Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/27/2021

Identifikačné číslo spisu: 4119011442 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4119011442.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku 30. júna 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného P. V. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Podľa , z dôvodov uvedených v , , rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019

bol porušený zákon

v ustanoveniach , , , , v neprospech obvineného P. V..

II. Podľa zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa prikazuje Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

IV. Podľa obvinený P. V. sa berie do väzby.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej tiež „súd I. stupňa"), sp. zn. z 26. novembra 2019, bol obvinený P. V. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa až do dňa 3. júla 2019 do 13.10 hod. si zadovažoval od doposiaľ nezistenej osoby látku - ,,pervitín" a následne na V. ulici v Z. dobrovoľne vydal 3 ks uzatváracích igelitových vreciek, ktoré obsahovali: 1. biely práškovitý materiál s hmotnosťou 1644 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 13,7% hmotnostných metamfetamínu s prímesou MSM, obsahujúce 225 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 7 obvykle jednorazovým dávkam na použitie, 2. ružový kryštalický materiál s hmotnosťou 5579 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 37,6% hmotnostných metamfetamínu s prímesou MSM, obsahujúce 2098 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 52 obvykle jednorazovým dávkam na použitie, 3. ružový kryštalický materiál s hmotnosťou 178 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 14,4% hmotnostných metamfetamínu s prímesou MSM, obsahujúce 26 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 1 obvykle jednorazovej dávke na použitie, pričom metamfetamín patrí v zmysle v znení neskorších predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré obvinený nemal, napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. právoplatným dňa 10.8.2010, za obzvlášť závažný zločin podľa , , .

Za to súd I. stupňa obvinenému uložil podľa , zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v , a priťažujúcu okolnosť uvedenú v , pri aplikácii , a , trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho podľa s použitím zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa mu uložil aj trest prepadnutia vecí - (sklenená misa, dóza, 58 kapsúl MSM).

Súčasne obvinenému podľa uložil obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie v ambulantnej forme a podľa , aj ochranný dohľad vo výmere 3 rokov.

Po vyhlásení tohto rozsudku sa prokurátor i obvinený vzdali práva podať odvolanie.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti") z dôvodov uvedených v a . V jeho písomnom odôvodnení uviedla, že postup Okresného súdu Nitra, ktorýtomuto rozsudku predchádzal, bol v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 26/2019, v zmysle ktorého obvinený z hľadiska svojich obhajobných práv musí vedieť, aká v jeho neprospech upravená (sprísnená) sadzba (ak je dôvod na taký postup) sa spája s trestným činom, ktorého sa týka jeho neodvolateľné (ak je prijaté) vyhlásenie, ktoré má (vo vzťahu k takým vyhlásením pokrytého výroku o vine) výrazne obmedzenú preskúmateľnosť (až v dovolacom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti). Súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa pri poučení podľa presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby, ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa (v nadväznosti na ). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom. Súd však túto svoju povinnosť nesplnil. O tom, či bol obvinený v doterajšom priebehu trestného konania

dostatočným spôsobom poučený aj vo vzťahu k možnosti aplikácie ustanovení, ktoré upravujú trestnú sadzbu v neprospech obvineného, pred vyhlásením obvineného o vine sa súd vôbec nepresvedčil, ani ho sám v tom duchu nepoučil. Z prieskumu trestného spisu je zrejmé, že obvinený nebol v doterajšom priebehu trestného konania poučený o možnosti aplikovania , čím došlo k porušeniu zákona. K porušeniu zákona vo vzťahu k výroku o treste došlo aj pri samotnej aplikácii ustanovenia , a to s ohľadom na , t. j. zásadu ne bis in idem. V zmysle je kvalifikačný znak ,,spáchanie činu uvedeného v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený". Zo skutkovej vety je zrejmé, že týmto predchádzajúcim odsúdením, ktoré sa premietlo do naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty bolo odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , právoplatným dňa 10. augusta 2010, za obzvlášť závažný zločin podľa , , . Súd však pri ukladaní trestu aplikoval aj , pričom z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že okrem vyššie uvedenej veci nebol obvinený odsúdený za iný obzvlášť závažný zločin. S ohľadom na uvedené v danej trestnej veci došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení a a k naplneniu dovolacích dôvodov podľa a . Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , z dôvodov uvedených v , vyslovil,že rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, bol porušený zákon v ustanoveniach , , , , , v neprospech obvineného P. V.. Podľa navrhla zrušiť rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa navrhla prikázať Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a taktiež, aby podľa rozhodol o väzbe obvineného.

K dovolaniu ministersky spravodlivosti sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra, vyslovujúc názor, že právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom nebolo porušené, pretože tento mal počas celého konania obhajcu, ktorý bol prítomný počas celého hlavného pojednávania, ako aj prípravného konania. Obvinený bol zákonne poučenýna hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že poučeniu porozumel. Následne po porade s obhajkyňou urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe a súd toto vyhlásenie prijal. Po vyhlásení rozsudku sa obvinený po porade so svojou obhajkyňou vzdal práva podať odvolanie, tohto práva sa vzdal aj prokurátor, čím rozsudok nadobudol právoplatnosť. Základná trestná sadzba (odňatia slobody), z ktorej mal súd vychádzať pri ukladaní trestu bola 13 rokov a 4 mesiace až 15 rokov, súd však následne použil inštitút mimoriadneho zníženia trestu. Nemožno sa stotožniť s názorom, že by bol porušený zákon v neprospech obvineného, keďže súd aplikoval a tak ukladal trest, ktorý bol pre obvineného spravodlivý a s ktorým aj on samotný bol spokojný, o čom svedčí aj vzdanie sa opravného prostriedku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministerky spravodlivosti zamietol.

K dovolaniu ministersky spravodlivosti sa prostredníctvom obhajkyne písomne vyjadril aj obvinený P. V., ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s podaným dovolaním.

* * *

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací ( ) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], oprávnenou osobou ( ), na podnet oprávnenej osoby ( , veta druhá), v zákonom stanovenej lehote ( ), na

príslušnom súde ( ) a že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ).

Najvyšší súd zistil, že dovolanie ministerky spravodlivosti je dôvodné, pretože procesný postup Okresného súdu Nitra predchádzajúci prijatiu vyhlásenia obvineného o uznaní viny a následný postup pri ukladaní mu trestu v rámci meritórneho rozhodovania vo veci nebol v súlade so zákonom, v dôsledku čoho boli naplnené dôvody dovolania podľa a .

Podľa dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa .

V zmysle ustanovenia , ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad(ods. 2).

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa (R 120/2012 - I.).

Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným dovolaním do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec dovolania a v ňom špecifikovaných dôvodov ( ).

Najvyšší súd, posudzujúc dovolacie námietky dovolateľky (chyby ňou vytýkané napadnutému rozsudku), dospel k ďalej uvedeným zisteniam a záverom.

V posudzovanej trestnej veci, v ktorej trestné stíhanie obvineného skončilo právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku pred súdom I. stupňa, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 26. novembra 2019 (č. l. 267-274) vyplýva, že po prednese obžaloby a po zákonom poučení obvineného zo strany samosudcu obvinený urobil vyhlásenie podľa , teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom k takému vyhláseniu obvineného samosudca postupom podľa položil obvinenému otázky v zmysle , , , a , na ktoré obvinený

odpovedal kladne. V rámci položených otázok tak obvinený kladne odpovedal aj na otázku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu (sadzba 10až 15 rokov odňatia slobody). Po súhlasnom stanovisku prokurátora podľa , samosudca v zmysle uznesením prijal vyhlásenie obvineného a zároveň podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu spáchaného skutku sa nevykoná.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený bol samosudcom súdu I. stupňa oboznámený so základnou trestnou sadzbou, v ktorej prichádza do úvahy uloženie mu trestu odňatia slobody za žalovaný trestný čin (obzvlášť závažný zločin) v zmysle osobitnej časti ().

Súd I. stupňa však nerešpektoval (judikované) stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 14/2019, podľa ktorého

I. Odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu.

Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti . Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu" ( ) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody).

Do kategórie faktických okolností uvedených v predchádzajúcom odseku a tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia všeobecnej časti vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby,ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení osobitnej časti , resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (, a ).

Skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti , ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti ( až 6, samostatne alebo v spojení s , a ), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený").

II. Súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa pri poučení podľa presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa (v nadväznosti na ). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že obvinený v pôvodnom konaní, pred konaním hlavného pojednávania ani na hlavnom pojednávaní nebol poučený o možnosti ukladania mu trestu (v danom prípade nevyhnutne trestu odňatia slobody, bez možnosti ukladania mu iného druhu trestu ako trestu samostatného - ) aj pri aplikácii , t. j.

nebol poučený o hrozbe sprísnenia základnej trestnej sadzby odňatia slobody pre žalovaný obzvlášť závažný zločin (10 až 15 rokov), konkrétne úpravou - zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny (ako dôsledku odsudzovania ho opätovne pre obzvlášť závažný zločin).

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní (z dôvodov a spôsobom vyplývajúcim z vyššie citovaného stanoviska) mal také poučenie vykonať na hlavnom pojednávaní, najneskôr v rámci otázky kladenej obvinenému zo zákona obligatórne (po vyhlásení obvineného o uznaní viny) podľa , t. j. či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu.

Uvedené pochybenie napĺňa dovolací dôvod podľa , v zmysle vyššie citovaného stanoviska (R 14/2019), pokiaľ takým postupom dochádza k porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom.

Právo obvineného byť poučený vyššie uvedeným spôsobom vo svojej podstate znamená právo vedieť v akej trestnej sadzbe prichádza do úvahy sprísnenie mu trestu odňatia slobody, aby sa tak sám mohol rozhodnúť, či vyhlásenie o uznaní viny v zmysle , eventuálne vyhlásenie v zmysle vykoná alebo nevykoná, zvlášť za situácie, keď v prípade prijatia jeho vyhlásenia o vine súdom je vylúčený z možnosti odvolacieho prieskumu odsudzujúceho rozsudku v rozsahu, v ktorom vinu uznal.

Pri posudzovaní otázky, či v konkrétnom prípade došlo uvedeným postupom súdu I. stupňa k porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, dovolací súd zohľadnil nasledovné skutočnosti úzko súvisiace aj s ďalším, ďalej rozvedeným pochybením súdu I. stupňa pri ukladaní obvinenému trestu.

Zo skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že súd I. stupňa predchádzajúce odsúdenie - rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , právoplatným 10. augusta 2010, pre obzvlášť závažný zločin podľa ,, - obvinenému zohľadnil duplicitne.

Vo výroku o vine (z pohľadu spôsobu ustálenia skutku aj jeho právnej kvalifikácie) označené predchádzajúce odsúdenie v rámci právnej kvalifikácie skutku založilo zákonný znak tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty aj podľa (dikcia „už bol za taký čin odsúdený"). Súčasne je namieste zdôrazniť, že žiadna iná skutková okolnosť u obvineného posúdenie skutku podľa tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu neodôvodnila, preto len v dôsledku takéhoto právneho posúdenia žalovaného skutku u obvineného prichádzalo do úvahy ukladanie mu trestu odňatia slobody v (základnej) trestnej sadzbe 10 až 15 rokov.

Vo výroku o treste identické predchádzajúce odsúdeného súd I. stupňa zohľadnil ako zákonný dôvod pre aplikáciu (dikcia „opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu"), v dôsledku čoho pri ukladaní trestu zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o dve tretiny.

Súd I. stupňa tým porušil tzv. zásadu ne bis in idem upravenú v ustanovení , podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

V tomto ustanovení je upravená konkurencia okolností, ktoré môžu byť súčasne zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty, kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tiež okolnosťami poľahčujúcimi, priťažujúcimi alebo okolnosťami odôvodňujúcimi použitie nižšej alebo vyššej trestnej sadzby.

V konkrétnom prípade súd I. stupňa zohľadnil identickú okolnosť (identické predchádzajúce odsúdenie

obvineného) súčasne ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, už s ktorou spája prísnejšiu trestnú sadzbu, a súčasne ako okolnosť, na základe ktorej obvinenému ďalej sprísňoval trest podľa , čo je v zmysle neprípustné a zásadne zhoršujúce postavenie obvineného pri ukladaní mu trestu za súdenú trestnú činnosť.

Uvedené pochybenie pritom napĺňa dovolací dôvod uvedený v , podľa ktorého : „dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť," v posudzovanom prípade konkrétne tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití „iného hmotnoprávneho ustanovenia".

Marginálne dovolací súd dodáva, že z odpisu registra trestov nevyplýva, že by obvinený bol už skôr odsúdený za obzvlášť závažný zločin, čím len zdôrazňuje, že aplikáciu neodôvodňuje ani iné (než v napadnutom rozsudku aj skutkovo ustálené) odsúdenie obvineného.

Taktiež je namieste uviesť, že výrok o treste napadnutého rozsudku nie je korektný ani v tej časti, kde na jednej strane súd I. stupňa priznal obvinenému dve poľahčujúce okolnosti [, ] a konštatoval jednu priťažujúcu okolnosť [ ], a napriek tomu neaplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo je ďalšie (hoci dovolateľkou nevytýkané) pochybenie výroku o treste v neprospech obvineného.

Treba zdôrazniť k tejto otázke, že postup súdu I. stupňa - pri úprave základnej trestnej sadzby (10 až 15 rokov odňatia slobody v zmysle ) na podklade ďalších vo všeobecnej časti upravených kritérií, v danom prípade uvedených v - je z napadnutého rozsudku zistiteľný len na podklade vo výroku o treste aplikovaných ustanovení , vzhľadom na absenciu odôvodnenia rozsudku, ako dôsledku vzdania sa odvolania obvineným a prokurátorom ( ).

Vychádzajúc z takto formulovaného výroku o treste napadnutého rozsudku (pri aplikácii , a nie aj odseku 3 ustanovenia ) tak súd I. stupňa sprísňoval (zvyšoval) len dolnú hranicu základnej trestnej sadzby (10 až 15 rokov) o dve tretiny, avšak bez súčasného zníženia hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (ako dôsledok prevahy poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi) a teda dospel k nesprávnemu záveru, že trest obvinenému (po jeho úprave v zmysle kritérií ) prichádza do úvahy v konečnej trestnej sadzbe 13 rokov a 4 mesiace až 15 rokov odňatia slobody.

Súčasná aplikácia odseku 3 a 6 ustanovenia pritom je možná. K spôsobu určovania konečnej trestnej sadzby, v prípade kolízie viacerých zákonných kritérií úpravy základnej trestnej sadzby v , dovolací súd upriamuje pozornosť súdu I. stupňa na rozhodnutie trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009.

Dovolací súd konštatuje, že obe zistené pochybenia - absencia poučenia obvineného o možnosti aplikácie v rámci postupu podľa (procesné pochybenie) a porušenie zásady ne bis in idem pri ukladaní trestu (porušenie hmotnoprávneho ustanovenia ) - pri posudzovaníich dôsledkov na postavenie obvineného v danej veci, sú významne zhoršujúce postavenie obvineného tak z pohľadu zachovania jeho obhajobných práv ako aj zákonnosti ukladaného trestu a dovolací súd ich hodnotí ako zásadné.

Súd I. stupňa totiž pri ukladaní trest obvinenému vychádzal z trestnej sadzby 13 rokov a 4 mesiace až 15 rokov odňatia slobody a nie 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace, ktorá prichádzala do úvahy (bez aplikácie a súčasne pri aplikácii ) pri správnej aplikácii pri ukladaní trestu, posudzujúc výrok o treste napadnutého

rozsudku len z pohľadu v jeho výrokovej časti uvádzaných skutkových okolností a aplikovaných zákonných ustanovení (nie aj ďalších eventuálne do úvahy prichádzajúcich).

Na uvedenom závere pritom nič nemení, že súd I. stupňa prísnosť trestnej sadzby, ku ktorej (hoci neprávne) dospel (aplikujúc ustanovenie , o možnosti použitia ktorého obvineného ani vopred v rámci postupu podľa nepoučil), korigoval aplikáciou mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia , , v dôsledku čoho obvinenému ukladal trest odňatia slobody pod (ním nesprávne zistenú) dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 10 rokov odňatia slobody.

Ním takto ukladaný trest, ako už z vyššie uvedeného vyplýva, tak v skutočnosti je trestom ukladaným v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a berúc do úvahy aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré súd I. stupňa obvinenému priznal (2:1), je namieste konštatovať, že súdom I. stupňa obvinenému ukladaný trest vo výmere 10 rokov je trestom na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Uvedený záver potom koliduje so súčasne uplatneným postupom súdu I. stupňa pri mimoriadnom zmiernení trestu obvinenému podľa , keď aplikácia tohto ustanovenia - ktorého podstatou je zníženie obvinenému trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby - nepochybne naplnená nebola, pokiaľ de facto súd I. stupňa uložil obvinenému trest v rámci (t. j. nie pod dolnú hranicu) zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Na podklade uvedeného, vzhľadom na aplikáciu súdom I. stupňa, tak nemožno vylúčiť záver, že súd I. stupňa by bez vyššie konštatovaných pochybení dospel k inej konečnej výmere trestu ukladanému obvinenému, čo bude však vecou posúdenia súdom I. stupňa v závislosti od ďalšieho priebehu konania.

Dovolací súd preto rozsudkom rozhodol, že podľa , z dôvodov uvedených v , , rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, bol porušený zákon v ustanoveniach , a v ustanoveniach , , v neprospech obvineného P. V..

V nadväznosti na uvedené podľa zrušil dovolaním ministerky spravodlivosti napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 26. novembra 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa prikázal Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Bude povinnosťou súdu I. stupňa, aby vo veci určil termín hlavného pojednávania a vec prejednal predpokladaným postupom, vyvarujúc sa chýb, ktoré viedli dovolací súd k zrušeniu pôvodného rozsudku.

Súčasne dáva do pozornosti , podľa ktorého orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil (ods. 1) a ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech (ods. 2).

* * *

V nadväznosti na uvedené dovolací súd rozhodol podľa aj o vzatí obvineného P. V. do väzby.

Pri posudzovaní dôvodnosti väzby obvineného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva na podklade zrušovaného rozhodnutia, zohľadnil dovolací súd fakt, že obvinený sa už v minulosti opakovane dostal do kolízie s a obzvlášť skutočnosť, že bol odsúdený i za povahou obdobnú drogovú trestnú činnosť (ako už bolo vyššie uvedené), a to opakovane (u obvineného tak ide o špeciálnu recidívu drogovej trestnej činnosti). Namieste bolo zohľadniť i v pôvodnom konaní zistenú závislosť obvineného na psychoaktívnych látkach, ako aj fakt a dôvody, pre ktoré bol obvinený už pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody v posudzovanej trestnej vo väzbe

- konkrétne pre dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti [ - dôvod tzv. preventívnej väzby]. Napokon dovolací súd zohľadnil aj trest, ktorý mu v ďalšom priebehu „obnoveného" trestného stíhania hrozí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.