Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžfk/57/2019

Identifikačné číslo spisu: 8018200563 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8018200563.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): VAN - Svidník, s.r.o., Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 31 668 241, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 680042697/2018/MH zo dňa 15. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -61 zo dňa 27. marca 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -61 zo dňa 27. marca 2019 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa („SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 680042697/2018/MH zo dňa 15. augusta 2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov č. 680062901/2017 zo dňa 28.12.2017.

2. Colný úrad Prešov rozhodnutím č. 680062901/2017 zo dňa 28.12.2017 rozhodol o prepadnutí tovaru 10 ks 1000-litrových nádrží s obsahom čírej tekutiny s vôňou liehu, pri ktorom sa odbornou expertízou vykonanou v nezávislom laboratóriu EUROFINS BEL/NOVOMANN s.r.o., skúšobné laboratórium Bratislava, Kollárovo nám. 9 dňa 13.6.2017 preukázalo, že sa jedná o 10 ks 1000 litrových nádrží s liehom, ktorý bol dňa 10.03.2017 u žalobcu zabezpečený rozhodnutím č. 680012298/2017 v prospech štátu z dôvodu, že žalobca v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Colného

úradu o zabezpečení zn. 680012298/2017 zo dňa 10.03.2017 neodstránil pochybností, ktoré viedli k jeho zabezpečeniu. Konkrétne nepredložil Colnému úradu doklad preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného liehu, keďže v posudzovaných vzorkách bola odbornou analýzou zistená prítomnosť denaturačných činidiel vo výrazne menších množstvách ako sú minimálne množstvá povolených denaturačných prostriedkov, ktoré určuje Vyhláška Ministerstva financií SR č. o povolených denaturačných prostriedkoch, ich ustanovených množstvách na denaturáciu liehu, o požiadavkách na denaturáciu liehu a manipuláciu s denaturovaným liehom, o požiadavkách na jeho vlastnosti a o určenom účele použitia denaturovaného liehu (ďalej len „vyhláška MF SR č. “) tak, aby sa predmetný lieh mohol považovať za denaturovaný.

3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvodom poukázal na to, že žalobca deklaroval nadobudnutie zabezpečeného liehu faktúrou vyhotovenou v poľskom jazyku predloženou Colnému úradu dňa 21.12.2012 od spoločnosti - dodávateľa DAPHNE GROUP spol. s r. o., Štefánikova 100/64, Košice, v ktorej bol ako druh tovaru uvedený „úplne rektifikovaný denaturovaný etanol v súlade s nariadením KE 3199/93 zo dňa 22.11.1993. Spornou otázkou na posúdenie krajského súdu zostalo, či v konaní bolo dostatočne preukázané z podkladov predložených žalobcom, že predmetom kontroly je lieh (podľa tvrdenia Colného úradu) alebo rektifikovaný denaturovaný etanol (deklarovaný žalobcom predloženou faktúrou).

4. Krajský súd v súvislosti so stanovením množstva etanolu poukázal na protokol laboratória spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN, ktorý uvádza neistotu merania 2%. Z toho dôvodu rozdiely v stanovení obsahu etanolu vo vzorkách liehu podľa výsledku tretej expertízy, kedy obsah etanolu v desiatich odobratých vzorkách liehu osciloval v rozpätí 95,00 %°- 96,59 % (rozdiel 1,59%) spadali do tohto rozsahu. Krajský súd mal z odbornej analýzy odobratých vzoriek liehu vykonanej laboratóriom FR SR dňa 11.09.2013, ako aj odbornej analýzy vykonanej dňa 13.06.2017 v laboratóriu spoločnosti EUROFINS BEL/NOVOMANN (Protokol o skúške č. 61116-61125/2017 zo dňa 16. 06. 2017) preukázané, že technický benzín, petrolej a denatónium benzonátu (ako denaturačné činidlá) sa v analyzovaných vzorkách predmetného liehu nenachádzal, a preto lieh, z ktorého boli vzorky odobraté, nebolo možné považovať za denaturovaný lieh, t. j. v danom prípade išlo o nedenaturovaný lieh v plnej miere použiteľný napr. na výrobu liehovín určených na ľudský konzum. Z toho jednoznačne vyplynulo, že Colný úrad nemohol žalobcom predloženú faktúru č. VF212077, vyhotovenú spoločnosťou DAPHNE GROUP dňa 20.12.2012 považovať za doklad preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia zabezpečeného liehu, pretože táto potvrdzovala dodanie denaturovaného liehu, nie liehu vhodného na ľudskú konzumáciu ako to vyplynulo z vykonaných expertíz.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že správnej žalobe vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.

6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so závermi krajského súdu v napadnutom rozsudku a zotrváva na tvrdeniach pertraktovaných v správnej žalobe. V jednotlivých bodoch kasačnej sťažnosti opätovne uviedol námietky, ktoré už boli pred krajských súdom, ako aj v administratívnom konaní použité.

7. Ako principiálny dôvod podania kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol nenariadenia pojednávania krajským súdom. Podľa názoru sťažovateľa nenariadenie pojednávania spôsobilo taký punc nezákonnosti rozhodnutia a evokovalo takú procesnú vadu v konaní prvostupňového súdu, pre ktorú je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 25.06.2019. Mal za to, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe, rozhodnutie riadne zdôvodnil a rozsudok, ako aj postup súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované . Navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu kasačného

konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle , kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. ( a ) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietol.

10. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté o prepadnutí tovaru sťažovateľa, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

11. Kľúčovou otázkou v danej veci bola skutková okolnosť, či predmetom kontroly bol lieh s obsahom alkoholu 96,29% alebo rektifikovaný denaturovaný etanol, ako bolo uvedené vo faktúre od dodávateľa.

12. Kasačný súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 27.09.2016, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. /MH z 27.03.2014 spolu s rozhodnutím Colného úradu Prešov č. z 10.12.2013 a vec im vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby daňový orgán vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania a na jeho základe rozhodol. Najvyšší súd v uvedenej súvislosti ani nevylúčil v medznom prípade vykonanie expertízy celého, alebo vybraného súboru vzoriek „B“ správcom dane.

13. Správne orgány postupovali v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu a doplnili dokazovanie a vykonali expertízu vybraného súboru vzoriek ,,B'' v nezávislom laboratóriu spoločnosti EUROFINS BEL/NOVAMANN, ktorou bolo dostatočne preukázané, že technický benzín, petrolej a denatónium benzonátu (ako denaturačné činidlá) sa v analyzovaných vzorkách predmetného liehu nenachádzal, a preto prepravovanú tekutinu, nebolo možné považovať za denaturovaný lieh, t. j. v danom prípade išlo o nedenaturovaný lieh, ktorý spadá pod režim spotrebnej dane.

14. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku vzhľadom na to, že predmetná kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal.

15. K námietke sťažovateľa, že krajský súd nenariadil v danej veci pojednávanie, kasačný súd poukazuje na bod 59 napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v ktorom krajský súd dostatočne odôvodnil svoj postup. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania v danej veci a súd nevzhliadol iný dôvod nariadiť pojednávanie, postupoval podľa .

16. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení s ods.

1 a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.