Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/66/2021

Identifikačné číslo spisu: 3819010679 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivetta Macejková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3819010679.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Kaňu, na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. C. pre zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa , o dovolaní obvineného A. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 19. marca 2020, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. C. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 13. januára 2020, bol obvinený A. C. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa na skutkovom základe, že:

- obvinený A. C. dňa 24. mája 2019 okolo 16:00 hod. v záhradnej chatke bez popisného čísla pri čerpacej stanici O. v N. pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom konflikte s poškodenou K. O. túto najprv fyzicky napadol tak, že ju päsťou udieral po celom tele i do hlavy nad ľavé oko, následne z kuchyne zobral kuchynský nôž s bielou rúčkou dĺžky čepele 30 cm a opätovne na poškodenú, ktorá ležala na posteli týmto nožom zaútočil tak, že ju jedenkrát bodol do prednej časti krku so slovami „ja ťa raz zabijem, najprv zabijem teba a potom seba", čím jej spôsobil bodno-reznú ranu v oblasti prednej časti krku dĺžky 4 cm a odreninu v oblasti očnice vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dĺžku liečenia 10 dní.

Za to:

Podľa , bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa bol obvinený zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa bolo obvinenému uložené ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou.

Podľa bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej VšZP, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške XXX,XX €.

Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (ďalej len „súd prvého stupňa"), sp. zn. z 13.januára2020, podal obvinený A. C. a prokurátor odvolanie.

Podľa Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. z 19. marca 2020, obe odvolania zamietol ako nedôvodné.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 19. marca 2020, podal obvinený A. C. prostredníctvom obhajcu JUDr. Romana Lacka, advokáta v Prievidzi dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení .

V odôvodnení dovolania obvinený namietal, že pokiaľ sa mu kladie za vinu, že jeho úmyselné konanie malo bezprostredne smerovať k spôsobeniu poruchy zdravia v rozsahu predpokladanom v ustanovení , má byť zrejmé, že sa jedná o taký útok na zdravie poškodenej, ktorého intenzita vyvoláva bezprostredné nebezpečenstvo toho, že nastane následok spočívajúci v takom poškodení zdravia poškodenej, ktoré by predstavovalo podľa ťažkú ujmu na zdraví. V dovolaní obvinený A. C. uviedol, že na naplnenie skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa nestačí, že páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, je však potrebné, aby tento jeho úmysel smeroval aj k samotnému ublíženiu na zdraví v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ťažšiemu následku. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje na vykonané znalecké dokazovanie v otázke poranení poškodenej, keď zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z 26. júna 2019, vyhotoveným znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie - MUDr. T. S. vyplynulo, že bodná rana poškodenej bola povrchová, nezasahovala do hlbších štruktúr a orgánov v oblasti krku, zasiahla len kožu a podkožie. Na základe toho obvinený uviedol že skutok, pre ktorý bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, nie je možné právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa , ale len ako dokonaný prečin ublíženia na zdraví podľa , čo má zásadný vplyv na trestnú sadzbu. Obvinený A. C. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a zrušil uznesenie krajského súdu ako i rozsudok okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného A. C. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorý navrhol dovolanie obvineného postupom podľa odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky a zistil, že dovolanie je prípustné [368 ods. 1, ods. 2 písm. h) ], bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu [ , ), v zákonom stanovenej lehote ( ) a na zákonom určenom mieste ( ) a zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, pretože, obvineným označený dôvod dovolania nie je naplnený.

Najvyšší súd SR poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,

preto predstavuje výnimočný prielom do právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane tam uvedených dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ). V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť(§, 25, 26, 27, 28, 29, 30 ), prípadne zániku trestného činu ( ), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného, súhrnného alebo spoločného trestu (§, 42, 47 ).

Podstatou správneho zistenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu dovolania.

Najvyšší súd SR pokladá za dôležité rozhodujúce skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený A. C. mal spáchať skutok tak, ako je uvedený v rozsudku súdu I. stupňa. Je však potrebné uviesť, že vyriešenie otázky „spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví", si v predmetnej veci bezpodmienečne vyžaduje posúdenie a vyhodnotenie všetkých dôkazov a všetkých okolností prípadu za predpokladu prieskumu správnosti a úplnosti skutku zisteného a ustáleného súdmi nižších stupňov, konkr. nové resp. i iné hodnotenie vykonaných dôkazov. Takúto kompetenciu ale Najvyšší súd SR nemá, pokiaľ dovolanie nie je podané podľa .

Najvyšší súd SR teda nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde I. stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Najvyšší súd SR nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu. S ohľadom na to, nemôže Najvyšší súd SR skúmať dôkazné úvahy súdov nižších stupňov, na základe ktorých dospeli k záveru o naplnení všetkých znakov trestného činu. Preto [rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku vyplývajúci z veta za bodkočiarkou ], Najvyšší súd SR uzatvára, že pri tejto námietke obvineného A. C. nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Najvyšší súd SR navyše uvádza, že obvinený A. C. svojím konaním v štádiu pokusu, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, sa dopúšťal konania v úmysle poškodenej

spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, sprevádzané slovným spojením-vetami "ja Ťa raz zabijem ,najprv zabijem Teba, a potom seba!" špecifikovaným v skutkovej vete rozsudku súdu I. stupňa. Pokiaľ obvinený svoje konanie zľahčoval odkazom na závery znaleckého posudku, podľa ktorých „bodná rana poškodenej bola povrchová, nezasahovala do hlbších štruktúr", takýto záver nebol komplexný, pretože v ďalšej časti znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného MUDr. T. S., znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia je explicitne uvedené, že i keď išlo u poškodenej o ľahké poranenia „konaním mohlo dôjsť k poraneniu životne dôležitých orgánov, ktoré by viedli k fatálnym následkom", čo zodpovedá záveru, že konanie obvineného bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, čo naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa .

Najvyšší súd SR, pokiaľ ide o námietku obvineného A. C. o chýbajúcom úmysle ublížiť poškodenej na zdraví, poukazuje na to, že pri skúmaní či páchateľ konal úmyselne, je potrebné vychádzať z viacerých okolností, za ktorých došlo k útoku páchateľa, akým motívom bol vedený, čo útoku predchádzalo, ako bol útok vykonaný, aké nástroje boli použité, či páchateľ zámerne útočil proti takým častiam tela, kde sú orgány dôležité pre život, a ktoré sú ľahko zasiahnuteľné. Z hľadiska úmyslu páchateľa spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje zistenie, že vedel, že môže svojím konaním tento následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený.

Najvyšší súd SR uvádza, že zistenie a konštatovanie naplnenia či nenaplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu (úmyselnej formy zavinenia, ako na to poukaze dovolateľ) patrí medzi okolnosti podliehajúce normám procesného práva a vykonáva sa v rámci dokazovania tak, ako to predpokladá ustanovenie : „V trestnom konaní treba dokázať, najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu".

Najvyšší súd SR nemôže v rámci dovolania preskúmavať, či bola alebo nebola naplnená subjektívna s t r á n k a skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Najvyšší súd SR by opätovným prehodnocovaním a iným hodnotením skutkových zistení neprípustne zasahoval do priebehu dokazovania súdov nižšieho stupňa.

Najvyšší súd SR záverom uvádza, že u obvineného A. C. nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a preto podľa dovolanie obvineného A. C. odmietol.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.