Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/263/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: „MERKURY" Robert Tatarski, Jacek Adamczyk, Beata Tatarska Spółka Jawna, so sídlom ul. Sądowa 2, 34-130 Kalwaria Zebrzydowska, Poľská republika, REGON (IČO): 002428682, právne zastúpený: JUDr. Igor Gažík, advokát, so sídlom Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX/X, XXX XX Ž.A. - L., o zaplatenie 6.369,49 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.023,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.400,42 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.068,57 eur od 04.03.2014 do 18.06.2015, zo sumy 868,57 eur od 19.06.2015 do 16.10.2015, zo sumy 700,- eur od 17.10.2015 do 21.01.2016, zo sumy 600,- eur od 22.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 362,12 eur od 05.03.2013 do 14.05.2015, zo sumy 62,12 eur od 15.05.2015 do 26.11.2015, zo sumy 1.023,11 eur od 20.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 767,59 eur od 20.02.2013 do 16.07.2013, zo sumy 567,59 eur od 17.07.2013 do 24.10.2014, zo sumy 67,59 eur od 25.10.2014 do 27.11.2014, zo sumy 881,48 eur od 20.02.2013 do 04.11.2014, zo sumy 681,48 eur od 05.11.2014 do 18.11.2014, zo sumy 481,48 eur od 19.11.2014 do 27.11.2014, zo sumy 328,- eur od 28.11.2014 do 02.04.2015 a zo sumy 128,- eur od 02.04.2015 do 24.11.2015, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 548,59 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.05.2014 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.503,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.400,42 eur od 26.03.2013, zo sumy 1.068,57 eur od 05.03.2013, zo sumy 228,32 eur od 05.03.2013, zo sumy 1.023,11 eur od 20.02.2013, zo sumy 767,59 eur od 20.02.2013 a zo sumy 881,48 eur od 20.02.2013, všetko až do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 548,59 eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako podnikateľ predával žalovanému ako podnikateľovi rôzne predmety a materiál na

výrobu nábytku, ktorého kúpnu cenu žalobca vyúčtoval žalovanému v návrhu označenými faktúrami č. FAUE/000085/2013/SAD vo výške 2.400,42 eur so splatnosťou 25.03.2013, č. FAUE/000063/2013/SAD vo výške 1.068,57 eur so splatnosťou 04.03.2013, č. FAUE/000045/2013/POD vo výške 362,12 eur so splatnosťou 04.03.2013, č. FAUE/000044/2013/SAD vo výške 1.023,11 eur so splatnosťou 19.02.2013, č. FAUE/000041/2013/SAD vo výške 767,59 eur so splatnosťou 19.02.2013, č. FAUE/000029/2013/POD vo výške 66,20 eur so splatnosťou 19.02.2013 a č. FAUE/000028/2013/POD vo výške 881,48 eur so splatnosťou 19.02.2013. Po započítaní čiastočnej úhrady vykonanej žalovaným dňa 16.07.2013 vo výške 200,- eur, žalobca učinil predmetom žaloby nárok na zaplatenie sumy 6.369,49 eur z titulu úhrady ceny dodaného tovaru. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli žalobcovi náklady ako príslušenstvo podľa s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30.03.1999 za tri úkony právnej služby, a to rokovanie s protistranou dňa 23.10.2013, predžalobnú výzvu zo dňa 18.09.2013 a poradu s klientom dňa 24.10.2013, spolu v sume 548,59 eur. Okrem úrokov z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúrou uplatnených pohľadávok žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v súvislosti s uplatnením nároku žalobcu na súde.

2. Spolu s podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu výpis z Obchodného registra žalobcu a výpis zo Živnostenského registra žalovaného, v žalobe označené faktúry a špecifikáciu tovaru, potvrdenie o prijatí tovaru, výpis úrokovej sadzby, predžalobnú výzvu zo dňa 18.09.2013, potvrdenie o rokovaní s protistranou zo dňa 23.10.2014.

3. V znení žaloby a upresňujúceho podania žalobcu zo dňa 31.07.2014 Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. -132 zo dňa 11.09.2014 žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu včasný a vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietol skutočnosť, že faktúru s označením č. FAUE/000044/2013/SAD znejúcu na sumu 1.023,11 eur zo dňa 29.01.2013, splatnú 19.02.2013, žalovaný neobdržal, na základe čoho považuje predmetný nárok v tejto časti za nedôvodný. Súčasne namietol príslušenstvo k uplatnenej istine z tejto faktúry, a to s poukazom na nedoručenie označenej faktúry.

5. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaného označil podaný odpor žalovaným za vadný, keďže tento podľa názoru žalobcu neobsahuje riadne odôvodnenie predpokladané zákonom, a to vo väzbe na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Žalobca súčasne poukázal na obsah faktúry č. FAUE/000044/2013/SAD zo dňa 29.01.2013, vo vzťahu ku ktorej žalovaný namieta jej nedoručenie, a to s poukazom na skutočnosť, že faktúra, ktorej kópiu žalobca učinil obsahom spisového materiálu, obsahuje odtlačok pečiatky žalovaného a podpis, a preto obranu žalovaného žalobca vníma ako nepravdivú a účelovú v snahe žalovaného oddialiť plnenie svojho záväzku.

6. Na základe čiastočného plnenia dlhu žalovaným po začatí konania a v tejto súvislosti viacerých dispozitívnych úkonov žalobcu, ktorými žalobca vzal žalobný návrh v časti späť, súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania, naposledy uznesením č. k. - 421 zo dňa 27.08.2021 a to tak, že v dôsledku viacerých späťvzatí žaloby ostala predmetom konania pohľadávka žalobcu v sume istiny 4.023,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.400,42 eur od 26.03.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.400,42 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.068,57 eur od 04.03.2014 do 18.06.2015, zo sumy 868,57 eur od 19.06.2015 do 16.10.2015, zo sumy 700,- eur od 17.10.2015 do 21.01.2016, zo sumy 600,- eur od 22.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 362,12 eur od 05.03.2013 do 14.05.2015, zo sumy 62,12 eur od 15.05.2015 do 26.11.2015, zo sumy 1.023,11 eur od 20.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 767,59 eur od 20.02.2013 do 16.07.2013, zo sumy 567,59 eur od 17.07.2013 do 24.10.2014, zo sumy 67,59 eur od 25.10.2014 do 27.11.2014, zo sumy 881,48 eur od 20.02.2013 do 04.11.2014, zo sumy 681,48 eur od 05.11.2014 do 18.11.2014, zo sumy 481,48 eur od 19.11.2014 do 27.11.2014, zo sumy 328,- eur od 28.11.2014 do 02.04.2015 a zo sumy 128,- eur od 02.04.2015 do 24.11.2015 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 548,59 eur.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.01.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovaný počas priebehu pojednávania uznal v celom

rozsahu nárok uplatnený žalobou tak v časti istiny, ako aj v časti žalobcom uplatneného príslušenstva pohľadávky.

8. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní pred súdom uznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do základu a jej výšky, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. K procesným podmienkam konania súd konštatuje, že vzhľadom na prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, keď na strane žalobcu vystupuje podnikateľ s miestom podnikania na území Poľskej republiky, súd posudzoval právnu moc na prejednanie a rozhodnutie v danej veci, a to podľa Nariadenia (ES) č. 44/2010 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach známe ako „Nariadenie Brusel 1“ s prihliadnutím na moment začatia konania v tejto veci dňa 23.05.2014. Podľa Kapitoly II. oddiel 1 článku 2 bod 1 Nariadenia (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodnoprávnych veciach, ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na základe citovaného zákonného ustanovenia a s poukazom na skutočnosť, že miesto podnikania žalovaného sa nachádza na území Slovenskej republiky v Žiline, súd konštatuje, že je daná právomoc konajúceho Okresného súdu Žilina na prejednanie veci.

10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v posudzovanom prípade žalobca uplatňuje svoj peňažný nárok z kúpy a predaja tovaru medzi podnikateľmi v rámci členských krajín Európskej únie. Súd preto posudzoval, či strany vykonali dohodu o voľbe práva, a keďže táto v konaní nebola zistená, pokiaľ ide o rozhodné právo, vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a medzinárodný prvok v tomto vzťahu, súd aplikoval na záväzkový vzťah procesných strán Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, nakoľko procesné strany žiadnym spôsobom nedojednali rozhodné právo, ktorým sa bude ich vzťah spravovať.

11. Medzinárodná zmluva - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG), ktorou je Slovenská republika viazaná, bola uverejnená v Zbierke , ako priama norma ktorá je priamo aplikovateľná na úpravu práv a povinností účastníkov kúpnej zmluvy. V časti, v ktorej Dohovor neupravuje práva a povinnosti účastníkov kúpnej zmluvy, súd podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) aplikoval ako kolíznu normu poľské právo, keďže kúpne zmluvy a zmluvy o dielo sa spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy (čl. 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Rím I.).

12. Podľa čl. 1 Viedenského dohovoru, tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch a) ak tieto štáty sú zmluvnými stranami; alebo b) ak podľa ustanovení Medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

13. Podľa čl. 4 Dohovoru, tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

14. Podľa čl. 7 Dohovoru Pri výklade tohto Dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti v medzinárodnom obchode. Otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

15. Podľa čl. 11 Dohovoru Zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

16. Podľa čl. 30 Dohovoru

Predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

17. Podľa čl. 53 Dohovoru Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

18. Podľa čl. 59 Dohovoru Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

19. Podľa čl.60 Dohovoru Povinnosť kupujúceho prevziať dodávku spočíva: a) vo vykonaní všetkých úkonov, ktoré možno od neho rozumne očakávať na ten účel, aby predávajúci mohol dodať tovar, a b) v prevzatí tovaru.

20. Podľa čl. 78 Dohovoru Ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím I, toto Nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

22. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Rím I, ak sa na zmluvu nevzťahuje ods. 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) - h) odseku 1, zmluva sa spravuje právny poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

23. Podľa čl. 12 ods. 1 Nariadenia Rím I, rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä a) jej výklad; b) splnenie zmluvných záväzkov; c) v rozsahu práv moci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov; d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzie a premlčanie; e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

24. Podľa ustanovenia Poľskej republiky (ďalej len ), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastníctvo k veci a kupujúci sa zaväzuje vec prevziať a zaplatiť predávajúcemu cenu.

25. Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, veriteľ môže žiadať úrok z omeškania, aj keď nevznikla žiadna škoda, a aj keď omeškanie bolo spôsobené okolnosťou, za ktorú dlžník nenesie zodpovednosť.

26. Podľa ustanovenia , ak nebola sadzba úrokov z omeškania vopred dohodnutá, vychádza zo zákonných úrokov.

27. Podľa ustanovenia , rada ministrov nariadením určuje výšku zákonných úrokov, pre potreby zabezpečenia platobnej disciplíny a riadneho vykonávania peňažného vyrovnania, berúc v úvahu trhovú sadzbu a úrokovú sadzbu Poľskej národnej banky.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vo väzbe na uznávací prejav žalovaného v konaní súd posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako nesporný a podanú žalobu ako skutkovo a právne dôvodnú. Medzi procesnými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah z neformálne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Existencia žalovanej pohľadávky vyplýva z predložených faktúr, ktoré sú potvrdené žalovaným ako kupujúcim, a ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru.

29. Tým, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru v čase jeho splatnosti, dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny naďalej trvá. Pri absencii osobitnej dohody o sadzbe úrokov z omeškania súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. Poľskej republiky, ktorého sadzbu žalobca preukázal v rámci predložených listinných dôkazov.

30. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom kúpnej ceny sumu 4.023,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v uznanom rozsahu žalovaným vo výške 548,59 eur.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore a s prihliadnutím na procesné zavinenie žalovaného na zastavení časti konania, keď k späťvzatiu žaloby a čiastočnému zastaveniu konania došlo na základe správania žalovaného, ktorý až po podaní žaloby zaplatil žalobcovi časť žalovanej pohľadávky. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

32. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).