Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B3-65C-28-2021.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-65C/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: 1/ J.. Z. T., narodený XX. decembra XXXX, trvalým bytom v U., S. XXXX/XX, a 2/ J.. E. T., narodená 8. februára XXXX, trvalým pobytom v U., X. XXXX/X, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom v Bratislave, Pažítková 4, IČO: 31 813 861, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
U r č u j e , že výpoveď žalovanej z nájmu bytu č. 4, nachádzajúceho sa v stavbe „Internát, ubytovňa“ so súpisným č. XXXX na ulici S. XX v U., postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec U.-Q. J., okres Bratislava III, datovaná 23. apríla 2021 je neplatná.
Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava II 8. júna 2021 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) 9. septembra 2021 domáhali, aby súd určil, že výpoveď žalovanej z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa v stavbe „Internát, ubytovňa“ so súpisným č. XXXX na ulici S. XX v U., postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 613 m2 v katastrálnom území T., obec U.-Q. J., okres U. Z., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetný byt“), datovaná 23. apríla 2021 je neplatná. 1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedli, že predmetný byt užívali z titulu práva spoločného osobného užívania bytu manželmi (ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 1992 pretransformovalo na spoločný nájom bytu) zriadeného rozhodnutím bývalého Ústavu národného zdravia hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy o pridelení bytu z 26. januára 1990 sp. zn. R/4-41/713/90, na základe ktorého bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. januára 1990 medzi právnym predchodcom žalovanej ako organizáciou prenechávajúcou byt do osobného užívania (a od 1. januára 1992 prenajímateľom) a žalobcami 1/ a 2/ ako spoločnými užívateľmi bytu (a od 1. januára 1992 spoločnými nájomcami), ktorí v tom čase zároveň boli zamestnancami tejto organizácie. 1.2. Žalobcom bola zo strany žalovanej 12. mája 2021 doručená výpoveď z nájmu bytu z 23. apríla 2021, ktorú považujú za neplatný právny úkon z dôvodu, že v nej absolútne žiadnym spôsobom nebol skutkovo vymedzený výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a tiež z dôvodu, že im zo strany žalovanej nebol poskytnutý žiadny náhradný byt.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a navrhla žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Podľa jej názoru v danom prípade nešlo o výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 Občianskeho zákonníka, ale len o „všeobecnú“ výpoveď z nájomného vzťahu (tzv. prostého nájmu) podľa § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, pretože predmetný byt nebol skolaudovaný ako byt, a preto sa podmienka dostatočného skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu neuplatní a jej absencia preto nemôže spôsobovať neplatnosť tohto zrušujúceho právneho úkonu. Rozhodujúcim v danom prípade je stav podľa platného kolaudačného rozhodnutia, pričom žalobcovia v konaní nepreukázali, že by priestor, ktorý bol predmetom nájmu, spĺňal parametre bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. že by išlo o účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu. Za byt určený na trvalé bývanie nemožno považovať byt, kde tento účel vyplýva len z vôle účastníkov nájomného vzťahu bez existencie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým by v zmysle stavebných predpisov určil, že nehnuteľnosť, v ktorej sa majú nachádzať miestnosti slúžiace na bývanie, je bytovým domom, resp. že tieto miestnosti sú bytmi.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to „Výpoveďou prenajímateľa z nájomného vzťahu vzniknutého na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 26. januára 1990“ z 23. apríla 2021; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec U.-Q. J., okres Bratislava III; rozhodnutím Ústavu národného zdravia hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy z 26. januára 1990 sp. zn. R/4-41/713/90; zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. januára 1990; evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie predmetného bytu z 26. januára 1990; rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava III z 8. januára 1993 sp. zn. 11C/34/93 o zamietnutí návrhu žalovanej ako prenajímateľa na privolenie súdu k výpovedi z nájmu služobného bytu z dôvodu, že žalobcovia nie sú jej pracovníkmi a predmetný bytu potrebuje pre iného pracovníka; ako aj ostatným obsahom spisu.
4.1. Podľa § 153 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak. 4.2. Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. 4.3. Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. 4.4. Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
4.5 Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. 4.6. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.
4.7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 4.8. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 4.9. Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a/ prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,
b/ nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, c/ nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, d/ nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, e/ je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať, f/ nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, g/ nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie. 4.10. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 4.11. Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b/, e/ a f/ je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede. 4.12. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
5. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to v lehote troch mesiacov odo dňa jej doručenia. V danom prípade bola žalobou napadnutá výpoveď žalovanej z nájmu predmetného bytu datovaná 23. apríla 2021 doručená žalobcom 1/ a 2/ 12. mája 2021, z čoho následne vyplýva, že trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu uplynula dňom 12. augusta 2021. Pokiaľ predmetná žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola súdu doručená 8. júna 2021, súd konštatuje, že nimi bola podaná včas (t. j. v zákonom ustanovenej lehote).
6. V ďalšom súd pristúpil k meritórnemu skúmaniu, či žalobou napadnutá výpoveď z nájmu bytu z 23. apríla 2021 ako právny úkon je alebo nie je platná.
7. Pre platnosť výpovede z nájmu bytu danej nájomcovi zo strany prenajímateľa sa podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby (i) mala písomnú formu, (ii) bola nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne, ako druhému účastníkovi nájomného vzťahu doručená, (iii) bola podaná zo zákonom dovoleného dôvodu taxatívne vymenovaného v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (iv) dôvod, pre ktorý sa podáva, bol v nej skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, (v) dôvod, pre ktorý sa podáva, bol aj materiálne (skutočne) naplnený, a aby (vi) v prípade, ak sa podáva z výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/, e/ alebo f/, boli k nej pripojené listiny preukazujúce dôvod výpovede.
8. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol a v čase doručenia predmetnej výpovede stále trval nájomný vzťah - nájom bytu, predmetom ktorého bolo odplatné prenechanie predmetného bytu do užívania žalobcom 1/ a 2/ ako spoločným nájomcom. 8.1. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 26. januára 1990 sp. zn. R/4-41/713/90 vydaného Ústavom národného zdravia hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ako organizáciou hospodáriacou so služobnými bytmi a zároveň prenechávajúcou byt do osobného užívania bola s manželmi žalobcami 1/ a 2/ ako spoločnými užívateľmi bytu uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. januára 1990, ktorou im bol do osobného užívania prenechaný predmetný 2-izbový byt definovaný ako služobný byt. Tým vzniklo žalobcom 1/ a 2/ právo spoločného osobného užívania bytu, ktoré sa po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. od 1. januára 1992 pretransformovalo na spoločný nájom bytu. Aktuálnym vlastníkom predmetného bytu zapísaným v katastri nehnuteľností je žalovaná Slovenská republika, ktorá na základe zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu z 23. novembra 2010 zverila stavbu „Internát, ubytovňa“, v ktorej sa predmetný byt nachádza, do správy Univerzitnej nemocnici Bratislava.
8.2. Skutočnosť, že tento odplatný užívací právny vzťah medzi sporovými stranami vznikol 26. januára 1990 a ku dňu doručenia žalobou napadnutej výpovede 12. mája 2021 stále trval, napokon nebola medzi sporovými stranami v konaní sporná.
9. Z vykonaného dokazovania súd považoval takisto za preukázané, že žalovaná uskutočnila jednostranný právny úkon smerujúci k skončeniu tohto nájomného vzťahu, ktorým je písomná výpoveď z nájmu bytu z 23. apríla 2021, ktorá bola žalobcom 1/ a 2/ doručená 12. mája 2021.
10. Po preskúmaní listiny, na ktorej je tento zrušujúci právny úkon zachytený, súd zistil, že daná výpoveď žalovanej z nájmu bytu z 23. apríla 2021 neobsahuje celkom žiadne skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
11. V texte tejto listiny žalovaná (resp. správca jej majetku) po označení účastníkov nájomného vzťahu a predmetu tohto právneho úkonu „Výpoveď prenajímateľa z nájomného vzťahu vzniknutého na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 26. januára 1990“ konštatuje, že na základe tohto zápisu z 26. januára 1990 uzavretom medzi právnym predchodcom prenajímateľa a nájomcami vzniklo „osobné užívanie priestoru označeného ako byt č. X v ubytovni vedenej na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, súpisné číslo stavby XXXX, obec BA-m. č. Q. J., katastrálne územie T.,“ a ďalej uvádza, že „nakoľko sa osobné užívanie zmenilo na prostý nájom (§ 871 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), týmto vypovedáme nájomný vzťah na vyššie uvedený priestor podľa § 677 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v trojmesačnej lehote, ktorá začne plynúť dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Za účelom protokolárneho odovzdania vyššie uvedeného priestoru, prosím, kontaktujte vedúcu ubytovne [s označením jej mena, priezviska a uvedením kontaktných údajov]“. Napokon nasleduje už len pečiatka a podpis osoby oprávnenej konať v mene správcu tohto majetku štátu.
12. Z obsahu tejto výpovede žalovanej z nájmu predmetného bytu z 23. apríla 2021 je evidentné, že v nej úplne absentuje výpovedný dôvod, pre ktorý sa podáva, t. j. jeho označenie (pomenovanie) a skutkové vymedzenie takým dostatočne konkrétnym spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Absenciu tejto obligatórnej formálnej náležitosti právneho úkonu výpovede z nájmu bytu zákon postihuje sankciou neplatnosti (porov. § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka). So zreteľom na uvedené preto súd podanej určovacej žalobe žalobcov 1/ a 2/ ako opodstatnenej vyhovel.
13. Procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v argumentácii, že v danom prípade nemohlo ísť o nájom bytu, ale len o tzv. všeobecný (prostý) nájom, na ktorý sa nevzťahuje ustanovenie § 711 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom nájomného vzťahu medzi sporovými stranami nebol byt podľa kolaudačného rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 13.1. Vzhľadom na autonómnosť súkromného práva a často technickosť práva verejného je potrebné vždy veľmi dôkladne zvažovať, ako môže verejnoprávna norma [obsiahnutá vo verejnoprávnom predpise, ktorým je aj zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)] ovplyvniť súkromnoprávny zmluvný záväzok. Súd musí zistiť účel takejto normy, a to zvlášť, či je ním (a) ochrana všeobecného záujmu, (b) alebo ochrana jednotlivca. Účelom právnej fixácie bytu kolaudáciou je v prvom rade zaručiť stavebnotechnické kvality bytu. V type nájomnej zmluvy ako súkromnoprávneho úkonu nie je v zásade potrebné chrániť takýto účel sankciou neplatnosti. Nie je to hodnota, ktorá robí zmluvu nezmyselnou alebo spoločensky škodlivou. Aj pokazené auto si možno vypožičať. Ak sa užíva nehnuteľnosť bez kolaudácie, tak na nápravu týchto pochybení môže slúžiť správne trestanie proti vlastníkovi (prenajímateľovi). Ak aj niekoho táto norma chráni, tak je to skôr nájomca než prenajímateľ. To teda znamená, že ak prenajímateľ niečo prenajal, je povinný umožniť to nájomcovi užívať na dohodnutý účel (porov. § 664 Občianskeho zákonníka). Ak mu prenajal byt, je povinný zabezpečiť, aby bol a zostal bytom spôsobilým na bývanie. Ak prenajatý priestor nie je bytom, prenajímateľ neplní svoje záväzky, ale nemá to za následok neplatnosť zmluvy alebo popretie ochrany nájomcu bytu, ktorý v tom dôsledku môže byť vysťahovaný bez splnenia zákonných podmienok pre skončenie nájmu bytu výpoveďou (k tomu tiež porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 294/2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 42/2018). 13.2. Z predložených listín je zrejmé, že v danom prípade vzniklo spoločné právo osobného užívania bytu, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 1992 pretransformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Skutočnosť, že predmetom nájomného vzťahu nie je iba „prostý“ (všeobecný) nájom, ale práve nájom
bytu, ktorý je podľa § 685 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka chránený, celkom nepochybne vyplýva z rozhodnutia právneho predchodcu prenajímateľa o pridelení bytu, zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 26, januára 1990, z ktorých je zrejmé, že žalobcom 1/ a 2/ bol odplatne prenechaný do užívania byt - a nie nejaký nebytový priestor alebo iná miestnosť neslúžiaca na bývanie -, a to konkrétne „kompletný 2-izbový služobný byt s príslušenstvom“, ktorý „pozostáva z 2 izieb a z ďalších miestností: kuchyňa s kuchynskou linkou, WC, kúpeľňa“, s výmerou „obytnej plochy 29 m2“ a „plochy vedľajších miestností 18 m2“. 13.3. V relácii na rozhodovaný spor, skutočnosť, že predmetný byt nie je bytom podľa kolaudačného rozhodnutia, teda ide na ťarchu prenajímateľa (žalovanej), ktorý sa dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. januára 1990 zaviazal odplatne prenechať nájomcovi (žalobcom) do užívania byt za účelom trvalého bývania. Tým, že ako vlastník tohto bytu nezabezpečil jeho riadne skolaudovanie podľa verejnoprávnych predpisov, sám neplní svoj záväzok z nájomnej zmluvy (dohody o odovzdaní a prevzatí bytu). Pokiaľ teda predmetný byt skutočne nebol skolaudovaný ako byt, prenajímateľ (žalovaná) je ten účastník zmluvného vzťahu, kto porušuje súkromnoprávny záväzok z uzavretej nájomnej zmluvy a neplní riadne to, no čo sa sám zaviazal. Porušovanie práva zo strany žalovanej (prenajímateľa) v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu nájomcov (žalobcov) spočívajúcu v tom, že by im mala byť znížená či odopretá zákonná ochrana nájmu bytu vrátane vypovedania tohto nájmu. Opačný záver by potom bol v rozpore s princípom nemo turpitudinem suam allegare potest, teda že nikto nemôže mať prospech z vlastného nepoctivého konania (protiprávneho konania) a vyvodzovať z neho pre seba priaznivé následky. Procesná obrana žalovanej preto nemôže s úspechom obstáť.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcov 1/ a 2/, ktorú im bude žalovaná povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).