Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/65/2020

Identifikačné číslo spisu: 7119010977 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7119010977.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša, sudkyne JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcu JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného N. K., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Antola proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. K. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice I trestným rozkazom z 18. júla 2019, sp. zn. , uznal obvineného za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom. Proti trestnému rozkazu obvinený podal odpor, ktorý bol uznesením Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2019, sp. zn. (ďalej aj „uznesenie okresného súdu"), v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo 7. januára 2020, sp. zn. , podľa odmietnutý ako podaný oneskorene.

Obvinený proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. februára 2020, sp. zn. (ďalej aj „uznesenie krajského súdu"), rozhodol tak, že podľa ju ako nedôvodnú zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu i proti vydanému trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Antola dovolanie, ktoré odôvodnil existenciou dovolacieho dôvodu podľa , , , teda zásadným porušením práva na obhajobu, ďalej tým, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona podľa , , a aby trestný rozkaz i uznesenie krajského súdu zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) a na zákonom určenom mieste ( ), spĺňa obsahové náležitosti uvedené v Dospel však k záveru, že dovolanie vo vzťahu k trestnému rozkazu okresného súdu uzneseniu krajského súdu bolo podané neoprávnenou osobou a treba ho odmietnuť.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa dovolanie z dôvodov uvedených v podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v .

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že obvinený podal odpor proti trestnému rozkazu súdu prvého stupňa, o ktorom súd rozhodol tak, že tento uznesením podľa odmietol, pretože bol podaný oneskorene. Následne sťažnostný súd podľa sťažnosť obvineného podanú proti tomuto rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú.

Podané dovolanie teda fakticky smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu druhého stupňa, ktorý na podklade sťažnosti obvineného rozhodoval len o správnosti a zákonnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol odmietnutý odpor obvineného (vtedy už odsúdeného) N. K.. Trestný rozkaz okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18. septembra 2019, pričom obvinený nie je oprávnený takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnúť dovolaním.

Okruh osôb, ktoré sú oprávnené tak urobiť upravujú najmä ustanovenia a , z ktorých vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku, ktorý napáda dovolaním, podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. V danom prípade výrok o vine a treste trestného rozkazu okresného súdu nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Keďže obvinený N. K. účinne nepodal proti dovolaním napádanému trestnému rozkazu opravný prostriedok, nie je v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť len minister spravodlivosti (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017).

Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného N. K. ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Nad rámec rozsahu dovolacieho prieskumu treba vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu odmietajúcemu odpor uviesť, že toto taktiež nespadá pod žiadne z rozhodnutí, ktoré sú vymenované v ustanovení V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu by nebolo možné považovať za riadny opravný prostriedok. Odpor proti trestnému rozkazu nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz vydaný súdom) a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v (R 8/2011). V tomto prípade teda nejde ani o rozhodnutie, ktoré by obvinený mohol napadnúť dovolaním podľa (dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa).

Pokiaľ ide o trestný rozkaz, ktorý bol dovolaním napadnutý súčasne s uznesením krajského súdu, Najvyšší súd dospel k záveru, že proti takémuto rozhodnutiu je síce dovolanie prípustné ( ), toto však môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle , pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa (a contrario ). Dovolanie obvineného je preto vo vzťahu k napadnutému trestnému rozkazu podané neoprávnenou osobu ( ).

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.