Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7P-139-2023.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/139/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, okr. F. G. H., proti matke: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, okr. F. G. H., t.č. K. XXX/XX, C., okr. E. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je povinné platiť k rukám otca vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 20.11.2023.
III. Dlžné výživné od 20.11.2023 do 31.05.2023 vo výške 234,29 eur je matka p o v i n n á u h r a d i ť otcovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom na súd dňa 07.12.2023 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca od 1.11.2023. V návrhu uviedol, že syn A. je v poradí druhým synom a dieťaťom, ktorý sa narodil z družného vzťahu s I. J.. S deťmi a družkou žili spolu v miestnej rómskej osade až do doby, kedy matka bezohľadne počas jeho pobytu v Českej republike, kde sa snažil privyrobiť pre rodinné financie, opustila obe ich deti a odišla s neznámym mužom. Deti našla babka a údajne 2 dni boli v chatrčí opustené a o hlade a zime. Po oznámení tejto skutočnosti sa ihneď vrátil domov a ostal sa starať o ich maloleté deti. Nateraz má len vedomosť, že sa matka nachádza údajne v obci C..
2. Matka sa k predmetnému návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala.
3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to správou obce Kamenná Poruba a Svinia, lustráciou v registri obyvateľov, správou sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správami kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov, pripojených spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Pc 31/2013 a zistil tento skutkový stav:
5. Otec na pojednávaní uviedol, trvá na podanom návrhu. Matka mal. detí sa k ním nevrátila a od odchodu na výživu neprispela, dieťa nenavštívila. Býva sám v domácnosti s dvoma mal. deťmi. So starostlivosťou mu pomáha jeho matka, ktorá býva v blízkosti. Nechodí do práce, pretože sa musí starať o deti. Plánuje deti zapísať do škôlky. Deti sú zdravé. Tohto času poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. Na domácnosť má výdavok 40 eur na elektrinu, vodu čerpá zo studne, topia a varia si na tuhé palivo. Na deti a na seba má bežné výdavky. Nie je evidovaný na úrade práce.
6. Matka mal. A. sa na pojednávanie nedostavila. Šetrením prostredníctvom Obecného úradu Kamenná Poruba, kde má matka evidovaný trvalý pobyt bolo zistené, že v mieste trvalého pobytu sa nezdržiava. Šetrením prostredníctvom obce C. bolo zistené, že v ich obci sa zdržiava bez prihlásenia pobytu u B. K. na adrese K. XXX/XX. Keďže matka na adrese trvalého pobytu si zásielky zo súdu nepreberala, súd jej doručil predvolanku spolu s návrhom a ostatnými písomnosťami prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru, ktoré si prevzala do vlastných rúk dňa 27.04.2024. Na pojednávanie sa nedostavila, pojednávanie odročiť nežiadala a k návrhu sa nevyjadrila, preto súd konal aj bez jej prítomnosti
7. Kolízny opatrovník doporučil návrhu otca vyhovieť.
8. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z rodičov C. B. a I. J.. Okrem toho I. J. má ešte dieťa C. J., nar. XX.XX.XXXX.
9. Podľa správy sociálnej poisťovni matka a otec mal. dieťaťa nemajú žiaden záznam v sociálnej poisťovni.
10. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matka mal. detí je evidovaná, že poberá prídavok na dieťa prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým je obec Kamenná Poruba z dôvodu zneužívania prídavkov na deti na určený účel. Otec a matka mal. detí nie sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec dňa 19.02.2024 požiadal o dávku v hmotnej núdzi, ktorej nebolo rozhodnuté. Otec mal. detí poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti, a to A. B., ktorá mu bola vyplácaná v roku 2024 a to v mesiaci február, marec, apríl vo výške po 161 eur.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov zo dňa 04.03.2024 vyplýva, že mal. deti a to J. C., nar. XX.XX.XXXX, ako aj A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z družného vzťahu I. J., nar. XX.XX.XXXX, otca C. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia žili spolu v spoločnej domácnosti do 23.11.2023, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti, mal. deti nechala bez akejkoľvek starostlivosti dospelej osoby. V tom čase sa otec nachádzal v Českej republike, kde išiel za prácou. Po tomto zistení sa bezodkladne vrátil späť a od tohto času zabezpečuje mal. deťom celodennú osobnú starostlivosť. U mal. C. J. doposiaľ nebolo určené otcovstvo. V prípade potreby starostlivosti o deti je otcovi nápomocná stará matka. Otec spolu s mal. deťmi býva v murovanej chatrči, ktorá pozostáva z jednej obývacej izby, v ktorej sa nachádza piecka na tuhé palivo, kuchynská linka, stôl a dve postele. Vodu a elektrickú energiu čerpajú od susedov. Hygiena býva na primeranej úrovni. C. B. je nezamestnaný, jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške 161 eur, občas si privyrába brigádnickou činnosťou. V záujem otca je postarať sa o obe mal. deti. Mal. deti sú v celodennej starostlivosti otca, sú zdravé, ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Čákyová. Spolupráca s lekárom je primeraná, majú absolvované preventívnej prehliadky a očkovania. Matka mal. detí sa nenachádza na adrese trvalého bydliska. Na pozvanie úradu práce nereagovala. Z komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná Poruba boli informovaní, že matka mal. detí sa v obci nezdržiava, asi pred týždňom prišla navštíviť svoju matka a v rámci toho navštívila asi na 1 hodinu aj svoje mal. deti, ktoré aj naďalej ponechala v starostlivosti otca a odišla späť údajne do obce C.. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur, ktoré sú však vyplácané formou osobitného príjemcu na účet obce Kamenná Poruba.
12. V ďalšej správe zo dňa 15.04.2024 kolízny opatrovník uviedol, že od poslednej podanej správy zo dňa 04.03.2024 nedošlo k žiadnej zmene ani na strane otca mal. detí, ani k zmene bytových a sociálnych pomerov. Maloletí sú naďalej v starostlivosti otca. Uviedol, že matka maloleté deti doposiaľ žiadnym
spôsobom nekontaktovala a ani žiadnym spôsobom neprispela na ich výživu. Matka sa nenachádza na adrese trvalého pobytu, na opakované predvolanie nereagovala. Z aktuálnej komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná Poruba boli informovaní, že matka maloletých detí sa v obci nezdržiava, údajne obec navštívila jedenkrát pred Veľkou nocou. Otec podľa ich tvrdenia starostlivosť o maloleté deti zvláda v rámci svojich možností a schopností. V prípade potreby sú otcovi nápomocní.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZoR ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 25 ods. 2 a 4 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. V zmysle § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to
zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. ( od 1.7.2023 táto suma je vo výške 36,80 eur, a k jej zmene dochádza vždy ku 1.7. každého roka.
20. V zmysle § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
23. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Súd podanému návrhu na zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti otca vyhovel, nakoľko v konaní bolo preukázané, že rodičia mal. A. spolu nežijú. Matka odišla zo spoločnej domácnosti dňa 20.11.2023. Deti, okrem mal. A. aj mal. C., odvtedy ostali v starostlivosti otca a otec im zabezpečuje starostlivosť. Táto skutočnosť vyplýva aj zo šerenia pobytu matky, keď súd sa pokúšal doručovať predvolanku matke mal. detí. Šetrením bolo zistené že matka sa v obci Kamenná Poruba nenachádza, zdržuje sa v obci C.. Aj napriek tomu, že matka si prevzala predvolanku, mala na to dostatok času, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila sa, nezaslala ani vyjadrenie. Súd má zato, že tým prejavila, že nemá záujem o detí, nie je zodpovedná, pretože deti potrebujú celodennú sústavnú starostlivosť, nakoľko sú maloleté deti, deti nechala samé. Keď otec zistil túto skutočnosť, vrátil sa z Českej republiky, a o obe deti sa stará. Bolo preukázané, že otec je zodpovedný. Vykonané bolo aj šetrenie cez obec, terénnych pracovníkov, kolízneho opatrovníka, a aj lekára. Nebolo zistené, že by otec nebol schopný postarať sa o deti a preto súd zveril mal. A. do starostlivosti otca.
27. Výživné zodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného v určenom rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.
28. Súd matku zaviazal matku platením výživného v zákonom stanovej minimálnej výške, keďže nebolo zistené, žeby matka mala nejaký príjem. Otec podal návrh na určenie výživného od 01.11.2023, ale keďže bolo preukázané, že matka do 19.11.2023 deťom poskytovala starostlivosť, súd má zato, že návrh na určenie výživné je preto dôvodný až od 20.11.2023, kedy teda matka odišla z tej spoločnej domácnosti. Aj keď k tomu dátumu nebolo určené otcovstvo, súd určil výživné od tohto dátumu, pretože mal za to, že navrhovateľ sa o to dieťa staral už od tohto dňa sám. Je potrené zohľadniť, že otec potreboval istý čas, aby bol podaný návrh. Keďže nebolo preukázané, že by matka od 20.11.2023 ku dňu rozhodnutia sa nejakým spôsobom podieľala na výživnom, alebo starostlivosti, za obdobe od 20.11.2023 až do 31.05.2024 dlžné výživné 234,29 eur ( 11 dní za mesiac november 2023 a 5 mesiacov roka 2024 ) vzhľadom na výšku a že matka nemá príjem, poskytol jej lehotu 60 dní na jeho zaplatenie.
29. Keďže ani otec dieťaťa, ani matka nežiadali úpravu stretávania sa matky s mal. dieťaťom a doposiaľ ani nebolo preukázané, že matka o dieťa prejavuje záujem, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že ani na predmetné pojednávanie sa nedostavila. Súd v rozsudku neopravil stretávanie sa matky s dieťaťom, keďže ani nie je známe či matka má záujem sa s dieťaťom stretávať.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O trovách konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní ani nebolo preukázané, žeby niektorému z účastníkov konania trovy konania vznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.