Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/169/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, T., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kucharčík, advokát, so sídlom: E. XX, T., proti žalovanému: I.. W.. C. M., bytom I. XXXX, T. L. C., o zaplatenie 4.647,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -875 zo dňa 10. augusta 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,64 %. Štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 0,36 % a voči žalovanému v rozsahu 99,64 %. Spoločnosti Automobilové opravovne Ministerstva vnútra SR, a.s. priznal nárok na náhradu nákladov na úschovu motocykla voči žalobcovi v rozsahu 0,36 % a voči žalovanému v rozsahu 99,64 %. Pokiaľ sa jedná o výrok I. a teda priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.647,15 eur a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.647,15 eur od 03.09.2007 do zaplatenia, ako aj sumy 99,58 eur. Podaním 25.09.2008 žalobca upravil petit žaloby pokiaľ ide o úrok z omeškania s tým, že domáha sa úroku z omeškania vo výške 8,5 % nie ako pôvodne 9,5 %, ktoré podanie bolo vyhodnotené ako späťvzatie žaloby v tejto časti a uznesením č. k. -29 zo dňa 15.10.2008 bolo v tejto časti konanie zastavené. Preto v zmysle , v tom čase účinného, ostalo v predmetom konania zaplatenie istiny 4.647, eur spolu s úrokom z omeškania z tejto istiny vo výške 8,5 % od 03.09.2007 do zaplatenia. Pre účely výpočtu rozsahu nároku na náhradu trov konania bol úrok z omeškania vypočítaný od 03.09.2007 do 16.11.2018 (dátum vyhlásenia rozsudku), ktorý úrok predstavoval sumu 4.429,49 eur, a teda predmet konania do vyhlásenia rozsudku predstavoval celkom sumu 9.176,22 eur (4.647,15 eur + 99,58 eur +4.429,49 eur). Žalobcovi rozsudkom bola priznaná suma 4.647,15 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.647,15 eur od 18.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania za obdobie od 03.09.2007 do 17.09.2007 žalobu zamietol ako aj v časti istiny 99,58 eur. Úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.09.2007 do vyhlásenia rozsudku (16.11.2018) predstavuje 4.413,26 eur. Celkom tak bola žalobcovi priznaná suma 9.159,99 eur (4.647,15 eur + 99,58 eur + 4.413,26 eur). Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 99,82 % a žalovaný v rozsahu 0,18 %, čo čistý úspech žalobcu predstavuje 99,64 % a žalovaného 0,36 %. Preto s poukazom na ust. a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,64 %. Vo vzťahu k výroku II. o trovách štátu poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že neobsahuje úpravu týkajúcu sa náhrady trov konania štátu tak, ako to bolo v , pri aplikácii základných princípov zakotvených v článku

4 ods. 1 a 2, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, s poukazom na zásadu úspechu, priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 0,36 % a voči žalovanému v rozsahu 99,64 %. V zmysle sú trovami konania všetky preukázané a odôvodnené, účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli mohli považovať za trovy konania, musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Trovy štátu vynaložené v tomto konaní boli účelné vynaloženými trovami, keďže vznikli v príčinnej súvislosti s procesným postojom strán sporu, a to z dôvodu obrannej argumentácie žalovaného, ktorý popieral žalobcom tvrdenú platnosť právneho úkonu žalobcu - odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 03.09.2008, keď znalecké dokazovanie muselo byť vykonané za účelom zistenia technického stavu motocykla, ktorý bol dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom túto skutočnosť súd nemohol posúdiť sám, ale na posúdenie tejto spornej skutočnosti sa vyžadovali odborné znalosti. Štátu tak vznikli trovy konania s úhradou znalečného znalcovi na základe uznesenia č. k. -372, keďže preddavok 500,- eur uhradený žalobcom nepostačoval na úhradu znalečného vyúčtovaného znalcom, pričom preddavok v celkovej výške 700,- eur (o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. -372) bol výslovne určený na úhradu skladného, t. j. nákladov na úschovu motocykla. Z týchto dôvodov priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči obom sporovým stranám v pomere určenom v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok, a to voči žalobcovi 0,36 % a voči žalovanému 99,64 %. Pokiaľ ide o výrok III. - trovy konania spoločnosti Automobilové opravovne MV SR, a. s. za úschovu motocykla vzniknutých v súvislosti so znaleckým dokazovaním vychádzal z , ktorý postup je súladný so zákonom. Tieto trovy vznikli v súvislosti s procesným postupom žalovaného k predmetu konania, keď tento po odvezení motocykla znalcom 06.10.2015 do autorizovaného autoservisu na vykonanie znaleckého dokazovania, odmietol prijať motocykel späť do svojej úschovy, v ktorej bol dovtedy nepretržite od 04.09.2007, t. j. odvtedy, ako žalobca ústnou formou odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej 03.09.2007, kedy zároveň vrátil žalovanému motocykel, ktorý bol predmetom uvedenej kúpnej zmluvy. Tieto výdavky sú trovami konania, keďže boli vynaložené v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktorého vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Proces zabezpečenia dôkazného prostriedku pre účely znaleckého dokazovania bol zdĺhavý a bol skomplikovaný skutočnosťou, že žalobca má trvalý pobyt v T. a žalovaný v T. L. C., kde sa motocykel od 04.09.2007 v mieste bydliska žalovaného nachádzal. Žalovaný jednak tvrdil, že nedisponuje kľúčmi od motora motocykla, pričom žalobca zase tvrdil, že kľúčmi nedisponuje ani on, keďže kľúče žalovanému pri príležitosti odstúpenia od zmluvy vydal spolu s motocyklom. Žalovaný neposkytol znalcovi požadovanú súčinnosť za účelom vydania motocykla pre účely znaleckého dokazovania, keď viacnásobne opakovane sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska v čase nariadenom znalcom na odovzdanie motocykla znalcovi. Uvedené vyplýva z výziev znalca a súdu adresovaných sporovým stranám za účelom poskytnutia a zabezpečenia súčinnosti na vykonanie znaleckého dokazovania. Až po opakovaných výzvach súdu a znalca žalovaný motocykel znalcovi vydal dňa 06.10.2015. Pričom žalovaný v štádiu realizovania výziev znalca na vydanie motocykla, ešte pred vydaním veci znalcovi, vyhlásil a upozornil znalca, že motocykel späť neprevezme. Výslovne uviedol, že odmieta po vykonaní znaleckého dokazovania v autorizovanom servise vec prevziať späť do úschovy. Vlastnícke právo k veci bolo sporné, o vec nemal záujem ani žalobca ako kupujúci, ktorý vec žalovanému ako predávajúcemu v čase odstúpenia od zmluvy fyzicky odovzdal, a ani žalovaný, ktorý namietal platnosť jednostranného právneho úkonu žalobcu - odstúpenie od zmluvy, preto bol súd nútený vyriešiť situáciu a zabezpečiť za účelom znaleckého dokazovania, úschovu motocykla u vhodného uschovávateľa, v tomto prípade v spoločnosti Automobilové opravovne MV SR a. s., vyhľadaného súdom z dôvodu, že nemal na uschovanie takej veci zabezpečené podmienky, keďže nemal k dispozícii vhodné priestory, a to na základe objednávky súdu na uskladnenie motocykla na čas od 15.10.2015. Námietka žalovaného o účelnosti vykonaného dokazovania ohliadkou motocykla v autorizovanom servise bola nepodstatná, nakoľko z vyjadrenia znalca jednoznačne vyplynulo, že znaleckú úlohu bolo možne splniť v nariadenom rozsahu len prehliadkou motocykla v autorizovanom servise disponujúcom príslušným technickým zariadením umožňujúcim diagnostiku motocykla. Nezodpovedá ani skutočnosti tvrdenie žalovaného, že práve žalobca trval na tom, aby dokazovanie nebolo vykonávané v mieste bydliska žalovaného, keďže nevyhnutnosť vykonania ohliadky motocykla v autorizovanom servise, vyplynula z požiadavky znalca. Preto úschova motocykla v spoločnosti Automobilové opravovne MV SR, a.s. bola účelná a bola nevyhnutná z dôvodu, že súd nemal možnosť uschovať motocykel v priestoroch súdu a žalovaný odmietol motocykel prevziať späť do svojej držby po vykonaní znaleckého dokazovanie v autorizovanom autoservise. Preto súd bol nútený po vykonaní znaleckého dokazovania zabezpečiť úschovu motocykla u súdom vyhľadaného uschovávateľa z dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu motocykla. Nakoľko v konaní

po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že žalobca odstúpil 12.09.2007 od kúpnej zmluvy so žalovaným zo dňa 03.09.2007 platne, je tak zrejmé, že žalovaný bol vlastníkom motocykla aj v čase začatia konania a jeho tvrdenie, že motocykel nemá v držbe, preto skutočnosti nezodpovedá. Vlastníkom motocykla je tak žalovaný, a to nepretržite, od nadobudnutia vlastníckeho práva k motocyklu 25.07.2005, ako to vyplýva zo správy OR PZ v Čadci, Dopravný inšpektorát Kysucké Nové Mesto, s poukazom na platné odstúpenie žalovaným. Poznamenal, že žalovaný mal možnosť vzniku trov konania, spočívajúcich vo vynaložení na úschovu motocykla, zabrániť, a to pri obvyklej opatrnosti spočívajúcej v predpoklade, že v konaní nemusí byť úspešný. Pokiaľ by neodmietol prevziať motocykel po vykonaní ohliadky znalcom v autorizovanom servise späť do svojej úschovy, tak by uvedené trovy nevznikli a pokiaľ by bol v konaní úspešný žalovaný, mal by žalovaný možnosť domáhať sa voči žalobcovi uhradenia nevyhnutných nákladov za opatrovanie veci ( ) tak, ako na to aj žalobcu vo svojom liste z 15.08.2012 upozornil. Spoločnosť Automobilové opravovne MV SR, a.s. tak má voči sporovým stranám nárok na náhradu trov spojených s úschovou podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu voči všetkým výrokom podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri hodnotení dôkazov vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol o vykonaní dôkazov v priestoroch autorizovaného servisu v Trenčíne a úschovu motocykla v automobilových opravovniach MV SR. Vzhľadom k tomu, že sa tento dôkaz nevykonal v autorizovanom servise v Trenčíne, ani už vtedy zaniknutom autorizovanom servise v Žiline, nemalo premiestňovanie motocykla zásadný vplyv na rozsah dokazovania a výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s takto vykonaným dokazovaním, neboli nevyhnutné. Znalecká obhliadka bola aj tak vykonaná len v obmedzenom rozsahu, nakoľko nebolo možné naštartovať motocykel. Účelom vykonania dôkazu bolo zistiť technický stav vozidla, a teda obhliadnutie motocykla mohlo byt' hneď vykonané aj na mieste, kde sa motocykel reálne nachádzal. Pritom by nedošlo k premiestneniu motocykla a ani jeho uschovávaniu v automobilových opravovniach za úplatu. Keby sa žalobca dostavil do miesta jeho bydliska za účelom vykonania dokazovania v prítomnosti znalca, ďalšie trovy by ani neboli vznikli. Má teda za to, že zavinil vznik týchto trov - trovy štátu a automobilových opravovní v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Je pravdou, že vyzval žalobcu na prevzatie motocykla po cca. päťročnom uschovávaní v mieste jeho bydliska s úmyslom, aby sa rovnakou mierou podieľal na uskladňovaní motocykla. Nakoľko uvedenú výzvu neakceptoval, naďalej motocykel uchovával v súlade so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám, ktorú mu klade . Nie je pravdou, že odmietol telefonicky prijať späť motocykel do svojej úschovy a skutočnosť, že s uskladnením motocykla vo svojej garáži nemal problém a úschovu v automobilových opravárňach považuje za zbytočnú, potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v odvolaní proti povinnosti zložiť preddavok na trovy úschov. Nevidí dôvod, prečo by nemohol byť motocykel u neho ďalej uschovávaný, keď bol u neho uschovávaný až do 06.10.2015. Má za to, že mal byť písomne vyzvaný na vyjadrenie, či je ochotný ďalej motocykel garážovať po vykonaní expertízy. O to viac, keď so znalcom a súdom komunikoval, aktívne poskytoval súčinnosť k vykonaniu dôkazu. Bol to práve žalobca, ktorý hľadal výhovorky. Súd nedospel k správnym skutkovým zisteniam a protirečí si, keď konštatuje v bodoch 31. a 33., že spolupracoval so súdom a znalcom a na iných miestach (bod 88.), že súčinnosť neposkytoval a od toho odvodzuje potrebu úschovy motocykla mimo jeho bydliska. Práve naopak, znalec vo svojich písomných úkonoch poukazuje na skutočnosť, že s ním komunikuje a žiada o možnosť vykonať zúžené dokazovanie, nie v autorizovanom servise za účelom posúdenia technického stavu motorového vozidla, ktoré považuje za možné. Pokiaľ ide o odovzdanie kľúčov k motocyklu, toto nemôže byť považované za neposkytnutie súčinnosti, nakoľko tieto nemal a nemá k dispozícii. Osobnú prítomnosť a priestory však vždy poskytol. Teda uvedené náklady nemôžu byť považované za odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, vzniknuté s uplatnením, resp. bránením práva žalobcu, pokiaľ bolo možné zabezpečiť vykonanie dôkazu a uschovať motocykel aj inak, t. j. bez vynaloženia týchto nákladov. Rovnako nesúhlasí s právnymi závermi súdu ohľadne toho, komu svedčí vlastníctvo k motocyklu a nemôže sa stotožniť s tvrdením, že žalobca motocykel vrátil. Motocykel našiel nasledujúci deň po kúpe voľne položený, opustený na ulici pri jeho dome. Bol pripravený kedykoľvek vec žalobcovi ako vlastníkovi vydať. Garážoval ho len s ohľadom na všeobecnú povinnosť predchádzať škodám. Motocykel nikdy neprevzal späť do vlastníctva a ani do držby. Žalobca mu doteraz neodovzdal kľúče ani technický preukaz od motocykla a ďalšie doklady. Konštatovanie súdu v bode 36. odôvodnenia, že je nepravdepodobné, aby sa motocykel pohyboval bez kľúčov, je iba domnienkou, ktorá sa nezakladá na pravde. Bez kľúča ho nie je možné naštartovať, avšak premiestniť ho fyzickou silou pár metrov je možné. Pre určenie vlastníctva nie je rozhodujúca evidencia na príslušnom dopravnom inšpektoráte a žalobca vozidlo prevzal a zaplatil zaň kúpnu cenu, čím na neho prešlo vlastníctvo. Vlastníkom motocykla teda

je až do právoplatného rozhodnutia o platnosti odstúpenia od zmluvy žalobca. Nemohol mať motocykel ani v držbe, nakoľko držiteľom podľa je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa opätovne nevysporiadal s ust. v nadväznosti na . Trovy konania, ktoré presiahli rámec znaleckej obhliadky motocykla v mieste bydliska žalovaného, ktoré zavinil žalobca, najmä však nielen náklady súvisiace s presunom motocykla a s úschovou motocykla, má v zmysle predmetných ustanovení znášať žalobca na svoje náklady v plnom rozsahu a nemožno uložiť povinnosť na ich náhradu v rozsahu podľa pomeru úspechu vo veci. Do tejto kategórie patria trovy automobilových opravární v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správe potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

6. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Žalovaný v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 99,64% (výrok I. napadnutého uznesenia). Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie a správne vyhodnotil čistý úspech žalobcu v konaní a v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému.

7. Uvedené je nutné konštatovať i vo vzťahu k výroku II. o priznaní trov štátu, ktoré majú spočívať v nákladoch na znalecké dokazovanie. Uznesením č.k. -372 zo dňa 19.01.2016 súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné vo výške 820,14 eur, pričom časť 620,14 eur bola uhradená znalcovi spôsobom, že v sume 300 eur bola uhradená zo zvyšku zálohy zloženej žalobcom a v sume 320,14 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Zároveň bola žalobcovi a žalovanému uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu každý po 350 eur, ktoré v zmysle odôvodnenia uznesenia tieto mali byť zložené za účelom nákladov na úschovu motocykla. Ani jedna zo sporových strán nepodala odvolanie vo vzťahu k priznanému znalečnému a jeho vyplateniu. Žalovaný ani v odvolaní nerozporuje výšku znalečného a v tej súvislosti výšku trov štátu. Pokiaľ sa jedná o výšku povinnosti uhradiť trovy štátu tej-ktorej sporovej strany, súd prvej inštancie správne vychádzal zo zodpovednosti za výsledok v konaní. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným z dôvodu, že motocykel nemal vlastnosti, ktoré mal mať na základe ubezpečenia žalovaným a motocykel mu vrátil. V konaní bolo preukázané, že motocykel nemal vlastnosť, ktorá bola deklarovaná v inzeráte, a síce, že nebol havarovaný a ubezpečenie žalovaného o počte najazdených kilometrov ako i o rozsahu vady predného svetla neboli pravdivé. Nakoľko žalovaný v konaní namietal oprávnenosť žalobcu odstúpenia od zmluvy, popieral žalobcom vytýkané vady motocykla bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia uvedeného a v tejto súvislosti vznikli náklady na dokazovanie, ktoré boli čiastočne hradené z rozpočtových prostriedkov súdu, a teda vznikli trovy štátu. Práve znaleckým dokazovaním bolo preukázané oprávnenie žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy, a teda žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech (časť úrokov z omeškania a zaplatenia nákladov 99,58 eur).

7. Žalovaný sa fakticky vo vzťahu k výrokom I. a II. obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri hodnotení dôkazov vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody rozhodnutia. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok.

8. K výroku III. namietal, že účelom vykonania dôkazu bolo zistiť technický stav vozidla, a teda obhliadnutie motocykla mohlo byt' hneď vykonané aj na mieste, kde sa motocykel reálne nachádzal. Pritom by nedošlo k premiestneniu motocykla a ani jeho uschovávaniu v automobilových opravovniach za úplatu. Uvádzal, že keby sa žalobca dostavil do miesta jeho bydliska za účelom vykonania dokazovania v prítomnosti znalca, ďalšie trovy by ani neboli vznikli. Rozporoval, že odmietol telefonicky prijať späť motocykel do svojej úschovy a skutočnosť, že s uskladnením motocykla vo svojej garáži nemal problém a úschovu v automobilových opravárňach považuje za zbytočnú, potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v odvolaní proti povinnosti zložiť preddavok na trovy úschov.

9. Nevyhnutnosť ohliadky motocykla v autorizovanom servise si vyžadovalo znalecké dokazovanie čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného znalca, keď tento sa vyjadril (č.l. 264), že v prípade ohliadky motocykla u žalovaného by znalecký posudok neobsahoval odpoveď na všetky otázky, ktoré mu boli uznesením položené a bolo by možné vypracovať odpovede len v rozsahu stanovenia hodnoty vozidla ku dňu predaja a ku dňu obhliadky, zistiť technický stav bez možnosti jazdných a výkonových možností vozidla a obhliadkou zistiť stav vozidla v závislosti od dĺžky a spôsobu uskladnenia, t.j. posúdenia stavu pneumatík, rámu a príslušenstva motocykla. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že obhliadku motocykla v autorizovanom servise žiadal vykonať žalobca. Predtým znalec vyzýval tak žalobcu ako aj žalovaného na spoluprácu, aby motocykel bol pristavený v autorizovanom servise za účelom vykonania diagnostiky stavu vozidla. Žalobca sa vyjadroval, že motocykel je k dispozícii žalovaného, preto tento má umožniť jeho obhliadku a žalovaný tvrdil, že hoci motocykel je umiestnený v jeho nehnuteľnosti, nedisponuje k nemu kľúčami a technickým preukazom. Napokon znalec e-mailom z 27.04.2015 oznámil súdu, že po telefonickom kontakte so žalovaným tento oznámil, že je ochotný spolupracovať na vyzvanie, ale kľúče od motocykla údajne nevlastní a zároveň sa vyjadril, že po odvezení motocykle na expertízu tento už na ďalšie garážovanie neprijme, z ktorého dôvodu znalec zabezpečoval uskladnenie v garážach SAD a.s.. Z uvedeného dôvodu bola súdom oslovená spoločnosť Automobilové opravovne MV SR a.s. na uskladnenie motocykla a v zmysle potvrdenia tejto spoločnosti (č.l. 317) bolo preukázané, že touto spoločnosťou došlo k odťahu motocykla v dňoch 6.10.2015 a 15.10.2015 jednak za účelom ohliadky motocykla do servisu HONDA Avion, s.r.o. Košická 4 Žilina a za účelom jeho následneho uskladnenia. Z dôvodu tvrdenia oboch sporových strán, že nevlastnia kľúče od motocykla, bol so znalcom dohodnutý postup, že znalec zabezpečí výrobu náhradného kľúča od motora. Nie je pravdivé ani tvrdenia žalovaného, že bol ochotný motocykel skladovať aj po ohliadke, čo má vyplývať aj z jeho odvolania voči uzneseniu, ktorým bol zaviazaný na zloženie preddavku práve na náklady súvisiace s uskladnením motocykla. Oboznámením sa s predmetným odvolaním žalovaného (č.l. 388-389) taká skutočnosť z neho nevyplýva, žalovaný iba namieta, že preddavok na predmetné náklady má zložiť žalobca, keďže uskladnenie motocykla bolo dôsledkom vykonania znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval žalobca a jednak bolo vykonávané na preukázanie skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca a v jeho výsostnom záujme. Kým nedošlo k vykonaniu dôkazu, motocykel bol uskladnený bez uhrádzania nákladov spojených s uskladnením a uskladnenie je súčasťou zabezpečenia vykonania dôkazu, ktorý navrhol žalobca. Žalovaný náležite nepoprel tvrdenie znalca, že po že po odvezení motocykla na expertízu tento už na ďalšie garážovanie neprijme (tento by inak nemal dôvod zabezpečovať uskladnenie v SAD, a.s.), ani počas celého konania po vykonaní znaleckého dokazovania neprejavil záujem o uskladnenie predmetného motocykla, hoci z priebehu konania bolo zjavné, že takéto náklady vznikajú (aj samostným uznesením na zloženie preddavku). Súd bol preto povinný zabezpečiť uschovanie motocykla do skončenia veci, aby nedošlo ku škode na majetku. Meritórne rozhodnutie bolo vydané v prospech žalobcu, keď bolo preukázané, že tento od kúpnej zmluvy odstúpil oprávnene.

10. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne vlastníctva motocykla, odvolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V zmysle citovaného ustanovenia bola teda kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným o kúpe motocykla zrušená od začiatku (ex tunc), z ktorého dôvodu nastal pôvodný stav.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na aplikujúc ust. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )