Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urtos/1/2021

Identifikačné číslo spisu: 4120011420 Dátum vydania rozhodnutia: 18.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4120011420.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdenej Y. L.V. pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. marca 2021 v Bratislave sťažnosť odsúdenej Y. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. januára 2021, sp. zn. a rozhodol

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej Y. L. sa zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením z 21. januára 2021, sp. zn. , podľa a Tr. zák. rozhodol tak, že návrh odsúdenej Y. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po splnení formálnych podmienok zamietol z dôvodu, že neboli splnené materiálne podmienky v podobe preukázania polepšenia a očakávania, že v budúcnosti odsúdená Y. L. povedie riadny život.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odsúdená Y. L. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení v podstate len zopakovala svoju argumentáciu uplatnenú v podanom návrhu na podmienečné prepustenie.

K sťažnosti odsúdenej sa podaním z 9. februára 2021 vyjadrila aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť, keďže rovnako dospela k záveru o nesplnení materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej Y. L..

Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené 4. marca 2021. Následne najvyšší súd postupom podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z 26. júla 2019, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa , rozsudok Krajinského súdu Salzburg, Rakúska republika, sp. zn. 31 Hv 9/18h z 29. mája 2018, právoplatného 29. mája 2018, ktorým bola občianka Slovenskej republiky Y. L., nar. XX. Y. XXXX v V. Z., trvale bytom L.-U., U. XX/XXX, okr. M. uznaná za vinnú zo zločinu lúpeže podľa Trestného zákonníka Rakúskej republiky, prečinu odcudzenia bezhotovostných platobných prostriedkov podľa 1. veta Trestného zákonníka Rakúskej republiky a zločinu opakovanej ťažkej krádeže podľa §, 128 odsek 1 riadok 1 5. prípad a riadok 5 a 130 odsek 2 1. prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky, ktorých sa dopustila na skutkovom základe uvedenom v bodoch I.), II.) a III.) 1 až 8, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, uznal vo výroku o vine a výroku o treste s tým, že sa vykoná na území Slovenskej republiky. Zároveň podľa a Tr. zák. rozhodol, že odsúdená Y. L. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 12. decembra 2019 bola odsúdená odovzdaná na územie Slovenskej republiky. Uznesením zo 7. januára 2020 jej krajský súd do výkonu trestu započítal obdobie strávené vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, t. j. obdobie od 1. augusta 2017 do 12. decembra 2019; dňa 8. januára 2020 bola odsúdená Y. L. dodaná do ÚVTOS Nitra-Chrenová.

Dňa 23. novembra 2020 odsúdená Y. L. podala návrh na podmienečné prepustenie, teda po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

K formálnej podmienke sťažnostný súd konštatuje, že v zmysle slovenskej právnej úpravy bolo konanie odsúdenej Y. L. krajským súdom právne kvalifikované pod bodom I.) ako obzvlášť zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) s poukazom na § 138 písm. g), § 139 písm. e) Tr. zák., pod bodom II.) ako zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. a) s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák. a napokon pod bodom III. 1 až 8 ako pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., z ktorého dôvodu bolo potrebné, aby odsúdená v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. vykonala minimálne dve tretiny trestu; k tomu došlo 1. decembra 2020.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V tejto súvislosti správne poukázal krajský súd na povahu odsúdenou Y. L. spáchaný trestný čin a do úvahy prichádzajúce právne posúdenie v prípade jeho spáchania na území Slovenskej republiky ako obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s trestnou sadzbou 15 až 25 rokov, kedy by podmienky na podmienečné prepustenie z formálnych dôvodov odsúdená spĺňala až po vykonaní troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou krajského súdu aj pokiaľ tento konštatoval, že samotné plnenie povinností odsúdenou Y. L., či už v podobe jej správania, resp. pracovnej morálky, nie je sám osebe dôvodom na prijatie záveru, že preukázala polepšenie a môže sa od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, o to viac, keď doposiaľ disciplinárne odmenená nebola a hodnoverným spôsobom nepreukázala vytvorenie podmienok pre úspešné zaradenie sa do civilného života, či už v rámci rodinného zázemia v podobe bývania, ale aj pracovného prostredia v podobe stáleho zamestnania.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdenej Y. L. podľa ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.