Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-2197-2021.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Subarea
75Ek/2197/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinnému: R. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. O. XXXX/XX, XXX XX R., o vymoženie 3.414,33 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.06.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3.414,33 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.01.2021, sp. zn. 25Up/22/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2021.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 13.07.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 75Ek/2197/2021 pre súdnu exekútorku Mgr. Klaudiu Boorovú Dzurikovú, so sídlom exekútorského úradu: Mlynská 3, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 619, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 228EX 456/21.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.08.2021 do vlastných rúk. Následne dňa 19.08.2021 povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.08.2021. Poverený súdny exekútor dňa 04.09.2021 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto mu súd priznal odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v roku 2011 si zobral zo Stavebnej sporiteľne a.s. medziúver na cieľovú sumu 6.000 Eur, pričom nasporené v Stavebnej sporiteľni a.s. v tej dobe mal asi 1.350 Eur. Medziúver mu schválili a na účet mu poslali okolo 4.000 Eur. Po zdokladovaní bločkami na stavebné účely mu mal byť doplatený zvyšok cieľovej sumy, avšak tento doplatený nebol. Úver splácal po 27 Eur mesačne podľa jeho finančných možností. V roku 2019 mu vyhlásili splatnosť celého úveru 6.000 Eur + poplatky kvôli nesplácaniu. V tej dobe poslal na účet sporenia sumu vo výške 3.500 Eur a začal sa zaujímať o doplatok, ktorý mu nebol vyplatený. V banke mu odmietli dať informácie s odôvodnením, že už tam nemá platný účet. Vzniknutú situáciu začal riešiť priamo so Stavebnou sporiteľňou a.s., ktorá však poskytuje informácie na základe žiadostí, ktoré bolo potrebné vyplniť a podať určeným spôsobom. V čase podania žiadostí vznikol núdzový stav zapríčinený pandémiou COVID-19, čo zbrzdilo proces vyhodnocovania jeho žiadostí, o čom údajne nebol upovedomený. Namietol, že v predmetnej veci mu nebolo doručené ani upovedomenie, že proti jeho osobe začalo súdne konanie a o celej situácií sa
dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný ani po viacerých urgenciách neuhradil dlžnú sumu a z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností bol nútený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti povinný vykonal jednu úhradu a to dňa 07.11.2019 vo výške 3.500 Eur. Povinný však čerpal úverové prostriedky v celkovej výške 6.000 Eur (dňa 1.10.2013 - zrealizovaná výplata úverových prostriedkov vo výške 4.800 Eur, dňa 20.12.2013 zrealizovaná výplata úverových prostriedkov vo výške 1.100 Eur, z toho bol zaúčtovaný poplatok za spracovanie úveru vo výške 100 Eur). Oprávnený podotkol, že povinný bol upozornený na to, že ak do 7 dní od doručenia „vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru“ neuhradí celú dlžnú sumu, oprávnený pristúpi k jej vymáhaniu prostredníctvom súdu, resp. súdneho exekútora. Povinný dňa 16.11.2020 obdržal predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, na ktorú však nereagoval a tiež dňa 14.5.2021 obdržal predexekučnú výzvu na zaplatenie dlhu, na ktorú nereagoval. Napriek maximálnej snahe oprávneného o riešenie danej situácie inou ako nútenou formou, nebola táto záležitosť zo strany povinného primerane riešená (povinný si mohol mimosúdne dohodnúť splátkový kalendár) a z tohto dôvodu oprávnený dňa 14.06.2021 podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený v závere svojho vyjadrenia skonštatoval, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a nepochybuje o tom, že jeho nárok je dôvodný a zákonný.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
15. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
18. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“) elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
19. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
20. K doručovaniu exekučného titulu súd uvádza, že tento bol povinnému riadne doručený v súlade so zákonom o upomínacom konaní, ktorý v ustanovení § 9 ods. 2 jasne ukladá, že platobný rozkaz sa doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom sa v tomto prípade rozumie zákon o e-Govenrmente. Zákon o e-governmente stanovuje doručovať elektronické úradné dokumenty elektronicky a miestom na doručovanie má byť elektronická schránka,
ktorá je aktivovaná. Súd mal za preukázané, že povinný nemá aktivovanú elektronickú schránku a z tohto dôvodu mu exekučný titul bol doručovaný na adresu pobytu uvedeného v návrhu na vydanie platobného rozkazu a tiež v spotrebiteľskej zmluve.
21. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
22. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
23. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
24. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní doručoval povinnému exekučný titul dňa 28.01.2021 na adresu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu a tiež v spotrebiteľskej zmluve: X. XXXX/XX, XXX XX S. R. T., pričom tento nebol povinnému listinne doručený z dôvodu, že povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd teda doručoval exekučný titul opätovne a to dňa 23.02.2021 na horeuvedenú adresu a tiež na adresu evidovaného trvalého pobytu: M. O. XXXX/XX, XXX XX R.. Exekučný titul bol povinnému riadne listinne doručený dňa 26.02.2021 na adresu X. XXXX/XX, XXX XX S. R. T. a preto námietka povinného, že o pohľadávke vymáhanej v tomto konaní sa dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie, neobstojí.
25. Námietku ohľadom nevyplatenia zvyšku úveru mohol povinný vzniesť po vydaní platobného rozkazu, a to podaním odporu. Keby povinný tak učinil, platobný rozkaz by nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže povinný voči platobnému rozkazu odpor nepodal, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stal spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Orgán konajúci v základom konaní mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
26. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu po formálnej aj materiálnej stránke, návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.