Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sas/10/2023

Zmenené rozhodnutím 6Ssk/63/2025
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. T. C., narodený XX. B. XXXX, trvale bytom G. A. XXX/ X, Š., právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20Sas/10/2023-223 zo dňa 25. februára 2025, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva."

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX/X, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, práve zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému: Ústredná vojenská lekárska komisia Ministerstva obrany SR, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava-Petržalka, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023, o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd zamieta návrh žalobcu zo dňa 29.11.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2023 domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023 a súčasne rozhodnutia prieskumnej komisie hlavného služobného úradu Ministerstva obrany SR č. VeVZRK-EL 9/4-100-4/2023 zo dňa 04.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prieskumnej komisie hlavného služobného úradu Ministerstva obrany SR, ktorým bolo rozhodnuté o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka podľa v spojení s vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka a o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon funkcie v znení vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. Žalobca svoju argumentáciu vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdení, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu hrozí žalobcovi závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže v zmysle o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ““), ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu, alebo, ak sa na neho vzťahoval pri prijatí do štátnej služby a podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu alebo funkciu, do ktorej je ustanovený, ak v odseku 7 nie je už uvedené inak. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať štátnu službu. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia je v zmysle citovaného ustanovenia skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru. Voči žalobcovi toho času prebieha konanie o prepustení zo služobného pomeru. Uvedené konanie sa začalo na základe návrhu na profesionálneho vojaka zo služobného pomeru zo dňa 22.11.2023. Bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe hrozí žalobcovi výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý do jeho zo služobného pomeru. Citovaná dikcia totiž osobe oprávnenej na rozhodovanie o danej veci neumožňuje aplikovať iný (alt.) ako tam upravený

postup, t.j. žalobcu. Naopak, nastúpením odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu by sa pozastavili účinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie by nemohlo byť podkladom na vydanie naň nadväzujúceho rozhodnutia o prepustení žalobcu stálej štátnej služby. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým správnej žalobe zo dňa 29.11.2023 prizná odkladný účinok

2. Žalobca osobitným podaním zo dňa 12. 02. 2024 k žiadosti o priznanie odkladného účinku doplnil, že od podania žaloby nastali ďalšie skutočnosti podporujúce tvrdenia žalobcu a zároveň sa zvýšila hrozba vzniku závažnej ujmy a nenapraviteľného následku. Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky totiž vydal voči žalobcovi dňa 20.12.2023 personálny rozkaz č. 14 365, ktorým rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe. Voči personálnemu rozkazu, doručenému žalobcovi dňa 16.01.2024, podal žalobca dňa 30.01.2024 odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, žalobca opakovane žiada správny súd, aby správnej žalobe žalobcu priznal bezodkladne odkladný účinok, keďže nastúpením odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu by sa pozastavili účinky v tomto konaní napádaného rozhodnutia správneho orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie by bolo zároveň dôvodom na zrušenie vydaného (neprávoplatného) personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo stálej štátnej služby. V prílohe podania žalobca predložil personálny rozkaz č. 14 365 zo dňa 20.12.2023 a odvolanie žalobcu zo dňa 30.01.2024.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18. apríla 2024 a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Žalovaný uviedol, že z ust. vyplýva, že žiadosť o priznanie odkladného účinku musí byť riadne žalobcom odôvodnená. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia ustanovuje dva predpoklady, t.j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Tvrdiť a preukázať prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo iným právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodný, nepodložený žiadnymi dôkazmi. Žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Stručný a neodôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojej žiadosti o priznanie odkladného účinku len uviedol, že výkonom rozhodnutia mu hrozí nenapraviteľný následok premietnutý do jeho zo služobného pomeru. Podľa názoru žalovaného zo služobného pomeru nespĺňa zákonnú požiadavku závažnej ujmy, nakoľko strata zamestnania je relatívne bežným javom života, ktorý mohol nastať v živote žalobcu hocikedy. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa ustanovenia , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

8. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. – 11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere

závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle .

9. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t.j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme. Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.

10. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu je stručný a neodôvodnený. Žalobca v podanom návrhu nepreukázal aká reálna ujma, resp. aký konkrétny iný nenapraviteľný následok mu prepustením zo služobného pomeru mu hrozí. Správny súd má za to, že žalobca musí dôvody konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež ich dostatočne osvedčiť.

11. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, tak nemohol vyhovieť návrhu žalobcu podľa a návrh preto v súlade s ustanovením zamietol, pričom s poukazom na uvedené sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť ( ).