že musel opustiť miesto výkonu práce hneď po podpise dohody nie je pravdivé. Navyše v tom čase už žalobca v Nitre nemal vlastnú kanceláriu, pretože vzhľadom k pandemickému obdobiu už bolo odporučenie pre všetkých pracovať z domu, v rámci home office, (výpoveď Ing. M.).

11.5. Svedecké výpovede Ing. M. a pani K. spolu s predloženou mailovou korešpondenciou ďalej preukazujú, že žalobca na pojednávaní dňa 26.05.2021 nehovoril pravdu, keď na otázky zástupkyne

žalovanej uviedol, že si listiny, ktoré mu boli predložené neprečítal, neuvedomil si, čo podpisuje, nepamätá si a nerozumel tomu, čo vo svojej žiadosti na stretnutí napísal ani nevedel, čo znamenalo potvrdzovanie výstupného listu. Uvedené tvrdenie je v rozpore s textom, ktorý opakovane uvádzal vo vyššie uvedenej mailovej komunikácií dňa 07.10.2020: „ku dňu 09.10.2020 ukončujem pracovný pomer v ASP, prosím o potvrdenie, že mám vysporiadané všetky záväzky týkajúce sa... „. Naopak z uvedenej mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca jednoznačne vedel, že končí PP k 09.10.2020. O jeho vedomosti svedčia aj telefonáty s Ing. M. a pani K. dňa 07.10.2020 a v nasledujúcich dňoch (uvedené vyplýva z výpovede svedkov M. a K.). Z výsluchu svedkov Ing. S., Ing. M. a pani K., ako aj predloženej mailovej komunikácie pani K., na mail pani B. zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že žalobca nepodpisoval všetky dokumenty súčasne ale postupne v rôznych časových úsekoch, najskôr žiadosť o skončenie PP, ktorú si sám napísal, potom dohodu o skončení PP (doručená mailom 10:22 hod.) a nakoniec výstupný list (doručený mailom 10:56 hod.). Vzhľadom k rozsahu pár riadkov a jednoznačnému označeniu dokumentov je nemožné, aby vysokoškolsky vzdelaný človek uvedené dokumenty nevedel prečítať a neporozumel ich obsahu, prípadne bol pri podpisovaní v časovej tiesni. Poukazuje ďalej na skutočnosť, ktorá bola v konaní preukázaná, a síce, že žalobca dávno pred stretnutím 07.10.2020 vedel, že jeho činnosť v súvislosti s doobhliadkou je predmetom šetrenia odboru interného auditu (najneskôr od 17.09.2020, kedy podával vysvetlenie OIA ohľadom služobnej cesty a postupu pri vykonaní obhliadky). Následne nevykonával týždeň obhliadky, ale bola mu pridelená iná práca nadriadeným a ďalší týždeň čerpal plánovanú dovolenku. Žalobca mal dostatočne dlhý časový priestor, takmer tri týždne, na zváženie svojho ďalšieho postupu v závislosti od výsledku šetrenia, o tom, že situáciu už pred stretnutím 07.10.2020 minimálne vnímal ako nekomfortnú a stresujúcu svedčí aj to, že sa nezúčastnil plánovanej súťaže, kvôli ktorej si naplánoval dovolenku za účelom prípravy na súťaž (výpoveď svedka Ing. M.: „som sa ho spýtal ako dopadol na tej súťaži kulturistickej, žalobca mi na to povedal, že či si myslím, že v tomto stave by bol schopný sa na tú súťaž pripravovať, že na žiadnej súťaži nebol“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že viaceré skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, či už v žalobe alebo pri výsluchu žalobcu na pojednávaní, možno považovať za nepreukázané, skreslené, účelové, či nepravdivé. Na rozdiel od žalobcu žalovaný má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca požiadal písomnou žiadosťou dňa 07.10.2020 o rozviazanie PP ku dňu 09.10.2020. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o skončení PP, ktorá má všetky obsahové a formálne náležitosti, ktoré vyžaduje . Je nesporné, že žiadosť o skončenie PP aj dohodu o skončení PP žalobca podpísal a jedno vyhotovenie aj prevzal. Obe strany žalobca aj žalovaný prejavili jednoznačným spôsobom vôľu ukončiť PP žalobcu dohodou, pričom iniciatíva ku skočeniu PP bola na strane žalobcu. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by vôľa žalobcu pri tomto právnom úkone nebola slobodná alebo že konal v časovej tiesni. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdenia, že k uzavretiu dohody o skončení PP došlo pod nátlakom použitím takzvanej bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného. Nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku skutočnosť, že zamestnávateľom boli na stretnutí zhrnuté fakty na základe výsledkov kontroly a následne boli uvedené možnosti ďalšieho postupu podľa zákonnej úpravy. Právo zamestnávateľa realizované na základe zákona nemôže byť bezprávnou vyhrážkou. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že konal pri uzatváraní dohody v omyle. Vzhľadom k uvedenému považuje žalobu za nedôvodnú.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov Ing. Ľ. S., Ing. V. M., R. K., JUDr. A. K., oboznámením sa s obsahom dohôd o zmene obsahu pracovných zmlúv, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, dohody o skončení pracovného pomeru, zápisu o podaní vysvetlenia, internej správy, oboznámenia s internými predpismi, výstupného listu, mailovej komunikácie, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

12.1. Dňa 05.03.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu, ktorej obsah bol menený následnými dohodami o zmene jej obsahu, naposledy dňa 01.04.2019, čo do výšky základnej mesačnej mzdy. Žalobca v rámci svojej pracovnej činnosti vykonal dňa 10.09.2020 obhliadku poistnej udalosti pod číslom XXXXXXXXXX v ABG Trebišov, s.r.o. Vykonanie tejto obhliadky následne prešetroval odborný interný audit a vypracovaná interná správa, s dátumom uzatvorenia 29.09.2020. Žalobca v tejto veci podal vysvetlenie dňa 17.09.2020, ako to vyplýva zo zápisu o podaní vysvetlenia.

12.2. Dňa 07.10.2020 sa žalobca zúčastnil, v pobočke žalovaného v Nitre, stretnutia za prítomnosti pánov Ing. Ľ.L. S., vedúceho oddelenia špecialistov pre obhliadky a Ing. V. M., priameho nadriadeného žalobcu v pracovnej pozícií koordinátor skupina západ na oddelení špecialistov pre obhliadky. Na tomto stretnutí pán S. oboznámil žalobcu s výsledkom interného auditu, týkajúcej sa obhliadky, ktorú žalobca

vykonal dňa 10.09.2020 v ABG Trebišov, s.r.o. Z výsledku interného auditu vyplynulo, že žalobca odhadol nesprávnu výšku škody (šlo o zistenie cca nad 27.000,- eur). Následne pán S. oznámil žalobcovi dve možnosti, a to možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, a druhou možnosťou pri zotrvaní v pracovnom pomere, po následnom vykonaní kontroly na iných obhliadkach vykonaných žalobcom a zistenia nezrovnalostí v neprospech žalovaného, možnosť túto škodu zosobniť. Žalobca sa rozhodol pre ukončenie pracovného pomeru dohodou a keďže nemal papier, tento mu poskytol pán S. a na požiadanie žalobcu mu aj povedal, čo má do žiadosti o skončenie pracovného pomeru napísať, pričom zo žiadosti, datovanej 07.10.2020, vyplýva, že žalobca žiada žalovaného o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 09.10.2020. Následne pán S. odišiel z kancelárie do vedľajšej kancelárie pani B., s tým, či je možné poslať email a na to kontaktoval v Bratislave pani R. K., personalistku, o zaslanie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú mu poslala v lehote 10 až 15 minút. Následne dohodu vytlačila pani B.. Pán S. sa vrátil späť do kancelárie, kde čakal žalobca s pánom Višpelom. Listinu predložil pred žalobcu na prečítanie a podpísanie.

12.3. Z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že táto je datovaná 07.10.2020 podľa ktorej žalovaný, ako zamestnávateľ, a žalobca, ako zamestnanec, uzatvárajú dohodu o skončení pracovného pomeru: zamestnávateľ a zamestnanec sa podľa ustanovenia dohodli, že pracovný pomer zamestnanca, založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.03.2012, v znení neskorších zmien, skončí na základe žiadosti zamestnanca dohodou, bez udania dôvodu, dňom 09.10.2020. Po podpísaní dohody žalobcom následne pán S. odišiel a ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi následne odovzdal pracovné pomôcky a kolegyňa ho požiadala, aby pred odovzdaním služobného motorového vozidla ešte šiel natankovať. Pani K. následne preposlala výstupný list pre žalobcu.

12.4. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a pani R. K. zo dňa 07.10.2020, čas: 2:19 PM, vyplýva text, v ktorom píše žalobca pani K., že „ku dňu 09.10.2020 ukončuje pracovný pomer v ASP. Preukaz zamestnanca som Vám poslal po p. M., prosím Vás o podpísanie listu, ktorý mu pošlem“. Na to mu v ten istý deň odpovedala R. K. „OK ďakujem, áno, výstupný list končí u mňa vo Vašom osobnom spise. Dohodu a potvrdenie o zamestnaní Vám pošlem poštou domov“.

12.5. Z mailovej komunikácie žalobcu zo dňa 07.10.2020, čas: 11:17 AM, vyplýva, že píše pani S. s textom „Ku dňu 09.10.2020 ukončujem pracovný pomer v ASP prosím o potvrdenie, že mám vysporiadané všetky záväzky týkajúce sa cestovných náhrad“, následne medzi nimi prebiehala ďalšia mailová komunikácia, v ktorej na záver Z. S. dňa 07.10.2020, čas: 2:18 PM, píše žalobcovi „už je to v poriadku, záväzky máte vysporiadané“.

12.6. Z následnej emailovej komunikácie zo 07.10.2020, čas: 2:22 PM, vyplýva, že žalobca píše Ing. V. M. „preposielam potvrdenie o vysporiadaní záväzkov od p. S.“.

12.7. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a Ing. T. B. vyplýva, že Ing. T. B. píše žalobcovi, dňa 07.10.2020 o 11:34 AM „neevidujem voči Vám žiadne nevyrovnané záväzky, pani S. Vám potvrdí CP“.

12.8. Z mailovej komunikácie žalobcu zo dňa 07.10.2020, čas: 1:45 PM, vyplýva, že píše pani P. K. text „ku dňu 09.10.2020 ukončujem pracovný pomer v ASP. Prosím Vás o potvrdenie, že mám vysporiadané všetky záväzky“.

12.9. Listom zo dňa 13.10.2020 žalobca oznamuje žalovanému, že považuje postup zamestnávateľa za nezákonný, a preto trvá na tom, že jeho pracovný pomer s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ďalej trvá. Rovnako žiada, aby mu bol umožnený prístup na pracovisko a boli mu prideľované pracovné úlohy. Zároveň oznamuje, že žiadosť na skončenie pracovného pomeru, ktorú pod nátlakom dňa 07.10.2020 podpísal, nie je platným právnym úkonom, a to okrem iného aj najmä preto, že nepatrí medzi platné formy skončenia pracovného pomeru v zmysle a tiež preto, že bola podpísaná pod nátlakom jeho nadriadeného, pričom za nátlak považuje to, že sa mu nadriadený vyhrážal, že musí zaplatiť škodu poisťovni, čo je rovnako nezákonný a nemožný postup.

13. Podľa , , Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

14. Podľa , Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

15. Podľa , Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

16. Podľa , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

17. Podľa , Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

18. Podľa , Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa , Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

20. Podľa , Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

21. Dohoda o skončení pracovného pomeru je jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru. Ide pritom o právny úkon, ktorý je uzavretý medzi zamestnancom a zamestnávateľom a vyžaduje pre svoj vznik zhodný prejav vôle zmluvných strán. Dohoda o skočení pracovného pomeru tak musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Deň skončenia pracovného pomeru môže byť v dohode určený kalendárnym dňom, alebo aj inak. Doba skončenia pracovného pomeru však musí byť určená tak, aby nevznikali pochybnosti o dojednanom dni, ktorým sa má pracovný pomer skončiť. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne, avšak absenciu písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou. Aj v prípade písomného uzatvorenia dohody o skočení pracovného pomeru, nemusia byť prejavy vôle zamestnávateľa a zamestnanca na jednej listine. Dohodu o skončení pracovného pomeru možno platne uzavrieť aj ústne alebo konkludentne. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) .

21.1. Pre platnosť uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné dodržanie všetkých náležitostí platného právneho úkonu.

22. V odseku 1 sú ustanovené viaceré náležitosti právneho úkonu, týkajúce sa vôle a jej prejavu. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník tohto úkonu koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka a ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením, podľa , prípad, ak niekto niekomu hrozí niečím, čo má právo urobiť. Od psychického donútenia je potrebné odlišovať tieseň. Pri tiesni nekoná síce osoba

slobodne, avšak jej konanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Preto konanie v tiesni nepodlieha absolútnej neplatnosti. Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. Za tieseň je potrebné považovať sociálny, najmä hospodársky, ale aj psychický stav osoby, ktorý na ňu dolieha tak závažným spôsobom, že táto osoba, bez slobodného vytvárania svojej vôle, uzatvorí zmluvu, ktorá jej zrejme spôsobí ujmu a ktorú by za normálnych okolností pre seba, ako neprospešnú, neuzavrela. Tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy za splnenia ďalšieho predpokladu, že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.

22.1. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.

22.2. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu, v zmysle § 35 ods. 2 a 3, nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

22.3. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný.

22.4. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§49) a tiež konanie v omyle (§ 49a) nemá samo o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu. V prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť, v druhom prípade ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, môže sa relatívnej neplatnosti dovolať.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovnoprávny pomer medzi žalobcom a žalovaným bol založený na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 05.03.2020. Žalobca v rámci svojej pracovnej činnosti vykonal dňa 10.09.2020 obhliadku poistnej udalosti v ABG Trebišov, s.r.o. Výsledok tejto obhliadky bol prešetrovaný odborom interného auditu žalovaného, so zisteným rozdielom nad 27.000,- eur. Žalobca sa zúčastnil tohto šetrenia, a to na základe žiadosti, aby odcestoval do Trebišova, ako to vyplýva z výpovede svedka JUDr. A. K..

23.1. Dňa 07.10.2020 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu s pánmi Ing. Ľ. S. a Ing. V. M., v kancelárií pobočky žalovaného v Nitre. Na stretnutí Ing. S. oboznámil žalobcu s výsledkom odborného interného auditu a vypracovanej internej správy, s dátumom uzatvorenia 29.09.2020. Po tom, po vzájomných otázkach, ako Ing. S. uviedol žalobcovi dve možnosti riešenia veci, žalobca sa rozhodol pre spísanie žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou a následne podpísania dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 09.10.2020.

24. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 07.10.2020 sa dostavil do kancelárie pobočky žalovaného, ktoré stretnutie sa uskutočnilo v čase o 9:30 hod. Ako vyplýva z výpovede svedka Ing. M., stretnutie bolo dojednané so žalobcom telefonicky a podľa neho žalobcovi povedal, že ide o stretnutie kvôli zistenej škode, takže žalobca mal vedomosť o predmete stretnutia. Podľa súdu podpísanie dohody o skončenie pracovného pomeru spĺňa podstatné náležitosti dohody podľa . V dohode je uvedené vyjadrenie vôle žalobcu a žalovaného skončiť pracovný pomer k 09.10.2020. Sporným tak zostalo posúdenie skutočností, namietaných žalobcom, pre ktoré podáva žalobu o vyslovenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.

24.1. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že dohodu uzatvoril pod psychickým nátlakom. Takýmto nátlakom môže byť bezprávna vyhrážka, za ktorú žalobca označil tvrdenie Ing. S., že v prípade nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru, žalobca bude musieť v rámci hmotnej zodpovednosti zamestnanca uhradiť niekoľko desiatok tisíc eur. Žalobca však v konaní nepreukázal existenciu bezprávnej vyhrážky, keď podľa súdu o bezprávnu vyhrážku nejde ak, ako to vyplýva z výpovede svedkov Ing. S. a Ing. M., že Ing. S. na stretnutí dňa 07.10.2020 oboznámil žalobcu s výsledkami interného auditu a uviedol žalobcovi dve možnosti riešenia veci, a to rozviazanie pracovného pomeru dohodou alebo vykonanie kontroly na prácu žalobcu na iných obhliadkach, s možnosťou zosobnenia škody. Takýto postup však nie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom z výpovede svedkov nevyplýva, že by žalobcovi konkrétne uvádzali, v akej možnej výške by musel hradiť škodu, čo vlastne nepotvrdil ani samotný žalobca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu pán S. povedal, že nemá dôveru voči jeho práci a vidí len dve možnosti buď si napíše výpoveď alebo bude prebiehať interný audit na všetkých jeho obhliadkach a všetky rozdiely, ktoré zistia, dostane k náhrade. K uvedenému treba uviesť, že výsledky odborného interného auditu žalovaný považoval za porušenie pracovnej disciplíny, a preto uvedené možnosti riešenia veci nie je možné považovať za bezprávnu vyhrážku. Preto ak zamestnávateľ

a zamestnanec spoločne rokujú o skončení pracovného pomeru a v rámci rokovania sa diskutuje o možnosti skončiť pracovný pomer dohodou, alebo vykonania možnej následnej kontroly, nemožno to považovať za nátlak. O bezprávnu vyhrážku tak nejde vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru upozorní zamestnanca na vykonanie kontroly jeho činnosti a prípadného možného zosobnenia.

24.2. O nátlaku nemožno hovoriť ani v súvislosti s časovým stresom žalobcu. Podľa žalobcu stretnutie dňa 07.10.2020 trvalo cca. 20 minút. Z výpovede svedkov S. a M. vyplýva, že stretnutie trvalo dlhšie, keď svedok Ing. S. uviedol, že trvalo od 9:30 hod., resp. 9:40 hod. do 10:30 hod. a podľa výpovede svedka Ing. M. trvalo hodinu až hodinu a pol. Z výpovede oboch svedkov vyplýva, že žalobca bol najskôr oboznámený s výsledkami uvedeného šetrenia, nasledovali k tomu vzájomné otázky S. a žalobcu a až potom Ing. S. uviedol žalobcovi riešenia veci uvedenými dvomi možnosťami. Aj vtedy bol daný časový priestor žalobcovi, aby sa k tomu vyjadril, teda aby uviedol ako sa rozhodne. Ako vyplýva z výpovede svedka Ing. S. žalobcu nijako nesúril k odpovedi a čakal, kedy sa prvý ozve a po chvíli rozmýšľania mu oznámil, že sa rozhodol pre možnosť prvú, tzn. ukončenie pracovnej zmluvy dohodou. Aj z výpovede svedka Ing. M. vyplýva, že po uvedení možnosti Ing. S. žalobca zostal ticho, rozmýšľal, čo trvalo dlhšiu dobu, nikto mu nedával limit, vôbec mu nepovedali, kedy sa má vyjadriť, ostal ticho a oni tiež. Následne povedal po nejakej dobe, že požiada o ukončenie pracovného pomeru. Z dokazovania tak vyplynulo, že žalobca mal možnosť sám sa rozhodnúť pre danie žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou a následne dohodu o skončení pracovného pomeru podpísať. Samotný žalobca pritom uviedol, že chvíľu rozmýšľal, lebo nevedel, čo má povedať.

24.3. Na strane druhej je pochopiteľné, že prejednanie výsledkov šetrenia interného auditu, stretnutie sa s nadriadenými, mohlo na žalobcu pôsobiť stresujúco a osobne nepríjemne, pričom treba uviesť, že zamestnávateľ môže svoje názory prezentovať aj razantnejším spôsobom, ale to bez ďalšieho nemôže znamenať, že by súhlasné stanovisko s dohodou o skončení pracovného pomeru bolo možné vykladať ako neslobodné.

24.4. Samotný žalobca, ako vyplynulo z dokazovania bol v strese už z prebiehajúceho vykonávania kontroly, ktorej bol tiež súčinný. Z výpovede svedka Ing. V. M. vyplýva, že vzhľadom na vykonávané šetrenie, keďže žalobca nemal náplň práce, nemal mu dať čo robiť, dohodli sa, že vypracuje prezentácie na témy, ktoré mu zadal. Na nich pracoval týždeň, nasledujúci týždeň mal dlhodobo plánovanú dovolenku, nakoľko mal ísť na kulturistickú súťaž. Keď sa ho neskôr spýtal, ako dopadol na tejto kulturistickej súťaži, žalobca mu povedal, že čo si myslí, že v tomto stave by bol schopný sa na tú súťaž pripravovať, že na žiadnej súťaži nebol. Žalobca tak svojim podpisom potvrdil svoje rozhodnutie podpísať predmetnú žiadosť o skončení pracovného pomeru a následne dohodu o skončení pracovného pomeru. Takže z dokazovania vyplýva, že stres u žalobcu pretrvával dlhšiu dobu v súvislosti s vykonávaním šetrenia odborom interného auditu. S prihliadnutím na závažnosť situácie sa žalobca rozhodol podpísať žiadosť o skončení pracovného pomeru a súd nemal za preukázané, že by bol k tomu nútený. Mohol sa rozhodnúť aj pre jej nepodpísanie, rovnako nepodpísanie dohody o skončení pracovného pomeru.

24.5. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by nemal vedomosť o tom čo podpisuje. Bolo na žalobcovi, aby si listiny predložené Ing. S., riadne prečítal, žalobca mal čas zvážiť, či dohodu o skočení pracovného pomeru podpíše, alebo nepodpíše. Žalobca svojim vlastným rozhodnutím si zvolil možnosť podpísania dohody o skončení pracovného pomeru, pričom za primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru možno vnímať aj časový priestor vytvorený v rámci celého samotného stretnutia žalobcu s Ing. S. a Ing. M., týkajúce sa prejednania výsledkov predmetného šetrenia. Podľa súdu, stotožňujúc sa aj s tvrdením žalovaného, že vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie, musel žalobca pochopiť obsah listiny označenej ako dohoda o skončení pracovného pomeru, a to ku dňu 09.10.2020. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o dohode o skončení pracovného pomeru dosvedčuje aj sled udalostí po ukončení stretnutia s pánom S., keď v kancelárií zostal žalobca s pánom M., pričom žalobca sám uviedol, že Ing. M. odovzdal kartičku zamestnanca, laserový merač vzdialeností. Potom odovzdal služobný telefón, tablet. Pani B. motorové vozidlo, ktorá ho predtým požiadala, aby ho umyl a natankoval. Kontaktoval pani K., ktorá mu vysvetlila, ako sa má prihlásiť na úrad a aké papiere potrebuje. Z výpovede svedka Ing. V. M. vyplýva, že ešte keď sa vzdialil pán S. za účelom prípravy dohody o skončení pracovného pomeru, zostali spolu so žalobcom sami a rozprávali sa o tom, ako to prebieha prakticky, keď je ukončenie pracovného pomeru, čo u nich bude musieť vysporiadať, vysvetlil mu, že mu dá výstupný list, ktorý budú musieť podpísať jednotliví kolegovia, ktorí vlastne svojim podpisom potvrdia,

že má vysporiadané záväzky u žalovaného. Následne potom, ako ďalej svedok uvádza, prišiel pán S. s dohodou o ukončení pracovného pomeru, ktorú žalobca podpísal a keď Ing. S. odišiel, opäť zostal so žalobcom sám, išiel ku X. B. do kancelárie, kontaktoval, tentokrát on pani K. a poprosil ju, aby vyhotovila pre žalobcu výstupný list. Tento po nejakom čase vyhotovila a poslala pani B., ktorá ho vytlačila. Šiel za žalobcom, ktorý išiel odovzdať svoj tablet, resp. počítať, notebook, pričom ho stopol, že tablet bude ešte potrebovať v rámci výstupného listu, aby zaslal niekoľko emailov kolegom na ústredí v Bratislave. Vedomosť o podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru svedčí aj z emailovej komunikácie žalobcu, tak ako je to uvedené v odseku 12., body 12.4. až 12.8. tohto rozsudku, ktorá prebiehala v časovom rozpätí od 11:17 AM do 2:22 PM.

24.6. Žalobca ďalej namietal diktovanie textu písomnej žiadosti o skončenie pracovného pomeru Ing. S.. Z výpovede žalobcu vyplýva, že keď sa rozhodol pre žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou nevedel, čo tam má napísať. Povedal pánovi S., čo vlastne má takáto listina obsahovať, ktorý mu povedal, že mu to nadiktuje a nadiktoval mu celé znenie. Z výpovede svedka Ing. S. vyplýva, že keď podal papier žalobcovi, tento mu povedal, že nevie, čo má napísať a či by nebol taký dobrý a nepomohol mu. Rovnako svedok Ing. M. uviedol, že Ing. S. mu pomohol žiadosť o skončenie pracovného pomeru sformulovať. Podľa súdu ani skutočnosť, že by bol text žiadosti o skončení pracovného pomeru dohodou nadiktovaný nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, pokiaľ nie je preukázané, že takéto diktovanie bolo vykonané v spojení s protiprávnym, či už fyzickým, alebo psychickým, násilím.

24.7. Od psychického donútenia je treba odlíšiť tieseň. Ani pri tiesni nekoná osoba slobodne, avšak jej konanie nie je ovplyvnené priamym fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Ak bol pracovnoprávny úkon uskutočnený v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, podľa možno od takéhoto právneho úkonu odstúpiť. Čo sa v prejednávanej veci nestalo.

24.8. Z ustanovenia vyplýva, že , účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Právnym následkom omylu však nie je neplatnosť právneho úkonu, pričom zamestnanec má právo od právneho úkonu odstúpiť a ako bolo uvedené vyššie zo strany žalobcu však nedošlo k odstúpeniu od dohody o skončení pracovného pomeru.

24.9. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení pracovného pomeru je vôľa, ktorá musí byť slobodná a vážna a osobitným prípadom vady vôle je omyl. v ustanovení považuje právny úkon za neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Základným predpokladom použitia normatívnych výsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca mal vedomosť čo podpisuje, teda dohodu o skončení pracovného pomeru, ako to vyplýva z vyššie uvedeného textu odôvodnenia, pričom žalobca nepreukázal vyvolanie omylu žalovaným, keď podľa jeho tvrdenia došlo k tomu tým, že bez oboznámenia s určitou formou dokazovania (interný audit) a možnosti sa vyjadriť k predmetnému postupu bolo žalobcovi uvedené, že musí zaplatiť niekoľko desiatok tisíc eur alebo podpísať dohodu. Uvedené tvrdenie však v konaní, ako vyplýva z výsledkov dokazovania, nebolo preukázané. Takže nebolo preukázané, že by žalobca konal v omyle a druhý účastník, teda žalovaný, takýto omyl vyvolal, alebo o ňom musel vedieť.

24.10. Vo veci nebolo zistené, že by sa uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru priečilo dobrým mravom podľa . Za zneužitie výkonu práva v zmysle tohto ustanovenia možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi motivované priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. V danej veci, v prípade, že boli dané žalobcovi na výber vyššie uvádzané dve možnosti a rozhodol sa pre žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou a uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, nemožno považovať takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi.

24.11. K námietke simulovaného právneho úkonu súd uvádza, že nedostatok vážnosti vôle sa vyskytuje v prípadoch tzv. simulovaných (zastretých) právnych úkonov. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné

bremeno tvrdenia, že žalovaný simuloval právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru s právnym úkonom žiadosti o skončenie pracovného pomeru a následnej dohody o skončení pracovného pomeru, pretože ako vyplýva z dokazovania, žalobca mal vedomosť o tom, čo v prípade uvedenej dohody podpisuje a s akými následkami, týkajúcimi sa skončenia pracovného pomeru.

24.12. K námietke žalobcu, že žalovaný neodovzdal žalobcovi rovnopis dohody o skončení pracovného pomeru po ukončení stretnutia, podľa súdu z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca počas prejednania výsledkov interného auditu, keď následne podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru, požiadal, aby mu boli doklady odovzdané v tento deň. Z výpovede svedka Ing. M. vyplýva, že Ing. S. žalobcovi ešte predtým než odišiel povedal, že hneď ako budú podpísané kompetentnými za ich stranu tieto dohody, tak mu doručia jedno vyhotovenie dohody.

24.13. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že po podpise dohody o skončení pracovného pomeru musel odovzdať pracovné prostriedky a bol vyzvaný, aby dňa 07.10.2020 opustil pracovisko. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že po ukončení stretnutia s pánom S. zostal žalobca ešte v kancelárií spolu s pánom M. a riešili možnosti postupu pri ukončení pracovného pomeru. Tvrdenie žalobcu poprel svedok Ing. S., keď vo svojej výpovedi uviedol na otázku, či po stretnutí so žalobcom tohto vykázal on alebo pán M., že je to jedna z neprávd, ktorá je uvedená v žalobe. Žalobcu nikto nevykázal, žalobca zostal na mieste po jeho odchode a odovzdával techniku pánovi K., šiel natankovať služobné vozidlo, vrátil sa naspäť, vybavil agendu, ktorú mu ešte dal pán M. zo služobného počítača. Z výpovede svedka Ing. M. súd mal za preukázané, že po odchode pána S. opäť zostali so žalobcom, kontaktoval pani K. a poprosil ju, aby vyhotovila pre žalobcu výstupný list, ktorý po nejakom čase vyhotovila, poslala pani B., ktorá ho vytlačila a žalobca ho mal k dispozícií. Prišiel za žalobcom, ktorý išiel odovzdať veci pánovi K.. Ešte mu povedal, aby tablet hneď neodovzdal, pretože ho bude ešte potrebovať pre emailovú komunikáciu s kolegami, vzhľadom na výstupný list, ktorý mal vyplniť. Poprosil ešte žalobcu, aby odovzdal pani B. auto čisté, vysvetlil mu podrobnosti ohľadom výstupného listu a keď nemal žalobca ďalšie otázky tak sa rozlúčili a podali si ruky. Následne mu od žalobcu chodili emaily z jeho pracovnej mailovej adresy. Samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po odchode pána S. odovzdal pracovné pomôcky, kolegyňa ho požiadala, aby natankoval služobné auto a ako ďalej uvádza, po odovzdaní všetkých pracovných pomôcok opustil budovu. Na otázku právneho zástupcu kedy došlo k odovzdaniu pomôcok, žalobca uviedol, že to bolo hneď v ten deň, asi pol hodinu nato, možno do hodiny aj s cestou na benzínku.

24.14. Z dokazovania nemal súd za preukázanú dôvodnosť tvrdenia žalobcu, týkajúcu sa námietok podpísania dohody o skončení pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k dohodnutému dňu. Vznik dohody o skončení pracovného pomeru možno posúdiť podľa a nasl. . Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranný adresovaný právny úkon, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru. Obsah dohody nemusí byť na jednej a tej istej listine, môže ísť o písomný návrh a jeho písomné prijatie. Prejav vôle však musí byť formulovaný výslovne, nevzbudzujúci žiadne pochybnosti o tom, čo chcú účastníci právneho úkonu prejaviť. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď z dohody o skončení pracovného pomeru, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, jednoznačne vyplýva prejav vôle skončiť pracovný pomer ku dňu 09.10.2020.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol preukázaný žiaden z dôvodov tvrdených žalobcom, ktorý by spôsoboval neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.10.2020 ku dňu 09.10.2020, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa , , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( , ). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( ).