Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5Csp-37-2021.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U., o zaplatenie 1.474,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.474,14 eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.03.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.474,14 eur titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom.
2. V žalobe uviedol, že dňa 15.05.2019 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) N. Č.. XX, U.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) N. Č.. XX, U., zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberal a je povinný uhradiť vzniknutú škodu. Doba trvania neoprávneného odberu od 14.11.2018 do 15.05.2019 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanému, v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, uplatnil sumu 1.683,27 eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200426858 zo dňa 20.05.2019 s lehotou splatnosti 03.06.2019. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom sp. zn. 2T 28/2019 zo dňa 07.11.2019, právoplatným dňa 26.11.2019, bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 209,13 eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaný je naďalej povinný nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1.474,14 eur. Žalovaný napriek uplynutiu lehoty splatnosti doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.
3. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný má v registri obyvateľov evidovaný ako trvalý pobyt len mesto Rožňava, bola žaloba spolu s prílohami žalovanému s odkazom na ustanovenie § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručená zverejnením oznámenia mesta Rožňava o uložení zásielky (zverejnené dňa 24.05.2021,
zvesené 08.06.2021). Zásielka sa súdu dňa 10.06.2021 vrátila ako neprevzatá. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Žalobca sa opätovne vyjadril a to podaním doručeným súdu dňa 07.01.2022, v ktorom uviedol a doplnil, že dňa 15.05.2019 bol na odbernom mieste N. XX, U., zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike) a to odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny a odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike, je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“). V prípade neoprávneného odberu na odbernom mieste N. XX, U. a to bez určeného meradla (pri kontrole odberného miesta sa meradlo v elektromerovom rozvádzači, umiestnenom pri dome nenachádzalo, v poistkovej skrinke SPP umiestnenej na p. b. nn distribučnej siete boli namerané prúdy na fázach L 1-13,7 AaL 2-9,7 A, následne bolo zistené, že pod elektromerovým rozvádzačom bolo urobené T-odbočenie v pivničných priestoroch rodinného domu, pričom takto odoberaná elektrická energia nebola meraná a ani fakturovaná; na odbernom mieste nie je uzatvorená zmluva o dodávke a ani zmluva o pripojení, meradlo bolo odpojené dňa 07.04.2016 a dňa 29.11.2016 bolo následné demontované) podľa názoru žalobcu neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie skutočne vzniknutej škody. Ako bolo uvedené vyššie rozsah náhrady škody je v takomto prípade daný vyhláškou.
5. Žalobca tiež poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 4 predmetnej vyhlášky, bola určená celková spotreba elektriny v technických jednotkách vo výške 42427 kWh, celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca, v uvedenom prípade neoprávneného odberu, nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní, teda na obdobie od 14.11.2018 do 15.05.2019. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 6 písm. b) vyhlášky, čiže na výpočet použil hodnotu praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 28 A a to za časového využitia 12 hodín za deň, nakoľko nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri týchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty praktickej zaťažiteľnosti vodičov, čo v matematickom vyjadrení predstavuje súčin 12x3x 230x 28= 231840 kWh, čo predstavuje 231840 kWh dennej spotreby. Po vynásobení takto určenej dennej spotreby počtom dní neoprávneného odberu predstavuje celková spotreba po zaokrúhlení 42427 kWh. Vynásobením celkovej spotreby cenou neoprávnenej odobratej elektriny je určená škoda, spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Cena neoprávnene odobratej elektriny je v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky, súčtom jedenapolnásobku ceny elektriny na straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a odvodov (tarifa za distribučné straty a odvod do jadrového fondu).
6. Žalobca zároveň poukázal na to, že v roku 2018 boli uvedené hodnoty v nasledujúcej výške (ceny sú uvedené bez DPH):
- 0,047658 eur/kWh ako jedenapolnásobok ceny elektriny na straty (cena elektriny na straty vo výške 0,0317723 eur/kWh, cena elektriny na straty v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E URSO), k cene je nutné prirátať DPH,
- 0,0561 eur/kWh ako tarifa za distribúciu elektriny vrátene prenosu elektriny (v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E URSO),
- 0,00591 eur/kWh ako tarifa za distribučné straty (v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E URSO),
- 0,003210 eur/kWh ako odvod do jadrového fondu. V roku 2019 boli uvedené hodnoty v nasledujúcej výške (ceny sú uvedené bez DPH):
- 0,060735 eur/kWh ako jedenapolnásobok ceny elektriny na straty (cena elektriny na straty vo výške 0,04049 eur/kWh, cena elektriny na straty v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E v znení rozhodnutia 0060/2019/E URSO), k cene je nutné prirátať DPH,
- 0,0514 eur/kWh ako tarifa za distribúciu elektriny vrátene prenosu elektriny (v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E v znení rozhodnutia 0060/2019/E URSO),
- 0,007174 eur/kWh ako tarifa za distribučné straty (v zmysle rozhodnutia č. 0010/2018/E v znení rozhodnutia 0060/2019/E URSO),
- 0,003210 eur/kWh ako odvod do jadrového fondu.
7. Nárok žalobcu na náhradu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v peňažnom vyjadrení tak podľa jeho názoru predstavuje sumu 5.090,78 eur bez DPH (v roku 2018 škoda vo výške 1.256,13 eur, v roku 2019 škoda vo výške 3.834,65 eur). Nakoľko však podľa žalobcu takto určená škoda môže predstavovať neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady uplatnil voči žalovanému už v trestnom konaní len sumu 1.683,27 eur a po čiastočnom priznaní v adhéznom konaní, v tomto konaní zostatkovú sumu vo výške 1.474,14 eur a to napriek jeho vyššie uvedenému celkovému nároku.
8. Súd pojednávanie nariadil na deň 28.01.2022. Žalobca dňa 07.01.2022 doručil súdu podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci samej aj bez svojej účasti na pojednávaní. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a to bez riadneho a včasného ospravedlnenia. Súd preto nariadené pojednávanie dňa 28.01.2021 vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava č. k. 2T/28/2019-98 zo dňa 07.11.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného, že najmenej v období od 20.12.2018 do 15.05.2019 v rodinnom dome na N.Í. XX A. U., kde býval v podnájme, neoprávnene odoberal elektrickú energiu takým spôsobom, že bez vedomia vlastníka domu a súhlasu žalobcu, dal doposiaľ nestotožnenou osobou urobiť T odbočenie na prívodovom elektrickom kábli pod elektromerovým rozvádzačom, nachádzajúcim sa v pivnici, ktorým napojil elektrický rozvod rodinného domu a takto odoberaná elektrická energia nemohla byť zaznamenaná a fakturovaná, čím pre žalobcu spôsobil škodu vo výške najmenej 209,13 eur, čím žalovaný spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, bol žalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému - žalobcovi škodu vo výške 209,13 eur a vo zvyšku svojho nároku na náhradu škody odkázal súd žalobcu na občianske súdne konanie.
11. Zo zápisu žalobcu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta na N. XX A. U. dňa 15.05.2019 sa meradlo v elektromerovom rozvádzači, umiestnenom pri dome, nenachádzalo. V poistkovej skrinke SPP umiestnenej na p. b. nn distribučnej siete boli namerané prúdy na fázach L 1-13, 7A a L 2-9,7 A. Následne bolo zistené, že pod elektromerovým rozvádzačom bolo urobené T odbočenie v pivničných priestoroch rodinného domu. Takto odoberaná elektrická energie nebola meraná ani fakturovaná. Na odbernom mieste nebola uzatvorená zmluva o dodávke a ani zmluva o pripojení. Meradlo bolo odpojené dňa 07.04.2016 a dňa 29.11.2016 bolo následne demontované. Tým došlo k neoprávnenému odberu elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike.
12. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky zo dňa 16.05.2019 vyplýva výsledok výpočtu škody v technických jednotkách vo výške 42427 kWh.
13. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriky bola žalovanému vystavená faktúra č. 8200426858 zo dňa 20.05.2019 na sumu 1.683,27 eur, s lehotou splatnosti do 03.06.2019.
14. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), tento zákon upravuje: a) podmienky pre podnikanie v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,
c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon štátneho dozoru nad podnikaním v energetike.
16. Podľa § 2 písm. b) bod 15 zákona o energetike, dodávkou elektriny je predaj elektriny.
17. Podľa § 46 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
18. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
19. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
20. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za
výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
22. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6, počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
23. Podľa § 1 ods. 6 písm. b) vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný najmenej v období od 20.12.2018 do 15.05.2019 na odbernom mieste v rodinnom dome na N. XX A. U., neoprávnene odoberal elektrickú energiu s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a) a b) zákona o energetike, čím žalobcovi spôsobil škodu, ktorú žalobca vyúčtoval ako skutočnú škodu podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike v spojitosti s § 1 ods. 4 veta druhá vyhlášky a § 1 ods. 6 písm. b) vyhlášky, vo výške 5.090,78 eur bez DPH, avšak žalobca sa rozhodol voči žalovanému uplatniť iba sumu vo výške 1.683,27 eur, pričom v rámci adhézneho konania mu bola právoplatne priznaná suma 209,13 eur. Žalobca preto v tomto konaní, na podklade podanej žaloby, dôvodne uplatňoval nárok z titulu náhrady škody vo výške 1.474,14 eur. Nakoľko žalovaný dôvod ani rozsah uplatnenej škody nenamietal ani nijako nerozporoval, súd vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobcom, považoval žalobu za dôvodnú a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.474,14 eur.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).