Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/125/2020

Identifikačné číslo spisu: 7020200485 Dátum vydania rozhodnutia: 12.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7020200485.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVŠSD-13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. - 20 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -20 zo dňa 17. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Kasačnej sťažnosti odkladný účinok n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. -20 zo dňa 17. septembra 2020 podľa (ďalej len „“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVŠSD-13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.07.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVŠSD-13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020.

3. Krajský súd uznesením č. k. -6 zo dňa 09.06.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje podanie doručené súdu dňa 06.07.2020 o nasledujúce chýbajúce náležitosti: dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení, ak ich žalobca navrhuje vykonať, deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, vyjadrenie či žalobca žiada nariadenie pojednávania a jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa . Žalobca bol zároveň v odôvodnení uznesenia poučený podľa , že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením, ak pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Žalobca prevzal predmetné uznesenie dňa 01.08.2020, čo potvrdzuje informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu, ktorá je pripojená do súdneho spisu k predmetnému uzneseniu.

4. Odpoveďou žalobcu na uznesenie súdu bola jeho Žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby podaná osobne na tunajšom súde dňa 17.08.2020, ktorou žalobca žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o chýbajúce náležitosti minimálne do 16.09.2020. Žalobca podanie doručené správnemu súdu dňa 06.07.2020 o potrebné náležitosti v súdom stanovenej lehote a ani neskôr (t.j. v lehote, ktorú uviedol v žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby) nedoplnil.

5. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v , v , , , v , a v konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca v súdom stanovenej lehote ani do dňa rozhodnutia súdu neopravil a nedoplnil žalobu o chýbajúce náležitosti v zmysle v spojitosti s a to aj napriek tomu, že bol súdom na to vyzvaný uznesením č. k. -6 zo dňa 09.07.2020, pričom bol poučený o právnych následkoch nesplnenia uvedených povinností, rozhodol o odmietnutí žaloby podľa v spojitosti , nakoľko v konaní pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať.

6. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu proti uzneseniu krajského súdu

7. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti v jej úvode predložil súdu dôvody, pre ktoré v lehote určenej súdu a ani dodatočne neopravil žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, doplnením dôvodov žaloby. Navrhoval, aby najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -20 zo dňa 17. septembra 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Konanie pred kasačným súdom

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( v spojení s )

preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie správneho súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

9. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -20 zo dňa 17. septembra 2020, ktorým rozhodnutím krajský súd podľa žalobu žalobcu odmietol.

10. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

11. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVŠSD-13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020.

12. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ).

13. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či

sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

14. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , keď k súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, pristupoval príliš formalisticky, ktorým postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces v rozpore s právami zaručenými v v spojení s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o nutnosti odmietnutia žaloby za predčasný.

15. Podľa ust. , ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 16. Podľa ust. , ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa .

17. Podľa ust. , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa ust. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa ust. , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

20. Podľa ust. , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

21. Podľa ust. , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Kasačný súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a obsahu spisu krajského súdu dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd odmietol žalobu žalobcu z dôvodu, že na výzvu súdu neodstránil vady žaloby, pre ktorý nedostatok súd nemohol konať, postupoval v konaní súdneho prieskumu formalisticky, teda postupom nesúladným so zákonom.

23. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v právnej norme upravuje žalobnú legitimáciu. Za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok možno žalobcu považovať za žalobne legitimovaného na podanie správnej žaloby. Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ukrátenie na subjektívnych právach spojené s

vydaním žalovaného rozhodnutia je osoba, ktorá správnu žalobu podáva, preukázať svojím tvrdením v žalobe. Pravdivosť tohto tvrdenia sa následne preukáže v konaní samom. Vychádzajúc z uvedeného zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v v spojení s a s stanoví náležitosti správnej žaloby v sociálnych veciach. Zákonodarca súčasne v právnej úprave ustanovenej v § a nasl. stanoví, že v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, správnu žalobu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd pri správnej žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou krajského súdu, že vzhľadom na to, že žalobca v súdom stanovenej lehote ani do dňa rozhodnutia súdu neopravil a nedoplnil žalobu o chýbajúce náležitosti v zmysle v spojitosti s a to aj napriek tomu, že bol súdom na to vyzvaný uznesením č. k. -6 zo dňa 09.07.2020, pričom bol poučený o právnych následkoch nesplnenia uvedených povinností, a preto odmietol žalobu podľa v spojitosti , nakoľko v konaní pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, ak mal správny súd za to, že žalobca v žalobe neuvádza dôvody nezákonnosti rozhodnutia a jeho žaloba nespĺňa náležitosti stanované v právnej úprave ustanovenej v v spojení s a žalobca neodstránil vady žaloby ani na výzvu správneho súdu (ust. ), bolo povinnosťou správneho súdu zvoliť neformálny postup voči žalobcovi, a to buď ho predvolať na informatívny výsluch za účelom doplnenia žaloby a poučiť ho o možnosti zvolenia si advokáta požiadaním Centra právnej pomoci o jeho ustanovenie, alebo žalobcu písomne poučiť, aby navštívil príslušné Centrum právnej pomoci a požiadal o ustanovenie advokáta na spísanie žaloby a zastupovanie v konaní, k čomu by mu správny súd poskytol primerane dlhú lehotu. Zo žaloby ako i z listu žalobcu vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou právne neznalou, a preto aj postup súdu voči žalobcovi nemôže byť prísne formalistický, ktorý neformálny postup zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § a nasl. súdu dovoľuje.

25. Vzhľadom na uvedené dôvody kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

26. Povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupom naznačeným vyššie v intenciách názoru kasačného súdu sa pokúsiť opätovne o odstránenie vád žaloby a následne vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného a vo veci samej rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o trovách kasačného konania ( ).

27. Kasačný súd nevyhovel žiadosti žalobcu a kasačnej sťažnosti odkladný účinok nepriznal z dôvodov, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle právnej úpravy ustanovenej v .

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.