Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/60/2020

Identifikačné číslo spisu: 8317204853 Dátum vydania rozhodnutia: 15.07.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8317204853.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej U. N., bývajúcej v F., o zaplatenie 4.345,88 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. novembra 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. novembra 2018 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. decembra 2017 č. k. -76 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.071,74 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24. februára 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 splátkach vo výške 84,01 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 23. februára 2017. V prospech žalobcu žalovaná uhradila celkovo sumu 2.678,26 eur. Z poskytnutého úveru bola suma 250 eur započítaná na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v súlade so (ďalej aj „“). Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 84, eur s poistením bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov poukázal aj na vnútroštátny predpis a Smernicu EÚ, týkajúcu sa spotrebiteľských úverov, práve vo vzťahu k výške, počte a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konštatoval konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch a v takomto prípade skúmal, či možno priznať

Smernici priamy, či nepriamy účinok. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku. Pri skúmaní nepriameho účinku Smernice je jeho rozsah a medze vyjadrený právom EÚ a právom vnútroštátnym, kedy súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takom prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady, najmä zásada právnej istoty (obdobne aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. z 8. decembra 2016). Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutej pôžičky žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 4.750 eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, keďže z poskytnutého úveru bola suma 250 eur započítaná na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky v celkovej výške 2.678,26 eur, a teda nesplatená časť úveru je vo výške 2.071,74 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2.071,74 eur. Nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t. j. úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.345,88 eur od 24. februára 2017 do zaplatenia, zamietol. Žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, t. j. ani v dodatočnej lehote na zaplatenie určenej žalobcom, teda do dňa 24. februára 2017, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Tento nárok súd žalobcovi priznal v ním požadovanej výške 5 % ročne z dlžnej sumy a príslušných období, t. j. zo sumy 2.071,74 eur od 24. februára 2017 do zaplatenia, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s príslušným nariadením vlády. Súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj dohodu o poplatku za poskytnutie úveru v sume 250 eur, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah všeobecných podmienok. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odolanie žalobcu rozsudkom z 15. novembra 2018 č. k. -168 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu doplnil, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí zmluvy v zmysle ZoSÚ, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Z uvedeného mal za zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovanej bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (č. l. 7 spisu), obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume 84,01 eur v počte 120 splátok s dátumom splatnosti na 20. deň v mesiaci. Záverom odvolací súd poznamenal, že sporný vzťah prima facie nie je úverom (príležitosť čerpania prostriedkov), kedy má poplatok (250 eur) logiku (za rezerváciu peňazí). Evidentne ide o pôžičku a je zrejmé, že poplatok je nespravodlivý a predstavuje dôvod navyše k záveru o negatívnom dopade na výpočet RPMN. Účelom úveru bolo reálne poskytnutie peňazí na úhradu dlhov. Nešlo len o konsenzuálny kontrakt. 250 eurový poplatok tak participoval (tiež) na nesprávnom

RPMN, a tým aj na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že pre vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti osobitne nevyjadroval k odvolacej námietke týkajúcej sa otázky poplatkov za poskytnutie úveru a za poistenie (obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na . Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to od otázky „vyžadovania rozpisu splátok n a členenie jednotlivých nárokov (istina, úrok, iné poplatky) v zmluve o spotrebiteľskom úvere, za účelom splnenia náležitostí podľa “. Poukázal na rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , , , , . Žalobca má za to, že otázka vyžadovania rozčlenenia splátky v zmluve o spotrebiteľskom úvere by mala b y ť správne vyriešená tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala vyjadrenie o vnútornej skladbe tej-ktorej splátky. Navrhol, a b y najvyšší s ú d napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zrušil aj rozsudok okresného súdu v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote ( ) zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod zároveň aj dôvodné. 6. V danom prípade žalobca vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z . 6.1. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. 6.2. Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. 7. Dovolateľ vyvodzujúc svoje dovolanie z namietal, že odvolací súd sa odklonil pri riešení právnej otázky formulovanej v dovolaní od rozhodnutia dovolacieho súdu z 22. februára 2018 sp. zn. , ako aj od rozhodnutí sp. zn. , , , , keď mal za to, že došlo k porušeniu ustanovenia ZoSÚ tým, že v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou absentovalo rozdelenie splátky na výšku istiny, úrokov a iných poplatkov, čo malo za následok určenie takejto zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. 8. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. , , , , , , , , , , v ktorých dospel dovolací súd k zhodnému riešeniu právnej otázky vedúcej k záveru, že „eurokonformný výklad ustanovenia (ZoSÚ v znení v čase uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie ) umožňuje dospieť k

záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky“. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle už ďalšie dôvody neuvádza. 9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru, od ktorého sa dovolací súd nepovažuje za potrebné odkloniť, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť ( ). 10. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). 11. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania aj o trovách dovolacieho konania ( ). 12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.