Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/81/2020

Identifikačné číslo spisu: 1417010278 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1417010278.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M a JUDr. Petra Kaňuna neverejnom zasadnutí konanom 10. marca 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa , , , s poukazom na , o dovolaní obvineného O. X. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 30. januára 2018, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. z 29. novembra 2017, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. X. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. z 29. novembra 2017 bol obvinený O. X. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa , , , s poukazom na na skutkovom základe, že

- obvinený na rôznych miestach okresov Bratislava IV a Bratislava V, v období od Veľkej noci 2017, teda odo dňa 14. apríla 2017 až do dňa 29. mája 2017 po tom, čo jeho bývalá družka poškodená Z. P., bytom E. XXXX/X, L., opustila dovtedajšiu spoločnú domácnosť a odsťahovala sa od obvineného,

- kontaktoval poškodenú proti jej vôli, a to osobnými návštevami, telefonátmi, formou SMS správ z telefónneho čísla obvineného XXXX XXX XXX na telefónne číslo poškodenej XXXX XXX XXX, kde obvinený počas kontaktovania vulgárne nadával poškodenej, v jednom prípade v uvedenom období obvinený zatelefonoval poškodenej proti jej vôli 87 krát za hodinu,

- osobne minimálne päťkrát vyhľadal poškodenú v mieste jej trvalého pobytu na E. XXXX/X, L., a to v denných aj v nočných hodinách, kedy zvonil na bytový zvonček, klopal na vchodové dvere do bytu, ak nebola poškodená doma tak sa u rodičov poškodenej dožadoval stretnutia a rozhovoru s poškodenou,

- v uvedenom období raz poslal na trvalú adresu poškodenej cudziu osobu zisťovať, či sa poškodená nachádza doma,

- v máji 2017 na ulici E. C., L., zbadal poškodenú a pristúpil k nej a hoci mu poškodená uviedla, nech jej dá pokoj, tak obvinený vulgárne nadával poškodenej a stále ťahal poškodenú, aby s ním išla domov,

- v polovici mája 2017 vyhľadával poškodenú v herni U. M. na G. ulici v L. a zisťoval jej prítomnosť v tejto herni,

- v herni D. na ulici H. v L. vyhľadal poškodenú a vulgárne jej nadával a ťahal ju za vlasy, aby s ním išla von,

- v dňoch 27. mája 2017 - 28. mája 2017 sledoval byt poškodenej na adrese jej trvalého bydliska na E. XXXX/X, Bratislava a sledoval či je poškodená doma a čo robí, o čom informoval poškodenú dňa 28. mája 2017 pri náhodnom stretnutí v Bratislave - Dúbravke,

- v máji 2017 v herni F. pri V. U. v Bratislave - Dúbravke sa dvakrát zavrel na toalete s poškodenou, vytrhol jej z ruky jej mobilný telefón a zisťoval, s kým poškodená komunikuje, a následne poškodenú opľul do tváre a povedal poškodenej, že je k . . . a že ju zabije,

- v polovici mesiaca máj 2017 v poobedných hodinách v herni F. pri V. U. v Bratislave - Dúbravke naháňal poškodenú po herni a kričal po poškodenej, aby šla okamžite s ním, sotil poškodenú o stenu, držal ju za ruky a ťahal ju von z herne,

- dňa 22. mája 2017 v Bratislave na J. X, Bratislava odtlačil poškodenú z chodby bytu do zadnej izby, kde poškodenú chytil za bicepsy rúk a zvalil ju na posteľ, potom ju zhodil na zem a udieral rukami do celého tela, čím jej spôsobil viacero modrín a škrabancov na nohách a rukách, následne začal poškodenej zapchávať ústa, stláčať krk a vulgárne jej nadával a povedal jej že ju zabije, v snahe vziať poškodenej mobilný telefón z vrecka nohavíc ju chytil za zápästie a vykrúcal jej ruku, počas čoho jej stále vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije, a po zmocnení sa jej mobilného telefónu nainštaloval do mobilného telefónu aplikáciu „rodičovský dohľad“ slúžiacu na lokalizáciu pohybu poškodenej,

- dňa 25. mája 2017 okolo 11:00 hod. v S. Z. na L. ulici v Bratislave počas vzájomného stretnutia vulgárne nadával, poškodenej trikrát ju opľul,

- pričom uvedené konanie obvineného výrazne zhoršilo kvalitu života poškodenej za posledné dva mesiace a obmedzovali ju, a zo slovných vyhrážok a fyzických útokov pociťovala poškodená strach a obavu pred ďalším možným agresívnym konaním a fyzickým útokom zo strany obvineného, v dôsledku čoho oznámila celú vec na polícii.

Za to bol obvinenému postupom podľa , , , , , , uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa uložil obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti vyššie označenému rozsudku podal obvinený a prokurátor odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave rozsudkom, sp. zn. z 30. januára 2018 postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a podľa obvinenému uložil postupom podľa , , , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň postupom podľa odvolanie obvineného zamietol.

+ + +

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 30. januára 2018, podal obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Michala Kovarčíka, advokáta v Bratislave, dovolanie z dôvodu uvedeného v a teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a navrhol,

aby Najvyšší súd SR postupom podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného z dôvodu podľa , a aby ďalej podľa napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a podľa prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V odôvodnení dovolania namietal, že Krajský súd v Bratislave nepriznal obvinenému poľahčujúcu okolnosť podľa . Okresný súd Bratislava IV na rozdiel od Krajského súdu v Bratislave priznal obvinenému poľahčujúcu okolnosť podľa s odôvodnením, že obvinený v predmetnej veci chcel uzavrieť dohodu o vine a treste a urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku postupom podľa . S nepoužitím takejto bonifikácie v prospech obvineného sa krajský súd vôbec nevysporiadal. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie použiť aj v prípade uznania viny podľa , , keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ktorý navrhol dovolanie obvineného postupom podľa zamietnuť.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou [ ], v zákonnej lehote ( ), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (, ) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“)je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania ( ), preto Najvyšší súd SR podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.

V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené

závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v .

K dovolaciemu dôvodu podľa k výroku o vine:

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podlˇa , ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podlˇa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podlˇa , , , a a zárovenˇ obžalovaného poucˇí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolatelˇné a v tomto rozsahu nenapadnutelˇné odvolaním ani dovolaním - okrem dovolania podlˇa .

Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania okresného súdu z 29. novembra 2017 dovolací súd zistil, že v posudzovanej trestnej veci okresný súd postupom podlˇa prijal vyhlásenie obvineného podlˇa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a postupom podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obvinený priznal k spáchaniu skutku, nevykoná a vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, ochrannom opatrení (č. l. 443 spisu). Z obsahu tejto zápisnice zároveň vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného podlˇa predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami , kedˇ bol obvinený zo strany okresného súdu riadne poucˇený o svojich právach a následne súhlasne odpovedal na všetky otázky podlˇa - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, - či bol poučený obvinený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu a - či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, teda aj na otázku, cˇi rozumie právnej kvalifikácii skutku a cˇi bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon za tento trestný cˇin ustanovuje.

Právne následky vyhlásenia podlˇa spocˇívajú podlˇa v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolatelˇné a v tomto rozsahu nenapadnutelˇné odvolaním ani dovolaním - okrem dovolania podlˇa .

Zo strany obvineného teda výrok o vine rozsudku, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného o vine, nie je možné napadnútˇ dovolaním z dôvodu uvedeného v ustanovení , pretože v tomto rozsahu podať dovolanie vo vzťahu k výroku o vine z dôvodu podľa písm. i) obvinený nebol s poukazom na ustanovenie oprávnený. Výrok o vine, ktorý bol okresným súdom prijatý na základe vyhlásenia obvineného, nadobudol právoplatnosť už v konaní pred okresným súdom, v dôsledku čoho bol krajský súd týmto výrokom viazaný a bol povinný z neho vychádzať pri rozhodovaní o treste, ktorý bol predmetom odvolania.

K dovolaciemu dôvodu podľa k výroku o treste:

Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa . Dovolací súd však opätovne konštatuje, že odvolací súd už nemohol z dôvodu, že súd prijal vyhlásenie obvineného o vine meniť (zasahovať) do právnej kvalifikácie skutku. Meniť kvalifikačnú podobu dotknutého skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa , ,, s poukazom na odvolací súd nemohol a musel z nej pri ukladaní trestu vychádzať.

Nad rámec uvedeného však Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva:

Obvinený v podanom dovolaní označil ako jedno z pochybení krajského súdu tú skutočnosť, že krajský súd u obvineného v rozpore so skutočným stavom, nekonštatoval existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v („napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“). Najvyšší súd SR s poukazom na uvedené zdôrazňuje, že otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného. Krajský súd sa pritom zároveň podrobne vyjadril k tomu, prečo nemožno považovať za danú aj obvineným namietanú poľahčujúcu okolnosť [ ]. Preskúmavať takéto skutkové závery súdov nižšieho stupňa dovolacím súdom potom nie je možné (R 18/2015).

K ďalšej námietke obvineného, že vo veci súdy neaplikovali ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, Najvyšší súd SR poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 1/2011 pod č. 5, kde odkazuje na nasledovné:

,,Moderačné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v , , a nasl. a túto dopĺňajú. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy, akými sú napr. ustanovenia , o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu, alebo ustanovenie , ktoré sú taktiež hmotnoprávne a viažu sa tiež k rozhodovaniu o treste, ho nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle .

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa . Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k výroku o treste.

Dovolací dôvod podľa nemôže byť naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest odňatia slobody za použitia ustanovenia . Hoci súd môže využiť moderačné ustanovenie podľa uvedených ustanovení a trest vymerať v rámci zníženej trestnej sadzby, ak však takto neučiní, nemožno sa v dovolacom konaní domáhať uloženia nižšieho trestu ako toho, ktorý bol uložený súdom nižšieho stupňa. Je výhradnou právomocou prvostupňového

alebo odvolacieho súdu, aké okolnosti zohľadní pri výmere trestu a použitie ustanovenia , a zásah do tejto právomoci súdov nižšieho stupňa zo strany dovolacieho súdu by bolo porušením zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Túto námietku teda možno použiť len ako odvolací dôvod a nie ako dôvod dovolania“.

Trest odňatia slobody bol obvinenému uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. vo výmere 16 mesiacov (trestná sadzba 16 mesiacov až 3 roky), čiže zákonným spôsobom.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa uplatnené obvineným,a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného O. X. odmietol.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.