Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Asan/4/2020

Identifikačné číslo spisu: 8018200748 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Trenčan Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8018200748.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobkyne (v konaní sťažovateľky) : E.. U. P., F. Ľ. Č.. XXX, zastúpenej : KVASŇOVSKÝ&PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 2317/32, Bratislava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -47 zo dňa 26. septembra 2019, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102315169/2018 zo dňa 22.11.2018, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Rozhodnutím č. 102315169/2018 zo dňa 22.11.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") žalovaný na základe odvolania žalobkyne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane") č. 101096596/2018 zo dňa 5.6.2018, ktorým správca dane postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ") v znení účinnom do 31.12.2015, nadväznosti na Daňového poriadku, uložil žalobkyni pokutu vo výške 7.128, eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2012 nižšej ako daň, ktorú mala v

daňovom priznaní uviesť.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute bolo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104359669/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil žalobkyni rozdiel dane v sume 71.284,03 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň" alebo „DPH") za zdaňovacie obdobie máj 2012, teda zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní zo sumy 7.045,04 eur na sumu 78.329,07 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017. Skutočnosť, že žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane žalobu na Krajský súd v Prešove a prebieha o nej súdne konanie, nemôže mať podľa žalovaného za následok, že správca dane nemá povinnosť uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 za spáchaný správny delikt.

3. Žalovaný poukázal na to, že výšku pokuty vypočítal správca dane v súlade s § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, ods. 4, 6 Daňového poriadku. Poznamenal tiež, že ak by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane upravil, potom sa podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.

II. Konanie na správnom súde

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd" alebo „krajský súd") a navrhla rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

5. V správnej žalobe namietala, že rozhodnutia o pokute vychádzali z neprávoplatného základného rozhodnutia, sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je naviac v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ďalej že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom v konaní, ktoré mu predchádzalo, malo dôjsť k podstatnému porušeniu zákona majúcemu za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom.

7. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 26.9.2019 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

8. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktoré prevzala žalobkyňa osobne dňa 15.11.2017. Prípadné prebiehajúce súdne konania nie sú podľa správneho súdu pri existencii právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Konštatoval, že v prípade upravenia sumy rozdielu dane je možné v zmysle § 155 ods. 12 Daňového poriadku upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci, čo dostatočne zabezpečí ochranu práv daňového subjektu pred rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane strácajú svoj materiálny podklad.

9. Za nedôvodný považoval správny súd žalobný bod vytýkajúci absenciu predpísaných náležitostí rozhodnutia o uložení pokuty, pričom poukázal na jeho výrok vymedzujúci protiprávne konanie žalobkyne, právnu kvalifikáciu tohto konania i údaj o výške uloženej pokuty, ako aj na jeho odôvodnenie, v ktorom správca dane vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o spáchaní správneho deliktu a popísal spôsob zistenia výšky pokuty. Správny súd záverom konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nedošlo ním ani k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobkyne

garantovaných Slovenskej republiky, či Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

10. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka") kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa , , (ďalej len „ ") a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie alebo zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Z námietok, ktoré sťažovateľka uviedla v kasačnej sťažnosti, sa rozsudku správneho súdu týkajú nasledovné : a/ správny súd sa napriek radu vytýkaných procesných pochybení zameral primárne na predložené dôkazy svedčiace v neprospech sťažovateľky; b/ správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd si nezaobstarali dostatočné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie pokuty, v rozhodnutiach absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí, predovšetkým rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane; c/ správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd absolútne nezvážili možnosť, že vo vzťahu k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane mohli byť podané správne žaloby a na to nadväzujúce kasačné sťažnosti, ktoré by absolútne vylúčili právoplatnosť a predovšetkým vykonateľnosť jednotlivých rozhodnutí; d/ absentuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a preto malo byť konanie o uložení pokuty prerušené až do právoplatného skončenia konania o určení rozdielu dane; e/ správny súd sa nevysporiadal s otázkou nedostatočného zistenia a zdôvodnenia skutkového a právneho stavu; f/ žalovaný a neskôr počas súdneho konania aj správny súd úmyselne prehliadali námietky žalobkyne, poukazujúce na skutočnosti svedčiace v jej prospech a nevenovali im pozornosť v odôvodneniach rozhodnutí; g/ správny súd bez vyhodnotenia správnosti a úplnosti skutkových zistení jednoducho konštatoval správnosť postupu predchádzajúceho súdnemu konaniu, čím došlo z jeho strany k závažnému procesnému pochybeniu a teda k vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom; h/ správny súd nedal absolútne žiadnu odpoveď na namietanú absenciu zákonom požadovanej miery správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie, so zreteľom na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia právnej povinnosti. ch/ uložená sankcia neplní svoju prevenčnú funkciu, pretože správca dane mal približne šesť rokov preukázateľnú vedomosť o existencii rozhodujúcich skutočností, no pristúpil k určeniu a vyrubeniu pokuty dlho po tom, ako sťažovateľka splnila svoju daňovú povinnosť a navyše za situácie, kedy si sťažovateľka príkladne plní povinnosti voči správcovi dane a ostatným orgánom štátnej správy.

11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Závery kasačného súdu

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

13. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci sťažovateľky rozsudkom sp. zn. zo dňa 8.12.2020 zamietol jej kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17.10.2019 o zamietnutí správnej žaloby

sťažovateľky proti rozhodnutiu žalovaného č. 102315013/2018 z 22.11.2018 o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 4.6.2018 vo veci uloženia pokuty vo výške 1.736,00 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spočívajúci v uvedení dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 nižšej ako daň, ktorú mala sťažovateľka v daňovom priznaní uviesť. Skutkové okolnosti sú obdobné ako v tejto súdenej veci, ktorá sa týka DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, právne posúdenie správneho súdu i kasačná sťažnosť sú prakticky identické, pričom podstata veci spočívala v tom, že sťažovateľke bola na základe právoplatného rozhodnutia o daňovej povinnosti na DPH uložená pokuta podľa tých istých ustanovení a s rovnakým odôvodnením ako v prejednávanej veci. Senát 8S v odôvodnení svojho rozsudku uviedol nasledovné:

14. 14. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu, tento považuje za vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačného konania je výlučne právne posúdenie, ktoré bolo predmetom konania pred správnym súdom, kasačný súd dôvody už uvedené v napadnutom rozsudku správneho súdu neopakuje, a len na zdôraznenie jeho správnosti stručne uvádza, že v danom prípade ide o rozhodovanie o správnom delikte založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Správny orgán vychádza z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým je viazaný. Subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú predmetom konania o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a na rozhodnutie o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiaden vplyv. Liberácia daňového subjektu nie je prípustná. 15. 15. Správca dane vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017 a týmto bol viazaný. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval. Správny súdny prieskum nemá odkladný účinok (§ 184 S.s.p.), pričom priznanie odkladného účinku podľa § 185 S.s.p. nebolo sťažovateľkou preukázané ani len tvrdené a tiež nevyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Oboznámenie sa s obsahom uvedeného rozhodnutia, vrátane vyznačenej doložky právoplatnosti, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu žalovaného, zakladalo zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. 16. 16. Pokiaľ sťažovateľka opakovane namieta porušenie ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, dané ustanovenie sa na danú vec neaplikuje, nakoľko ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku predstavujú vo vzťahu k ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku špeciálne ustanovenie, ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku. 17. 17. Rovnako námietka absencie prevenčného charakteru sankcie uloženej v júni 2018 vo vzťahu k delikvencii, ku ktorej došlo v máji 2013, je v kontexte ust. § 155 ods. 11 písm. b) daňového poriadku nedôvodná, keď rozhodovanie správcu dane o správnom delikte podľa 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sa viaže na rozhodnutie o vyrubení dane (§ 68 ods. 4 daňového poriadku), ktoré v danom prípade nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017. Sankcia bola uložená takmer bezprostredne po tom, čo bola na danom rozhodnutí vyznačená doložka právoplatnosti (28. marca 2017). Prevenčný charakter sankcie v danom prípade spočíva v tom, že núti platiteľa dane už v čase podávania daňového priznania očakávať dôsledky nesprávne priznanej dane. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že sankcionovanie je oprávnením orgánom verejnej moci, nie jeho povinnosťou, kasačný súd uvádza, že v prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku zákon ukladá správcovi dane povinnosť uložiť pokutu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku). 18. 18. Spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sťažovateľkou bolo nepochybne preukázané, pričom pokuta bola uložená zákonom predpokladaným a pevne určeným spôsobom. Rovnako nebol dôvod na prerušenie konania, keď prípadnú zmenu rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 na základe správneho súdneho prieskumu možno zohľadniť zákonom predpokladaným spôsobom postupom podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku.

19. Senát kasačného súdu v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. poukazuje na citovanú časť odôvodnenia

rozsudku tohto súdu vo veci sp. zn. zo dňa 8.12.2020, s ktorým sa stotožňuje.

20. K sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti uvedeným v bode 10 tohto rozsudku pod písm. a/, b, e/, f/, g/, na ktoré citované odôvodnenie výslovne nereaguje, senát považuje za potrebné uviesť, že tieto sú nespôsobilé na prejednanie, pretože nie sú konkretizované aspoň do tej miery, aby bolo možné pochopiť ich súvis s rozsudkom, proti ktorému kasačná sťažnosť smeruje. K zvyšným sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti (pod písm. c/, d/, h/, ch/), ktoré sa prekrývajú so žalobnými bodmi, dostala sťažovateľka zrozumiteľnú odpoveď už v rozsudku správneho súdu, s ktorým sa kasačný súd v podstate stotožňuje, pričom v tejto časti odkazuje na citované odôvodnenie rozsudku senátu 8S.

21. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľky v kasačnom konaní jej nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.