Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/144/2018

Identifikačné číslo spisu: 3018200045 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3018200045.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX Z. I., právne zastúpený Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom, so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38526-3/2017-BA z 12.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -75 z 26. júla 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. júla 2018, č.k. -75, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 38526-3/2017-BA z 12.12.2017 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 379-29/2017-PB zo dňa 28.03.2017, ktorým pobočka rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2007, ale zaniklo 30.06.2009.

3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi sporné právne posúdenie postavenia žalobcu ako SZČO ku dňu 31.12.2007. Žalobca mal za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratil status SZČO. Naďalej však bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktorá ho oprávňovala na výkon podnikania, pre ktorú skutočnosť žalovaná zastávala názor, že žalobca je stále SZČO pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia, ktoré u neho naďalej trvalo aj po 31.12.2007 pre dosiahnutie príjmu za rok 2006 prevyšujúceho zákonnú hranicu 12-násobku vymeriavacieho základu. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca bol aj po 31.12.2007 považovaný za SZČO, pretože bol naďalej

držiteľom licencie L1A, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona zakladajúce status SZČO (§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010), a pretože dosiahol za rok 2006 kvalifikovaný príjem.

4. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (sťažovateľ) kasačnou sťažnosťou, v ktorej namietal právne posúdenie veci krajským súdom. Uviedol, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama o sebe nezakladá aj reálnu možnosť vykonávania činnosti, nakoľko tú je možné vykonávať výlučne na základe dohody s iným poskytovateľom, z čoho vyplýva, že subjekt, ktorý je držiteľom licencie L1A má len oprávnenie uchádzať sa o výkon tejto činnosti u iného poskytovateľa. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca, ktorý by bol oprávnený na základe L1A, avšak súčasne by nebol oprávnený dosahovať príjem (nakoľko činnosť je možné vykonávať len na základe dohody s iným poskytovateľom), nenapĺňa materiálnu podmienku na to, aby bol považovaný za SZČO. Ďalej uviedol, že vznik pracovného pomeru žalobcu je výnimkou, ktorá má jednoznačne za následok zmenu v posudzovaní žalobcu ako SZČO.

5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá s rozhodnutím krajského súdu súhlasila. Uviedla, že do 31.12.2010 sa za SZČO na účely sociálneho poistenia považovala každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Licencia L1A nie je nevyhnutným predpokladom vykonávania zdravotníckeho povolania v pracovnom pomere, t.j. na výkon zdravotníckeho povolania v pracovnom pomere nie je dotknutá osoba povinná mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Táto licencia je výlučne určená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a preto len táto licencia sa považuje na účely sociálneho poistenia za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.

6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.01.2020 bolo konanie v predmetnej veci prerušené do právoplatného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. , pretože v tomto konaní sa riešili otázky, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu.

7. Dňa 24.11.2020 Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol rozsudkom o zamietnutí kasačnej sťažnosti, v dôsledku čoho odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. prerušené, a z tohto dôvodu Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. zo dňa 03.12.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní.

8. Medzičasom bola proti rozhodnutiu Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.11.2020 podaná ústavnú sťažnosť podľa SR.

9. Podľa , ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

10. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.11.2020 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu, kasačný súd pristúpil k procesnému postupu podľa a konanie v danej veci opätovne prerušil.

11. Podľa , ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.