Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/55/2021

Identifikačné číslo spisu: 1111010914 Dátum vydania rozhodnutia: 05.08.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1111010914.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného I. N. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné účinného do 31. decembra 2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 5. augusta 2021 dovolanie obvineného, podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Gajera, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. apríla 2018, sp. zn. , a jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. N. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom zo 4. augusta 2017, sp. zn. , uznal obvineného I. N. za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a pokus trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. l k § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na skutkovom základe v ňom uvedenom.

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s poukazom na § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, § 3 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 438 ods. 1 Tr. zák. a § 39a ods. 2, písm. c) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 1 rok.

Podľa zaviazal obvineného nahradiť poškodenej spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., škodu vo výške 13,74- €, a poškodenému U. R., nar. XX. S. XXXX 473,71 €.

Podľa poškodeného U. R., nar. XX. S. XXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa poškodeného I. U., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený I. N., na základe ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 5. apríla 2018, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený I. N. prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Gajera podaním z 30. apríla 2020.

Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že v konaní došlo k porušeniu zákona a napadnuté rozhodnutia zrušil s tým, že dovolanie podáva z dôvodov uvedených v , a

Obvinený uviedol, že súd I. stupňa vypočul svedkov navrhnutých predovšetkým prokurátorom, pričom ním navrhovaných svedkov všetkých nevypočul, pričom následne v dovolaní hodnotil jednotlivé výpovede, rozpory v nich a poukazuje na ním podané odvolanie. Vykonané jednostranné dokazovanie okresným súdom považuje za porušenie jeho práva na obhajobu.

Ďalej namieta nepoužitie ustanovenia Tr. zák., keďže od spáchania skutkov do právoplatného rozhodnutia uplynula 13 ročná doba - v čom vidí dovolací dôvod h) Napokon namieta kvalifikáciu skutku, nakoľko zo skutkovej vety nie je zrejmé, či mal úmysel poškodeného usmrtiť, prečo ho napadol, čo bolo motívom, a preto malo byť jeho konanie kvalifikované ako ťažká ujma na zdraví s následkom smrti, podľa Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Krajská prokuratúra Bratislava písomným podaním doručeným na okresný súd 18. augusta 2020, ktorým navrhla dovolanie odmietnuť podľa , pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa , pričom vyjadrenie obsahovalo aj stanovisko k jednotlivým uplatneným dovolacím námietkam.

Poukázala na to, že súd sa snažil predvolať niektorých svedkov navrhovaných obhajobou, avšak neúspešne, bol požiadaný aj obhajcovia obvineného, aby nimi navrhovaných svedkov zabezpečili, čo bolo taktiež neúspešné, pričom okresný súd napokon o návrhu zákonným spôsobom aj rozhodol.

Podľa prokurátorky v danom prípade neboli splnené podmienky na použitie § 39 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na brutalitu, intenzitu a smerovanie útoku na poškodeného je právna kvalifikácia plne dôvodná, preto navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 14. júla 2021.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v <. alebo <., namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa <..

Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ).

Zároveň ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v , pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v ), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť ( ), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov ( , ). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky ( ) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní ( ). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa , ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

V prípade dovolacích námietok obvineného I. N. tieto nenapĺňajú žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov ani iný dovolací dôvod podľa

Z uvedeného vyplýva, že právo na obhajobu nebolo u obvineného porušené a tobôž nie zásadným spôsobom a nebol splnený dovolací dôvod podľa

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v upravené v Dovolacím dôvodom podľa je však iba zásadné porušenie práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušené právo na obhajobu tým, že obvinený nemal obhajcu, aj keď ho podľa zákona mal mať, pričom táto skutočnosť je dôvodom dovolania bez ohľadu na to, z akého dôvodu mal obvinený obhajcu mať v zmysle a Dôležité sú preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Odoprenie vykonania niektorých dôkazov nijako nezakladajú ani opodstatnenosť do volacieho dôvodu v zmysle , pretože významom do volacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu, ktorým je do volací súd viazaný.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. pri uplatnení oprávnenia podľa S námietkami uvedenými v dovolaní sa už okresný súd náležité vysporiadal a dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenia, ktoré pokladá za správne a v súlade so zákonom, pričom je viazaný ustáleným skutkovým stavom na ktorom sa ustálil okresný a krajský súd v danej veci obvineného.

V tomto smere dovolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto argumentácie obvineného vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu nemohol akceptovať, pretože nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod podľa

Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom zdôvodnené. ( z 11. júla 2012).

Obvineným uplatnené námietky v rámci predmetného dovolacieho dôvodu sú neodôvodnené, nakoľko hodnotia skutkový stav, ktorého preskúmanie je v dovolacom konaní neprípustné, a preto nemôže byť naplnený predmetný dovolací dôvod.

Pokiaľ ide o námietku nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák., v tejto súvislosti dovolací sud poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 5 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého sa hmotnoprávne ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery uvedeným v , a nemožno ustanovenie podriadiť pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by zakladalo dovolací dôvod podľa ani pod dovolací dôvod podľa , nakoľko trest obvinenému nebol ukladaný mimo zákonom stanovenej sadzby.

Z vyššie citovaného stanoviska je aj zrejmé, že nepoužitie ustanovenia nezakladá žiadny dovolací dôvod.

V rámci ďalšieho okruhu dovolacej argumentácie obvinený namietal, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii jeho konania.

Vo všeobecnosti vo vzťahu k samotnému dovolaciemu dôvodu podľa

možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia predmetného dovolacieho dôvodu ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je tak viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie teda vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom.

V danom prípade sa okresný súd precízne vysporiadal a aj odôvodnil právnu kvalifikáciu zisteného skutku, čo si osvojil aj II. stupňový súd.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania podľa , a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.